Olympus OM-D E-M1X - toto je vrchol Micro 4/3?

Keď som pred pár rokmi testoval Olympus OM-D E-M1 Mk II, netušil som, že Olympus chystá jeho súrodenca, beštiu v podobe modelu E-M1X. Po pár rokoch sa novinka dostala na trh a nakoniec aj na test. Tento prerastený CSC fotoaparát sa v mnohom podobá práve na model E-M1 Mark II, no už v základe pridáva vertikálny grip.

Na prvý pohľad tak pripomína profesionálnu zrkadlovku, ktorá má taktiež vertikálny grip rovno ako súčasť tela. Má to svoje výhody, ale aj nevýhody. Kým model E-M1 Mk II bolo možné pohodlne strčiť aj s objektívom do notebookovej brašne, na novinku potrebujete podstatne väčšiu fototašku, alebo sa neustále „hrať“ s nakrúcaním objektívu.

V prípade profi výbavy je to žiadúce, keďže objektívy budete meniť pomerne často, no pri cestovaní zväčša stačí aj univerzálnejší objektív. Napríklad 12-40 mm, čo je v prepočte veľmi slušných 24 – 80 mm. Ten patrí do kategórie M.Zuiko PRO a ponúka svetelnosť f/2,8 na celom rozsahu. Veľká paráda. K dispozícii som však mal aj niekoľko ďalších skiel, z ktorých ma najviac lákal M.Zuiko Difital ED 300mm s f/4.0, ku ktorému mi Olympus pribalil aj 2-násobný telekonvertor.

Práve pre takéto veľké objektívy je telo také mohutné. Ergonómiu výrobca posunul na maximálnu možnú úroveň. Celkom (v rámci možností) pohodlne som dokázal v jednej ruke udržať aj 300-milimetrový objektív práve na E-M1X. Veľké telo ponúka lepší úchyt, aparát sa opiera pravým spodným rohom o dlaň. To platí v oboch polohách – horizontálnej i vertikálnej. Telo má pritom rozmery 144,4 x 146,8 x 75,4 mm a hmotnosť takmer 1 kg.

Plusom veľkého tela je ale fakt, že sa doň zmestia dve batérie. To znamená, že aparát dlhšie vydrží, čo oceníte hlavne v prípade, že niet poruke žiadnu možnosť nabíjania. Opäť sa tak dostávam k cestovaniu. Vďaka zvýšenej odolnosti je navyše toto cestovanie možné absolvovať aj v extrémnych podmienkach.

Telo z horčíkovej zliatiny je odolné voči vode a logicky tak i vlhkosti, ale aj prachu či mrazu do -10°C. Výrobca tvrdí, že E-M1X prežije aj pády, no to by som radšej neskúšal. Telo je však spracované špičkovo, počas testu sa nič neodliepalo či navŕzgalo, ako občas zvykne pri iných modeloch.

Batérie s kapacitou 1 720 mAh je mimochodom možné nabíjať aj cez USB-C port priamo v tele fotoaparátu. Cez USB-C je ale možné aparát aj napájať z externého zdroja, napríklad externej batérie, ktorú máte v teple pod bundou. Okrem USB-C je tu aj microHDMI port.

Dvojica slotov na SDXC karty podporuje štandard UHS-II. Ukladať je možné zálohy na obe karty, resp. ich nechať ako jednu obriu pamäť.

Veľkou novinkou sú viaceré ovládacie prvky, no asi najväčším plusom je joystick, s ktorým je možné meniť viaceré nastavenia pri fotení podstatne rýchlejšie.

Plne výklopný displej s VGA rozlíšením a dotykovou plochou ostal zachovaný. Rovnaký je aj elektronický hľadáčik s rozlíšením slušných 1 024 x 768 px, hoci v súčasnosti sú elektronické hľadáčiky konkurencie už o krok vpred. Hľadáčik má 120 Hz frekvenciu a 0,74x zväčšenie.

Vo vnútri je 20,4 Mpx CMOS snímač veľkosti Micro 4/3. Ten je ukotvený na 5-osovej stabilizácii, ktorá má zvládať korigovať chvenie až 7,5 EV s objektívom 12-100 mm, resp. 7 EV pri ostatných objektívoch. Toto je aktuálne to najlepšie, čo existuje na trhu. Aj vďaka tejto stabilizácii dokáže OM-D E-M1X snímať 50 Mpx skladané zábery už aj z ruky, bez nutnosti používať statív.

Ostrenie má na starosti 121-bodový autofókus na báze fázového posunu, všetky body sú zároveň krížového typu. K nim Olympus pridáva aj 800 bodov detekcie kontrastu. Autofókus sa zdá byť rovnaký, no je ešte lepší a prepracovanejší. Olympus mu pridal inteligentné vyberanie a sledovanie objektov (Intelligent Subject Detection). Olympus sa v tomto prípade zameral na športových fotografov a fotografov divokých zvierat. To som si aj vyskúšal a prvýkrát v živote som bol fotiť divoké vtáctvo.

O chod sa stará nie jeden, ale rovno dva najvýkonnejšie procesory, aké Olympus má. Vysoký výpočtový výkon a rýchla uzávierka dovoľujú novinke snímať do rýchlosti 18 fps v plnom rozlíšení s kontinuálnym preostrovaním, resp. do 60 fps v plnom rozlíšení s pevne zaostreným objektom a s elektronickou uzávierkou. Buffer? Cez 100 RAW záberov!

Funguje aj Pro Capture režim, v ktorom ešte pred stlačením spúšte E-M1X vytvorí do 35 záberov v plnom rozlíšení v RAW. Vďaka tomu aj oneskorená reakcia na špecifický moment neostane bez výsledku.

Mnohí ocenia, že Olympus OM-D E-M1X má vlastné menu, do ktorého je možné povkladať svoje najčastejšie používané nastavenia. Maximom je 35 položiek. Samotné menu je stále v štýle predošlých verzií, čo znamená, že položiek je tu viac ako centov v jednom eure. Iba preklikať sa nimi trvá niekoľko desiatok minút, nastaviť si aparát podľa vlastných preferencií potrvá aj niekoľko dní. To nie je úplne na škodu, pretože nastaviť je možné snáď úplne všetko na čo si spomeniete, no vyladiť nastavenia podľa vašich predstáv nebude otázkou niekoľkých minút, ale hodín aktívneho používania.

Plusom sú aj 4 používateľské režimy C. Okrem PASM je tu ale aj možnosť využívania tzv. Art filtrov, ktorých je až 16, pričom každý je možné ešte dolaďovať. Využiť môžete aj Colour Creator, vyhrať sa dá s brackeringom (2, 3 alebo 5 záberov), HDR obrazom alebo Keystone či Live Composite.

Po aspoň základných nastaveniach ale hor sa fotiť. Najskôr sa OM-D E-M1X so mnou prešla Jánošíkovými dierami, aby na druhý deň zdolala aj Veľký Rozsutec. Výbavu od Olympusu som dostal bohatú, ale pud sebazáchovy vyložil na hoteli menej potrebné „drobnosti“ a do výšky 1 610 m so mnou na chrbte šiel len 300 mm objektív s 2x telekonvertorom. Aj to ale bola poriadna záťaž navyše.

Všetky zábery v článku sú v plnom rozlíšení vyvolané z RAW, no len s minimálnymi úpravami v Lightroome.

Panoráma vytvorená poskladaním viacerých záberov v Lr s výsledným rozlíšením 23 420 x 3 163 px.

Aspoň som ho ale využil a spravil pamätné zábery ľudom na vrchole, pričom o tom ani nevedeli. Rovnako o fotení netušili ani turisti na Malom Rozsutci či na Medziholí, kedy som už víťazoslávne vypľúval dušu.

24 mm vs 300 mm x2

Fotiť s 300 mm objektívom s nasadeným telekonvertorom vie byť celkom zábava, aj mimo hôr.

300-ka, ale aj iné objektívy s extrémnymi ohniskami majú problém so vzduchom. Ten sa môže vlniť a potom môžu vznikať takéto zábery, ktoré nie je možné nijakým spôsobom opraviť či vylepšiť. Jedine sa tak tváriť, že išlo o zámer mať z fotky imitáciu olejomaľby.

Inak sú špičkové výsledky takmer vždy samozrejmosťou. Málokedy sa mi stalo, že by som z testovaných záberov mazal tak malé množstvo nepodarených záberov. Tie iank nepodarené pritom nepočítam. Odporúčam ale používať RAW a nefotiť do JPEGu. JPEG je často tmavý až pochmúrny. Zábery sú síce použiteľné, ale bez úpravy to nejde. A to si už radšej upravíte RAW, ako JPEG. Profíkom, pre ktorých je tento model určený, to ale vysvetľovať určite netreba.

Nakoniec som si bol vyskúšať aj schopnosti toľko ospevovaného nového autofókusu. Vďaka patrí Jánovi Dobšovičovi z Watching.sk, ktorý mi poradil kam ísť, aby som vôbec v čase testovania nejaké divé vtáky aj „ulovil“. Hoci ich nebolo na mraky, po chvíli čakania sa objavili aj v lete. Vysokorýchlostné snímanie a špičkový autofókus sa prejavili naplno a doma som mal čo robiť vytriediť stovky záberov nacvakaných za pár minút fotenia. Toto sú tie najlepšie…

Aj tieto zábery boli fotené s 300 mm objektívom M.Zuiko PRO.

Zle na tom nie je ani večerné snímanie. Pri vyšších citlivostiach ISO už vidieť šum, no do zhruba ISO 3 200 je ho možné celkom pekne maskovať pri postprocesingu. Vyššie hodnoty sú výrazne viditeľné aj voľným okom a na tlač už použiteľné menej. Stále však môžete pridať zrnitosť a tvoriť zábery ako zo starých filmov. Táto dvojica záberov bola už po západe Slnka.

Čo takto zabudovaný ND filter rovno aj s live náhľadom? Výsledky vás potešia.

Olympus OM-D E-M1X však ponúka aj špičkové video. Maximom je 4K záznam (4 096 x 2 160 px) pri 30 fps v IPB s dátovým tokom maximum 237 Mbit/s, alebo do 120 fps vo Full HD (1 920 x 1 080 px) rozlíšení pri 202 Mbit/s. Profesionálov poteší formát OM-Log400.

Samozrejmosťou je Bluetooth a Wi-Fi pre spojenie so smartfónom či tabletom. Appka je stále špičková, no Olympus by na nej už mohol začať pracovať a ešte ju vylepšiť. Konkurencia totiž nespí. Plusom má byť aj Wi-Fi tethering, to sa mi žiaľ nepodarilo otestovať, úplne som na to zabudol, za čo sa ospravedlnujem. Ovládanie cez appku som ale naplno využil počas snímania Mesiaca. Bez aplikácie by hrozilo, že aj najmenší pohyb na fotoaparáte pohne záberom.

Výsledok je celkom vydarený, až na to vysoké ISO, ktoré zábery mierne degradovalo. Som si totiž istý, že o trošku dlhší čas by nebol problém a citlivosť mohla byť tak nižšia. Žiaľ, neskontroloval som si nastavenie maximálnej hladiny citlivosti. E-M1X tak pokojne používal ISO 3 200, resp. ISO 4 000 alebo aj ISO 6 400. Zábery sú tak zašumené o čosi viac, ako by mali byť.

Cena novinky je stále rovnaká, 2 999 € za telo. Či je to veľa alebo málo nechám na vás. Každopádne, profesionálne zrkadlovky sú ešte drahšie, no na druhej strane ponúkajú full-frame snímače s väčším dynamickým rozsahom a schopnosťami pri post procesingu. Častokrát sú ale podstatne pomalšie ako OM-D E-M1X.

Kompletnú špecifikáciu nájdete na webe Olympusu.

Olympus OM-D E-M1X ma príjemne prekvapil hlavne ergonómiu a autofókusom, ktorý je špičkový a extrémne rýchly. Výrobcovia často hovoria, aké sú ich AF vynikajúce, no v praxi je to už horšie. Tu ma ani raz nesklamal. Škoda len menšieho snímača, ktorý na full-framy mať kvalitou nikdy nebude. Tým ale nechem povedať, že je zlý. Na svoje zameranie patrí k špičke. K špičke patrí ale aj cena, ktorá je o 1 000 vyššia, ako u súrodenca, OM-D E-M1 Mk II. Ak to nie je problém, pokojne do novinky investujte. Lebo toto je v súčasnosti vrchol Micro 4/3.

Právom si tak Olympus OM-D E-M1X od nás zaslúži ocenenie Tip redakcie…