Meizu M1 Note: jablkofilný phablet za 219 €

Nové Meizu síce nemožno označiť za úplnú kópiu iPhonu 6 Plus, ale inšpirácia je zjavná. Pomerne úzky rámik displeja a iba jedno kruhové tlačidlo pod ním stačia na to, aby výrobca vzbudil dojem, že vidíte jeden z najdrahších smartfónov, resp. phabletov dneška.

Pár sekúnd však stačí na to, aby bystrý pozorovateľ odhalil rozdiely. Tým najväčším je plastové telo, i keď dobre spracované. V bielej až tak nevadí zadná lesklá strana, aj keď radšej by sme tu videli iný povrch. Zadná strana už rozjasní každému, toto Apple nie je.

Logo Meizu je umiestnené nad informáciou „Designedy by Meizu, Made in China“. Akoby výrobca naznačoval, že vlastne ani nie je výrobca, iba navrhovateľ a fyzickú produkciu už má na starosti niekto iný. Takto už dnes priemysel funguje, vrátane Applu – značkový výrobca v podstate ani nie je výrobcom, len vývojárom a garantom kvality. Má to svoje pre a proti, motivácia je však zrejmá – úspora nákladov.

Z ekonomického okienka sa vráťme k telu Meizu M1 Note. To má niekoľko špecifík. K batérii sa nedostanete, do pravého boku môžete však vložiť hneď dve SIM karty.

Otázka je, či to bola dobrá „investícia priestoru“ namiesto microSD slotu, ktorý sa už akosi nezmestil. Bude tých 11,7 GB voľných po vybalení stačiť? S obmedzením snáď cieľovej skupine áno.

Na protiľahlú, teda ľavú stranu, výrobca osadil oddelené tlačidlá hlasitosti. Zámok displeja zasa do hornej steny. Toto oldschoolové riešenie už nevidíme veľmi radi, prakticky všetci veľkí výrobcovia už pochopili, že tlačidlo patrí na bok, kde „odpočíva“ palec pri držaní smartfónu.

Horná stena vyžaduje prechytávanie, čo jednak spomaľuje, otravuje a každopádne aj o trochu zvyšuje riziko vyšmyknutia lesklého tela z ruky.

Reproduktor je tiež trochu netypicky umiestnený v spodnej stene. Opäť inšpirácia Applom, aj mriežkovanie je podobné. Od repráku netreba čakať veľa, dokáže pomerne slušne revať, ale od polovičnej hlasitosti už pridáva trochu skreslenia. Ale bežný človek s ním bude spokojný.

To by mal byť aj v prípade zadného fotoaparátu s 13 Mpx rozlíšením a slušnou svetelnosťou. Vyrába ho Samsung. Za dobrého svetla produkuje príjemné výsledky, zvlášť v najvyššom rozlíšení 13 Mpx, aj keď po nastavení pomeru strán na 16:9 samozrejme klesá počet pixlov i detaily.

Za horšieho svetla zistíte, že M1 Note ešte tak úplne fotomobilom nie je. Ale opäť – za tú cenu… Poteší efektné rozhranie fotoaparátu, vrátane viacerých režimov. Automatický je samozrejmosťou, v manuálnom môžete dokonca aj manuálne zaostrovať, nechýba HDR, spomalené video či dokonca čítačka QR kódov.

Trochu nás prekvapil objav podpriečinka „refocus“, kde si prístroj z neznámeho dôvodu ukladá nezaostrené fotografie počas procesu zaostrovania. V našom prípade ich robil 7 a nechápali sme, prečo to robí.

Aby sme sa ešte vrátili k baleniu, to je jednoduché, strohé a biele. Nájdete tu iba nabíjačku a návody. Pousmiali sme sa na papieriku s informáciou, že slúchadlá nie sú súčasťou balenia. Šetrenie na nesprávnom mieste?

Množstvo ľudí takéto slúchadlá nikdy nepoužije a potom zo zbytočného výrobku vzniká zbytočný odpad. Napokon, aj slúchadlá za 10 € hrajú lepšie ako veľká väčšina toho, čo dostanete k smartfónu.

MicroUSB konektor zvláda funkciu OTG. GPS v čipe od MediaTeku síce dlhšie štartuje (minútu a 12 sekúnd) a za ten čas chytí iba 12 satelitov, ale citlivosť má dobrú – rýchlosť meria v krokoch po 0,1 km/h.

A poďme konečne dovnútra. Pokiaľ nezmeníte nastavenie, stačí na prebudenie prístroja poklepať alebo iba prejsť po displeji. Potom už nevhodne umiestnený zámok displeja až tak nevadí.

Prítomné sú aj ďalšie gestá. Ako majiteľ by som však uvažoval o tom, či ich radšej nevypnem, lebo šanca na nechcené odomknutie displeja jednoduchým potiahnutím kedykoľvek znie rizikovo. Napríklad pri vyťahovaní z vrecka.

Softvér je tiež čiastočne inšpirovaný Applom. Každopádne, hoci beží na jadre Androidu 4.4, vzhľadom aj logikou funkcií sa mu často výrazne vzďaľuje.

A tým nemyslím dopredu. Subjektívne, myslím že niektoré riešenia sú zbytočne komplikované alebo oklieštené. Príde mi to samoúčelné – niečo zmeníme, len aby sme boli iní. Nie všetky zmeny samozrejme boli k horšiemu, posúďte sami.

Zamknutá obrazovka je v zásade prázdna, skratky nemá. Plocha obsahuje všetky nainštalované aplikácie, menu neexistuje. Niekoho poteší, že vstavaných aplikácií je menej, ako býva zvykom.

Dokonca ani výbava od Google nie je kompletná – nájdete tu Chrome, Disk, Vyhľadávanie, Knihy Play a Obchod Play. YouTube alebo Gmail si musíte stiahnuť sami. To ale nie je žiadny problém. Takéto riešenie je však určite výhodou oproti veľkej väčšine konkurencie, ktorá povinne inštaluje celý balík Google softvéru. Zbaviť sa nepotrebných aplikácií je v tomto prípade podstatne ťažšie.

Na plochy môžete pridávať aj widgety. Teda, ako ktoré. Napríklad môj obľúbený MemoWidget som pridať nemohol. Ten totiž na svoje pridanie vyžaduje, aby ste hneď po zvolení widgetu a cieľovej plochy buď začali písať poznámku, alebo ju vybrali zo zoznamu.

Meizu a jeho nadstavba Flyme 4.0 však pozná iba hromadný režim úpravy plôch, ktorý sa po pridaní widgetu neukončí, ale chce pokračovať v úpravách. A tak sa do rozhrania MemoWidgetu nedostanete.

Jediné tlačidlo pod displejom tiež znamená odlišnú logiku ovládania systému. Krúžok pod displejom funguje v zásade ako „domček“, podržaním phablet uspíte. Tlačidlo späť je suplované stlačením krúžku a potiahnutím prsta na displej. Správca úloh sa vyťahuje zospodu obrazovky.

Má však dve chyby. Po prvé, nie je dostupný v každej appke, najmä v tých celoobrazovkových nie. Po druhé, nielenže nemá 3D náhľady ako v Androide, ale ani obyčajné 2D náhľady, ktoré fungujú tuším od Androidu 4.0, ak nie ešte skôr. Namiesto toho vidíte len ikonky aplikácií.

Informačná lišta obsahuje niekoľko nadštandardných funkcií, ako sú zapnutie LED svetla, vytvorenie VPN, aktivácia nočného režimu alebo režimu ovládania gestami.

Poteší tiež možnosť zobraziť ku skratkám ďalšie možnosti po kliknutí na šípku v ich dolnej časti. Takto sa zobrazí napríklad posuvník jasu alebo zoznam Wi-Fi sietí. Chýba však možnosť dostať sa podržaním skratky do jej sekcie v Nastaveniach. Do nastavení sa mimochodom z lišty nedostanete vôbec. Škoda.

Zmenená je aj klávesnica a opäť si dovolím tvrdiť, že nie úplne najrozumnejšie. Automatické opravy, ktoré ma otravovali ešte aj pri písaní názvu Wi-Fi siete, som samozrejme hneď vypol. No ani tak nebolo písanie ideálne, zvlášť ak zohľadníme veľkú 5,5“ uhlopriečku displeja.

Rozloženie tlačidiel je neštandardné, písmená sa zobrazujú stále ako veľké (iba nevýrazný ukazovateľ na Shifte vás informuje o veľkosti písma), číselný rad je v štýle kalkulačky… Je celkom dobre možné, že budúci majiteľ si na klávesnicu rýchlo zvykne a bude si ju pochvaľovať.

Za čas krátkeho testu som však ja videl skôr negatíva a zbytočne vyplytvané hodiny práce vývojárov Meizu, keď štandardné bezplatné riešenie – aspoň podľa mňa – je lepšie.

Aplikácia Nastavenia má zopár drobností navyše, ktoré aj reálne využijete. Na druhej strane, jej prehľadnosť by výrobca mohol vylepšiť. Tiež treba zapracovať na lepšom preklade do slovenčiny, niekde nájdete skomoleniny a inde zasa anglické výrazy.

Po softvéri poďme späť k hardvéru. Displej by mal byť podľa všetkého typu IGZO, čo je high-end technológia od Sharpu, ktorá by mala mať o desiatky percent nižšiu spotrebu energie ako bežné LED-LCD panely. Výnimočnú kvalitu obrazu som nezaznamenal. Podľa mňa má takmer dokonalý displej dnes už aj smartfón za 150 €.

5,5“ uhlopriečka Meizu M1 Note ju robí malým phabletom, s ktorým sa ešte dá celkom dobre pracovať, je to skrátka zaujímavá veľkosť. Full HD rozlíšenie zas dáva dokonalú jemnosť, vlastne viac než dokonalú.

Na jednej strane je fajn, že Full HD už dostanete aj v lacnom stroji, akurát modely vyššej triedy budú musieť ešte nezmyselnejšie zvyšovať počty pixlov, aby sa odlíšili od strednej triedy. Ale to by bolo na dlhšie.

Ako procesor zvolil výrobca osemjadro od Mediateku. Zvané je tiež „true 8core“ a za svoju „pravosť“ oproti „nepravým osemjadrám“ vďačí tomu, že nemá kombináciu štyroch silných jadier a štyroch slabších, ale všetkých osem má rovnakých – slabších. Ale to je skôr zaujímavosť ako problém, pretože výkonu je tu na rozdávanie.

Doba ide dopredu, nároky softvéru síce tiež, ale s takouto zostavou nebudete mať problém. V porovnaní s takým Snapdragonom 410, s ktorým Meizu bude v podobe viacerých konkurentov súperiť, má MediaTek výrazne navrch. Konečne.

A konečne je jediné adekvátne slovo na rozhodnutie výrobcu čipov použiť novšiu grafiku, Mali-T760. Tá zvláda 3DMark IceStorm v 720p režime na Maxed out, teda celý čas drží benchmark blízko 60fps. V režime Unlimited získal prístroj pekných 10 700 bodov, v univerzálnom benchmarku AnTuTu vyše 40 000. To je dvojnásobok Qualcommu.

S rýchlosťou prístroja nevznikol ani jeden problém a neočakávam, že by mu v dohľadnej dobe mal začať dochádzať dych. Morálna životnosť je sľubná aj vďaka 2 GB RAM, z ktorej však objemná „nadstavba“ Flyme 4.0 necháva používateľovi voľných len približne 800-900 MB. Slovíčko „len“ platí vzhľadom na to, čo z dvoch gigabajtov vydoluje konkurencia, ale objektívne sú to hodnoty s veľkou rezervou.

Zaznamenali sme určité zahrievanie v okolí fotoaparátu, nejde však o nič, čo by predstavovalo problém. Proste je to 28 nm osemjadro a keď ho zaťažíte, potí sa 🙂

Na záver batéria. Tá zas znie dobre v absolútnych číslach, ale vzhľadom na výbavu (displej, procesor) nie je 3 140 mAh adekvátna kapacita. Vo webovom teste som nastavil polovičný jas, ktorý počas slnečného dňa v interiéri nebol úplne komfortný, nanajvýš bol použiteľný. Takto som surfoval hodinu a 17 minút, pričom ubudlo 12 % energie batérie.

Výdrž teda vychádza na 10 hodín 41 minút, čo je veľmi pekná hodnota. Za normálnych okolností by smartfón podobných parametrov nevydržal tak dlho. Úspech by som pripísal IGZO displeju – zdá sa, že je naozaj veľmi úsporný.

Pochvalu si pravdepodobne zaslúži aj procesor zložený z ôsmich úsporných jadier, surfovanie na webe je pre mnohovláknový čip úplne ideálnou činnosťou.

Počas testu ma síce Meizu M1 Note dokázal viackrát nahnevať, najmä zbytočnými zmenami oproti štandardným riešeniam v OS Android. Napokon si ma však získal. Zaujímavá veľkosť, úsporný displej, použiteľný fotoaparát a veľká výkonová rezerva sú pri cene 219 € perfektnou ponukou.

Ak hľadáte dobrý phablet za rozumné peniaze, kľudne choďte do tohto. A inžinierov z Meizu by som poprosil, aby v ďalšej generácii buď vylepšili, alebo vymenili nadstavbu Flyme za niečo iné, pokojne aj čistý Android. A tiež by som ich rád presvedčil, že pri 12 GB pamäti je microSD slot dôležitejší ako dva sloty na SIM.

Cena 219,00 € Rozmery 151 x 75 x 9 mm, 145 g Displej 5,5“ IGZO (1 080 x 1 920 px, 403 PPI), Gorilla Glass 3 Hardvér MediaTek MT6752 (8-jadrový 1,7 GHz Cortex-A53, GPU Mali-T760, 28 nm), 2 GB RAM, 11,7 GB Flash, Dual SIM, 13 Mpx fotoaparát (1/3,06“ sennzor, AF, dual LED, FHD 30fps video), 5 Mpx webkamera, Wi-Fi, Bluetooth 4.0, GPS, GLONASS, batéria 3 140 mAh Softvér Android 4.4.4, Flyme 4.0