Olympus OM-D E-M1 Mk II - malý unikát s rýchlosťou Šinkansenu

Olympus po vyše 3 rokoch predstavil nástupcu svojej vlajkovej lode, už vtedy špičkového OM-D E-M1. Mark II je dizajnovo takmer identický, menili sa len detaily, ktoré buď navrhli inžinieri Olympusu, alebo i samotní používatelia zo svojich skúseností.

Napríklad páčka na zmenu režimov kruhových voličov je opačne, tlačidlo menu je priamo nad tlačidlom prezerania záberov. Novinkou sú však masívnejšie dvierka na pamäťové karty.

Áno, karty. Mark II totiž zvláda pracovať s dvojicou SDXC kariet, no iba jeden slot podporuje aj UHS-II, druhý vie pracovať maximálne s UHS-I.

Nad ním sa usídlil port na diaľkovú spúšť. Na opačnej strane aparátu sa tiež udialo niekoľko praktických zmien. Namiesto jedného veľkého krytu konektorov sú tu rovno tri, čo poteší aj filmárov. Okrem vstupu na mikrofón je tu totiž v minulosti absentujúci 3,5 mm audio výstup.

Nechýba microHDMI port a USB pripojenie. V tomto prípade Olympus myslel na budúcnosť a Mark II vybavil rovno USB-C portom. Chválim, no zároveň musím haniť za nemožnosť cez tento port nabíjať batériu.

Batéria je mimochodom ešte väčšia. Z 1 220 mAh narástla na výborných 1 720 mAh. Navyše sa môžete tešiť aj na ukazovateľ batérie v % a tiež rýchlejšie nabíjanie. Plne nabitú batériu máte do 2 hodín. Olympus akoby v tomto modeli vyslyšal všetky priania používateľov pôvodného modelu.

Samozrejmosťou je tiež možnosť pripojiť grip s ďalšou batériou. V takomto stave je z neho profesionál už na prvý pohľad, hoci od profi zrkadloviek sa líši hlavne veľkosťou a hmotnosťou.

Telo s gripom a dvojicou batérií váži neuveriteľných 959 gramov. Používate profi zrkadlovku? Koľko váži tá vaša? Navyše sa o aparát nemusíte báť. Telo z horčíkovej zliatiny je odolné voči dažďu, prachu, vlhkosti či mrazu do -10°C.

Prežije aj drobné pády, ale to vám výrobca nezaručí, hovorím len z vlastnej skúsenosti (prosím, nehovorte to zastúpeniu Olympusu). Osobne mi pri použití väčších objektívov vadil akýsi menší predný grip.

Vo vylepšenom profi modeli by som si prial o čosi väčší grip, do ktorého by sa prsty mohli poriadne oprieť. So spodným gripom je ale úchop i vyváženie lepšie. Aby som nezabudol, nové OM-D-čko má plne výklopný dotykový a prudko návykový displej.

Ak ale k Mark II pripojíte niektorý z káblov, displej už nevyklopíte. Na svoje si však prídu aj vlogeri či selfie maniaci, hoci tí si takéto delo na „svojky“ budú kupovať zbytočne. Tento kúsok patrí do rúk zanietencom fotografie a profesionálom, ktorí ocenia jeho prednosti.

Možno sa budete chcieť hádať nad chabým výstupom z Micro 4/3 snímača. Uznávam, že obrovskému full-framu sa stále nevyrovná, ale vie mu byť poriadnou konkurenciou hlavne pre tých, ktorí potrebujú šetriť vo fotobatohu každý gram.

V kombinácii s najnovším procesorom TruePic VIII, ktorý je vraj 3,5x rýchlejší, ako predchodca, sa mi podarilo vytvoriť nádherné zábery už v JPEG výstupe, ale ešte lepšie zábery získate z formátu RAW. Keďže sú zábery mierne zašumené už pri nižších ISO hodnotách, v RAWe je o čosi lepšie a kvalitnejšie ich odšumenie. Výsledok?

JPEG zábery sú mierne zašumené a klasicky olympusácky saturované. JPEG zábery nižšie sú neupravené JPEG výstupy priamo z fotoaparátu.

JPEG priamo z fotoaparátu:

Novinke nechýbajú ani známe efekty:

Na pomerne malý snímač, akým OM-D E-M1 Mk II disponuje, sú ale zábery výborné. Posúďte však sami. Ukážkové fotografie je možné prezerať aj v plnom rozlíšení, stačí ich otvoriť v novom okne alebo tabe.

JPEG z RAW bez akýchkoľvek úprav:

JPEG z RAW po úpravách v Lightroome:

Mark II má nový i autofókus, ktorý so svojimi 121 bodmi fázovej detekcie pokrýva takmer celý snímač. Všetky sú navyše krížového typu. Tomu sekunduje 800-bodový autofókus na báze detekcie kontrastu. Ostriť je možné na všetky body, jeden, 5, alebo 9 bodov, čo si môžete rýchlo vybrať pomocou Fn1 tlačidla a kruhového voliča.

Poteší aj ostrenie na oko, ktoré je možné nastaviť v rôznych stupňoch. Nastavení ostrenia je v novinke ale podstatne viac, no vzhľadom na krátkosť textu v časopise si ich prejdeme v on-line recenzii. Citlivosť snímača je možné nastaviť od ISO 64 do ISO 25 600.

80 mm, 1/320 s., f/5,0, ISO 6 400

80 mm, 1/32 000 s., f/2,8, ISO 6 400

Šum je viditeľný od cca ISO 1 600, no nie je to nič hrozné. Navyše vďaka unikátnej stabilizácii vyššie už ani nepotrebujete ísť, pokojne môžete fungovať na ISO 100 – ISO 400. Pri ISO 6 400 je viditeľný šum aj bez 100% zväčšenia fotografie.

OM-D E-M1 Mk II je hlavne o rýchlosti. V plnom 20,4 Mpx rozlíšení je Mark II schopný fotiť rýchlosťou 60 fps v AF-S, alebo až 18 fps v AF-C. Obe rýchlosti ale dosiahnete len pri elektronickej uzávierke, ktorá vie byť absolútne tichá.

Inak môžete počítať s rýchlosťou 15 fps. Jediným nedostatkom, ktorý je ale možné vyriešiť pomerne jednoducho, je rýchlosť zápisu na kartu. Zapísať takéto kvantum dát (v mojom prípade RAW + JPEG) trvá enormne dlho, a to som používal SDXC kartu štandardu V30. V90-tka by to ale mala zrýchliť. Žiaľ, žiadnu som nemal k dispozícii na overenie.

V jednej sérii vysokorýchlostného snímania je pritom možné vytvoriť 84 RAW, alebo 117 JPEG záberov pri 15 fps, alebo do 48 RAW/JPEG záberov pri 60 fps. Čiastočne ma sklamalo preostrovanie pohybujúcich sa objektov.

Čakal som, že ich bude preostrovať akoby to bola malina, no nie. A to som fotil kolegu pri testovaní nového e-biku pri rýchlosti okolo 10 km/h. Priznám sa, skúšal som fotiť aj vtáky, no udržať s nimi rýchlosť pohybu s 300 mm objektívom na Mark II-ke je takmer nemožné.

Potešila ma však nová stabilizácia. Novinka využíva 5-osovú stabilizáciu, ktorá v kombinácii so stabilizovaným objektívom dokáže ísť až na úroveň 6,5 kroku. Sekundovú uzávierku bez problémov udržíte aj v ruke, ak sa posnažíte, čas fotenia z ruky môže byť aj dvoj-trojnásobný.

Novinkou je i možnosť natáčania 4K videí pri 24 fps. Zvoliť si môžete aj Ultra HD či Full HD rozlíšenie. Je to len na vás a rýchlosti vašej karty, a následne výkonu počítača na spracovanie dát. Aj v tomto prípade je obraz výborný. Aj tu ma ale trošku sklamalo preostrovanie, ktoré v AF-S či AF-C trvá pomerne dlho. Radšej som preto volil manuálne ostrenie.

Nové je tiež menu, ktoré prišlo o farby. Je elegantnejšie, ale aj plnšie. Kvantum funkcií, ktoré novinka ponúka, si zobralo svoju daň v podobe takmer nekonečného menu nastavení.

Samozrejmosťou Mark II je možnosť upraviť absolútne všetko, dokonca aj tlačidlá na tele. Len si ich funkcie treba potom pamätať. A ešte jedna lahôdka, ktorej použitie je síce veľmi sporadické, zato návykové.

Olympus ju nazval Pro Capture a ide o funkciu, ktorá už pri polovičnom stlačení spúšte vytvorí 14 záberov v plnom rozlíšení, pričom po jej dotlačení začne foťák páliť 60 fps. Samozrejmosťou je aj režim na tvorbu 50 Mpx statických záberov.

Na test som mal k dispozícii nielen telo, ale aj trojicu profi objektívov: M.ZUIKO DIGITAL ED 12‑40mm 1:2.8 PRO (999,00 €), M.ZUIKO DIGITAL ED 12-100mm 1:4.0 IS PRO (1 299,00 €), M.ZUIKO DIGITAL ED 300mm 1:4.0 IS PRO (2 599,00 €) a samozrejme aj grip HLD-9 (299,00 €).

Ukážkové zábery z 300 mm objektívu (JPEG z upraveného RAW):

Olympus OM-D E-M1 Mark II je malý unikát, ktorý vyniká rýchlosťou, profi funkciami či výborným spracovaním. Má svoje muchy, ale tie sa Olympus snažil eliminovať. Pochváliť tiež musím mnohé vylepšenia oproti pôvodnému modelu, ktoré stoja za to.