Mafia: Definitive Edition - návrat do mesta Lost Heaven

Mafia sa po osemnástich rokoch vracia vo vynovenej verzii. Podarilo sa jej stať sa dôstojným nástupcom ikonickej českej klasiky?

Existujú hry, ktoré ovplyvnili mladosť a detstvo miliónom hráčov a tiež videoherný priemysel ako taký. Príkladom sú tituly ako Half-Life, Age of Empires či Metal Gear Solid. V česko-slovenskom prostredí to bola hra Mafia od českého štúdia Illusion Softworks.

Na tú dobu išlo o revolučný herný titul, na ktorý spomínajú hráčky a hráči do dnešných dní. Nasledovalo odkúpenie štúdia americkou spoločnosťou 2K Games, vznik Mafie 2 a neskôr priemernej Mafie 3, na ktorej pracovala divízia 2K Games – štúdio Hangar 13.

Preto sa oznámenie remaku prvej časti stretlo s veľkými očakávaniami ale aj strachom z toho, ako to dopadne. Vo vynovenej verzii mesta Lost Heaven som strávil niekoľko dní a hneď na úvod musím napísať, že štúdio Hangar 13 si svoju prácu odviedlo dobre, ale nie výborne.

Po spustení hry vás privíta úvodná znelka spolu s totožným prechodom nad mestom Lost Heaven, ktoré prešlo grafickou obnovou a následne sa začína príbeh Tommyho Angela a jeho cesty mafiána.

Napriek výbornej grafike som mával niekedy problém s dokresľovaním textúr, sekaním obrazu aj zvuku a to najmä pri akčných scénach. Hru som skúšal na konzole PlayStation 4.

Za čo treba autorov pochváliť, je zachovanie charakteristických prvkov z pôvodnej Mafie vrátane nosného príbehu. Ten sleduje príbeh taxikára Tommyho Angela, ktorý sa dostane do rodiny Dona Salieriho a postupne sleduje jeho cestu mafiána. Asistujú mu pritom dvaja ostrieľaní gangstri – večne vtipný a prostoreký Paulie a racionálny Sam.

Nechýbajú ďalšie mafiánske postavy ako Don Salieri, consilieri Frank, odborník na autá Ralph či zbrańový špecialista Vincenzo. Príbeh je veľmi silný a pokiaľ ste pôvodnú mafiu nehrali, práve príbeh bude dôvodom, prečo budete chcieť Mafiu dohrať až do konca. Autori síce niektoré detaily príbehu pozmenili a niektoré pointy dokonca zrušili úplne, no napriek tomu ide o veľmi dobre napísaný príbeh, ktorý vás pohltí.

Oceniť treba aj hudbu a dabing, ktorý sa v češtine skutočne vydaril. Nielenže ho ozvučili takmer všetci hlavní herci vrátane Mareka Vašuta v hlavnej úlohe, ale ešte boli aj doplnené niektoré pasáže na vylepšenie príbehu jednotlivých postáv. Tie sú napísané perfektne a napríklad vedľajšia postava Sáry dostáva úplne inú hĺbku než mala v pôvodnej Mafii. Taktiež boli upravené niektoré sekvencie a rozšírené vedľajšie dialógy.

Mesto Lost Heaven pôsobí veľmi živo a výborné sú aj jednotlivé detaily, ktoré dopĺňajú atmosféru 30. rokov. Príkladom sú noviny, ktoré informujú o ekonomickej kríze, na ktorú následne reagujú aj obyvatelia mesta, ktorí sa sťažujú na nedostatok práce.

V hre tiež nájdeme pekný odkaz na Česko-Slovensko, ktoré sa spomína v hre v roku 1938, kedy došlo k mníchovskej dohode a v rádiu a novinách o tejto udalosti informujú. Práve takéto detaily potešia fanúšikov prvého dielu, ktorí zároveň nechcú dostať iba suchú grafickú prerábku.

Po zvukovej stránke sa podarilo obnoviť časť pôvodného fenomenálneho soundtracku. Nie sú tu síce všetky skladby, no pôvodná hlavná znelka ostala, rovnako ako niektoré rádiové klasiky. Boli doplnené nové a v aute máte na výber z dvoch rádio staníc – jednej s originálnou hudbou z 30. rokov a druhú s aktuálnymi správami.

Čo sa týka samotnej hrateľnosti, aj tu vás čaká 20 misií, ktoré za sebou nasledujú jedna za druhou. Pre tých, čo pôvodnú hru nehrali, môžem remake jednoznačne odporučiť, keďže misie sú rôznorodé a každá jedna z nich ponúka niečo iné. Nájdete tu lúpež banky, vraždu na parníku či neslávne známy závod v historických formulách, ktorý bol v pôvodnej hre nesmierne náročnou misiou. Aj v tejto nie je zrovna najjednoduchší, obzvlášť keď ho hrajete na klasickej obťažnosti.

Nedostatkom remaku je, že vývojári sa viac spoliehali na skripty a niekedy až prílišnú arkádovosť než na spontánne situácie, ktoré by vznikli fyzikou v hre. Príkladom je hneď prvá misia, kde máte unikať na aute pred mafiánmi a máte na to využiť rôzne zábrany na ceste a prekážky, ktoré sa vám zobrazujú na mape a ktoré vždy spustia predskriptovanú animáciu. Toto považujem za úplne zbytočný prvok a radšej by som unikal bez týchto predskriptovaných prekážok, ktoré pôsobia vyslovene prvoplánovo.

Sú tu však aj iné nelogické momenty, ako napríklad, keď po vás polícia vyšle obrnené vozidlo s guľometom, ktoré vyzerá, ako keby si odskočilo z hry Call of Duty. Vrcholom tejto sekvencie je, že musíte strieľať do vežičky a následne do obrnených okien, čím vozidlo „oslabíte“, ako keby išlo o nejakého bosa.

Výsledkom tak je nižšia úroveň znovuhrateľnosti niektorých misií. V spomínanom závode sa napríklad niektoré autá vybúrajú vždy na tom istom mieste, čo vôbec nepôsobí vierohodne a práve prvá Mafia bola známa vysokou mierou realistickosti.

V prípade, že sa chcete len tak pofľakovať po meste, nájdete tu režim „Volná jízda“, kde tiež nájdete rôzne doplnkové misie a zberateľské predmety, ktoré predĺžia hrateľnosť hry. Okrem áut v hre napríklad zbierate brakovú literatúru či krabičky od cigariet s menami hlavných postáv a ich stručnou históriou zo všetkých troch dielov Mafie.

Fyzika áut nie je taká zábavná ako v pôvodnej Mafii, no oproti vyslovene nepodarenej Mafii 3 tu máte aspoň radosť zo šoférovania. Rovnako to platí aj pri strieľaní. Nájdeme tu celkom vydarený cover systém a taktiež všetky pôvodné zbrane vrátane Coltu, Thompsonu či upiľovanej brokovnice Lupara, no niečo tomu chýba. Pri pôvodnej Mafii či dokonca aj v dvojke strieľanie bola väčšia zábava. Viete si tu nastaviť niekoľko úrovní zameriavania vrátane automatického, no pokiaľ chcete, aby bola hra aspoň trochu výzvou, nastavte si manuálne mierenie.

Aby som však len nekritizoval, Mafia: Definitive Edition je pre mňa nostalgickým návratom, ktorý sa autorom podaril vylepšiť ako po vizuálnej, tak po zvukovej stránke a výsledkom je kvalitná a zábavná hra, ktorá vás bude baviť. Otázkou ostáva, či na ňu budem spomínať tak ako na prvú Mafiu a či si ju ešte budem chcieť niekedy len tak znovu zahrať, tak ako mávam toto nutkanie pri Mafii z roku 2002.

Keď som začal písať recenziu na novú Mafiu, hovoril som si, že sa musím odosobniť a neporovnávať s pôvodnou hrou. Dnes je iná doba, hry sa zjednodušujú a veci, čo fungovali pred 18 rokmi, dnes už fungovať nemusia. Napriek tomu som sa porovnaniu nevyhol a prvá Mafia bude vždy nehynúcou klasickou, ktorú neprekoná ani remake. Určite ho však odporúčam zahrať a to obzvlášť hráčom, ktorí pôvodnú Mafiu nehrali – dostanú tak kvalitný príbeh a parádny herný zážitok, ktorý im vydrží na cca 10 hodín a rezonovať v nich ešte určite bude niekoľko dní.