Honor 6 Plus: phablet premyslený do detailov

Zovňajšok prístroja kolega Števo podrobil fotografovaniu a opisu zo všetkých strán a uhlov, takže na tomto mieste iba zdôrazním to, čo považujem za najdôležitejšie. Kvalitne spracované telo s kovovou ľavou, pravou a hornou hranou vzbudí vo vás nádych luxusu. Ten však naštrbuje zadná strana, ktorá je lesklá. Nielenže sa hneď zašpiní, ale tiež je veľmi náchylná na poškriabanie a navyše znižuje bezpečnosť a komfort držania prístroja.

To je pri 5,5“ phablete citeľnej hmotnosti (165 g) až nepochopiteľná chyba. Zvlášť v prípade Huaweiu, ktorý inokedy dokáže prekvapiť dômyselnými nápadmi.

Zadná strana však nemôže byť iba cieľom kritiky. Obsahuje totiž aj jednu z hlavných zbraní prístroja. Dva 8 Mpx fotoaparáty. Vraj prečo dva? Dôvodov je viacero. Teoreticky mohlo vyjsť výrobcu takéto riešenie lacnejšie ako jeden porovnateľný snímač, aj keď, to len tipujem. Musím však hneď podotknúť, že väčšina 13 Mpx snímačov podáva o niečo horšie výsledky ako Honor 6.

Ďalším dôvodom sú schopnosti fotoaparátu, ktoré Huawei (pardon, Honor) touto cestou dosahuje. V prvom rade je to režim Širokouhlá clona. Ide o obdobu riešenia z HTC One (M8) a ďalších prístrojov, kedy je možné obrázok zaostriť postupne na rôzne body počas prehliadania v galérii. Môžete sa tak pohrať s hĺbkou, vytvoriť umelecké obrázky s rozmazaným pozadím, prípadne na časť obrázku aplikovať efekt. Chce to trochu cviku a podľa mojich skúseností nefunguje toto riešenie úplne ideálne, takže za dôvod na kúpu Honoru ho nepovažujem.

Našťastie to nie je jediná výhoda fotoaparátu. Ďalšou kuriozitou je výborná svetelnosť až f/0,95. Vďaka nej Honor nadštandardne fotí aj za slabšieho svetla. Nadštandardne však neznamená najlepšie – ide o dobré, ale stále malé fotografické snímače.

Nimi však nie je fotografický potenciál Honoru vyčerpaný. Z rukávu vyťahujeme ďalšie eso – optickú stabilizáciu! Tá zas pomôže pri všetkých ostatných situáciách, zvlášť vo videu. Ale aj jej vplyv na kvalitu fotografií je značný. Som rád, že Huawei pristúpil do klubu výrobcov, ktorí to pochopili.

Ako by povedali v teleshoppingu, to ešte stále nie je všetko! Výrobca si dal záležať aj na softvéri fotoaparátu. Má síce chybičku v tom, že tvrdohlavo požaduje režim na výšku, ale inak má dlhý zoznam nastavení a najmä niekoľko inovatívnych režimov. Okrem spomínaného snímania hĺbky, panorámy, HDR, fotografovania s 10-sekundovou hlasovou poznámkou sú tu aj menej zvyčajné režimy. Skrášlenie tváre ocenia možno niektoré ženy, vodotlač pridáva informácie o počasí a GPS polohe. Najlepšia fotografia urobí sériu snímok a vy si vyberiete tú, ktorá je najlepšia podľa vás. Veľmi zaujímavý je režim Super noc, ktorý vďaka dlhej expozícii (1/4 až 12 sekúnd) dokáže snímať dynamiku svetiel v nočnej scéne. Treba však zabezpečiť stabilitu zariadenia – ideálne statívom, ale aj optická stabilizácia a pevné ruky by mali väčšinou stačiť.

Oba snímače majú rozlíšenie 8 Mpx, softvérovou fintou však dokáže Honor vyrobiť prirodzene vyzerajúce 13 Mpx fotografie v režime 4:3, prípadne 10 Mpx v širokouhlom móde. Niektoré fotografické režimy sú limitované na rozlíšenie 8 Mpx.

Ak chcete s fotoaparátom v mobile experimentovať, Honor 6 Plus si zaraďte medzi favoritov. A celkové zhodnotenie kvality? Nuž, je nadpriemerná. Dlho som netestoval smartfón, ktorý by sa približoval Samsungu Galaxy K Zoom, ktorý mám česť dlhodobo používať. Netvrdím, že sa mu Honor vyrovná, ale za dobrého svetla produkuje fotografie podobnej, teda vysokej kvality. Iste, Samsung má ešte optický zoom a xenónový blesk, ale to už by sme boli inde.

Akurát videu mohol Huawei venovať viac pozornosti. Optická stabilizácia je fajn, prepínanie svetla a pauza tiež, ale zvuk už som počul aj oveľa lepší a občasné trhanie pri pohybe tiež nepoteší. Nehovoriac o absencii 60fps režimu, ktorý je extrémne návykový.

Keďže však nehovoríme o kompaktnom fotoaparáte, ale o univerzálnom prístroji, posuňme sa ďalej. Napríklad na spodok zadnej strany, kde sídli mono reproduktor priemernej kvality. Počas používania síce nehrozí úplné prekrytie, ale občas ho čiastočne utlmíte, resp. mu rukou vytvoríte neprirodzený akustický tunel. A to pri držaní v režime na šírku i na výšku. Jeho kvalita i hlasitosť sú priemerné. Zaujímavosťou je citlivosť nastavenia pri nízkej hlasitosti. Aby ste využili minimálny stupeň, musíte byť naozaj vo veľmi tichom prostredí. Niekomu sa to možno zíde.

Dva sloty v pravej strane vám dávajú na výber medzi konfiguráciou dual SIM alebo single SIM + microSD. Určite sa nájdu aj ľudia, ktorý by chceli dve SIM karty a zároveň pamäťovku, ale to už by sme chceli od takto tenkého prístroja asi priveľa. V 32 GB verzii phabletu však máte po vybalení k dispozícii 25,5 GB, čo je dosť. Hovoríme pritom o LTE verzii, ktorá sa – ako sa zdá – bude predávať aj u nás.

A poďme dnu. Vchádzame cez veľký 5,5“ IPS displej. Aj keď, na prvý pohľad som mu netipoval až takú veľkú uhlopriečku – malý rámik môže vzbudzovať dojem, že ide o smartfón iba nepatrne väčší od dnes bežných 5“ modelov. Rozlíšenie zvolil výrobca na Full HD, čo je logická voľba. HD by výrobca marketingovo obhájil ťažšie, i keď rozumovo naopak veľmi ľahko. QHD napriek masívnej marketingovej kampani viacerých výrobcov považujem za nezmysel. Teda displej Honoru je podľa mňa ideálny.

Na zamknutej obrazovke vás čaká inšpiratívny obrázok pozadia. Prečo o tom hovorím? Lebo s každým zhasnutím obrazovky sa fotografia zmení. Zaujímavý detail. Zo spodného panelu môžete vysunúť šikovné funkcie ovládania hudby a zopár skratiek. Ak ste nechali na pozadí bežať fotoaparát, jeho skratka je dostupná hneď, aj bez vysúvania panelu. Takto si predstavujem do detailov prepracovanú nadstavbu výrobcu.

Nadstavba EMUI 3.0 stojí na základe Androidu 4.4.2. Nenechajte sa zmiasť ikonkami ovládacích tlačidiel na displeji, ktoré výrobca prevzal z novšieho Androidu 5.0. Mohol prevziať rovno celý systém, ale nevadí. 90 % používateľov asi bude jedno, či majú Android 4.4 alebo 5.x, aj keď rozdiely nie sú celkom zanedbateľné.

Nadstavba Huaweiu je pre mňa jednou z najobľúbenejších. Zvlášť preto, že posúva základný princíp Androidu – more možností, najmä prispôsobenia a nastavenia – ešte oveľa ďalej, ako systém sám o sebe. Nechýbajú nadšenecké funkcie ako rýchle čistenie operačnej pamäte priamo v správcovi úloh, možnosť zakázať beh aplikácií v režimu spánku, správca telefónu, úsporné režimy, rozšírené nastavenia… paráda. I keď, nemôžem tvrdiť, že by EMUI 3 bola nadstavba najlepšia vo všetkom. Napríklad, na 5,5“ displeji sa vyslovene pýta číselný riadok pre klávesnicu. Túto možnosť som v nastaveniach nenašiel. Zato som objavil jednu novú funkciu – vyhľadávanie aplikácií, kontaktov či správ potiahnutím plochy (nie hornej lišty) nadol. Možno v systéme táto funkcia bola aj skôr, pri takto rozsiahlych nadstavbách mohla ľahko ostať mojim očiam skrytá.

Systém beží plynulo a suverénne. Aby nie pri tej hardvérovej zostave. Základom je asymetrický osemjadrový procesor HiSilicon z vlastnej dielne. 3 GB RAM je prakticky špičková hodnota, pričom na rozdiel od konkurencie nie je problém mať voľných aj 1 800 MB! Pomáha aj spomínané jednoduché čistenie RAM v správcovi úloh. Benchmarky potvrdzujú vysoký výkon: AnTuTu 44 300 b., 3DMark ISU 13 672 b. Na hry máte teda prebytok palebnej sily. Otáznik však vzbudzuje dlhé hranie, pretože v teste stability AnTuTu vykázal Honor pár drobných nedostatkov. Po istom čase sa začne na dnešnú dobu nadmerne zahrievať (41°C), čo má vplyv na malý pokles výkonu. Stále však v rámci veľkej výkonovej rezervy. Pri bežnom používaní ani surfovaní na webe som zahrievanie nepocítil.

Pocítil som tam niečo iné – pomalé vybíjanie batérie. Môj tradičný webový test s 50 % jasom vrátil vďaka 3 600 mAh batérii a osemjadrovému procesoru hodnotu výdrže 9 hodín 31 minút. Podotýkam, že boli deaktivované všetky úsporné funkcie, takže po ich aktivácii redukujúcej rezervu výkonu sa môžete ľahko dostať cez 10 hodín. To je hranica, ktorú prekročí podľa mojich skúseností možno 5 % najlepších smartfónov.

Čipset poteší aj rýchlym a dostatočne citlivým GPS. V teste stihlo zafixovať pozíciu za 16 sekúnd, pričom používalo 12 satelitov a rýchlosť meralo s presnosťou 0,1 km/h. Báť sa nemusia ani fanúšikovia funkcie USB On The Go, funguje bez problémov.

Honor 6 Plus je ideálnym phabletom pre technologického nadšenca, ktorý nechce jednoducho to najlepšie (a hlavne najdrahšie), ale chce maximalizovať pomer cena/výkon a rozum ovplyvňuje jeho voľbu viac než módne trendy. Takéhoto človeka poteší viac 3 600 mAh batéria ako 5 mm hrubé telo, šikovný dvojitý 8 Mpx fotoaparát viac ako 13 Mpx priemer a možnosť mať prístroj pod kontrolou do detailov viac ako najmodernejšia grafická pozlátka. Cenu 419 € bude v tomto prípade považovať za primeranú.

Cena 419,00 € Rozmery 150,5 x 75,7 x 7,5 mm, 165 g Displej 5,5“ IPS-NEO LCD Full HD (1 080 x 1 920 px, 403 PPI), Corning Gorilla Glass 3 Hardvér Huawei HiSilicon Kirin 925 (8-jadrový, 4x Cortex-A15 1,8 GHz + 4x Cortex-A7 1,3 GHz), GPU Mali-T628 MP4, 3 GB RAM, 25,5 GB Flash + microSDXC, GPRS – LTE Cat4, Wi-Fi b/g/n (Dual-band), DLNA, NFC, Bluetooth 4.0, IrDA, 2x 8 Mpx foto, f/0,95, dual LED blesk, Full HD video (1080p/30fps), optická stabilizácia, HDR, panoráma, filtre, ovládanie zvukom, webkamera 8 Mpx, Full HD video (1080p/30fps), FM rádio (bez RDS), GPS/GLONASS, microUSB, 3,5 mm audio konektor, Dual SIM (namiesto microSDXC), Li-Pol 3 600mAh Softvér Android 4.4, Huawei EMUI 3.0

  Ďalšie odborné tablet na smartfón Honor 6 Plus nájdete na Recenzie.SME.sk.