Cyberpunk 2077: hra roka, poľský hit dekády či iba marketingovo silná RPG?

Cyberpunk 2077 bol v očiach mnohých hráčov hrou roka 2020 – a to si ju ešte ani nezahrali, videli iba desiatky videí a tešili sa, že v nej bude vystupovať Keanu Reeves. Majstri z CD Projektu propagovali Cyberpunk 2077 neuveriteľných osem a pol roka, medzičasom stihli vydať Zaklínača 3 a jeho dva datadisky na mnohých platformách vrátane podceňovaného Nintenda Switch.

Táto kombinácia vzbudila vášne u mnohých hráčov a vopred korunovala hru na megahit: lebo dobré štúdio, kvalitné hry z ich vlastnej produkcie a otvorený prístup aj počas niekoľkonásobného odloženia ich držali v napätí.

Je mesiac a pol po vydaní, launch opradený mnohými palcovými titulkami a odhaleniami za nami – a je na čase sa pozrieť na hru s triezvym pohľadom. Vopred sa priznávam, že som začínal na Xbox One X, po čase prešiel na podstatne výkonnejší Xbox Series X. Je plne hrateľná, nepadá, občas sa objaví malá nepríjemnosť typu blikajúca časť obrazovky, ale neprekáža v hraní. Hráči na nadupanom PC si užívajú plnými dúškami, ale ak sa vám do rúk dostane Xbox Series X, neváhajte.

Trojaký štart

Správne RPG vám umožní tvorbu postavy, takže kto má záujem, môže investovať 10-20-30 minút do tvorby aj tu. Dlho som váhal, či zobrať na cyberpunkovú púť a drsného mesta muža či ženu. Voľba padla na chlapíka, dostal drsný hlas a pár vizuálnych šrámov. Príťažlivý môže byť aj pôvod, lebo určuje možnosti hrdinu, jeho zákulisie a prvý akt hry sa odohráva v inej réžii.

Na výber sú tri: Corpo, Nomad a dieťa ulice. Životná cesta vám nedá iba iný kúsok deja, ale sčasti posilní určité atribúty, aby sa postava patrične prejavila. Osobne som zvolil bývalého korporáta a vďaka tomu som lepšie chápal fungovanie konglomerátov, orientoval sa v spleti informácií, manipulácie a vydierania.

Dieťa ulice má opačnú trajektóriu: v nej hrdina štartuje zdola, v uliciach sa výborne orientuje, snaží sa pretĺkať spolu s kumpánmi. Zatiaľ čo korporáta hra vyhadzuje zo zavedených koľají, dieťa ulice už v nich funguje. Tretí je nomád, ktorý žije mimo Night City, no utrhne sa zo svojej komunity a teraz objavuje zákutia veľkomesta. Výhoda je, že v podobnej koži ste aj vy a nomád má najlepšie survival techniky.

Úvodná hodina vás zoznámi s mnohými pravidlami. Najprv sa ako korporát pohybujem v obrovskej firme, vládne tu panika kvôli útoku na vysokú inštitúciu s vážnymi obeťami. Smerujem k šéfovi, ktorý má posiela s cennými dátami na nebezpečnú misiu: cestou do baru a mojím kumpánom sa čosi zvrtne. Nasleduje šikovne zostrihaná montáž, ktorá slúži ako most medzi prológom a hlavnou porciou hry: váš doterajší život je fuč a začínate fungovať na vlastnú päsť. Voláte sa V (ideálne pre muža i ženu) a toto je váš príbeh.

Očakávaný dej a pestré postavy

Cyberpunk 2077 je klasická RPG, kde bojujete s dilemou: ísť tvrdo po príbehu alebo si užiť voľnosť sveta, ktorý vám autori prichystali. Je náročné ju reflektovať, najmä ak ste hráč-detailista ako ja a láka vás každý výkričník vo svete, vedľajšia úloha alebo chcete niečo (či všetko) skúmať.

Aj vďaka trom rozličným začiatkom som zvolil pre Cyberpunk 2077 iný postup: pri prvom prechádzaní som išiel tvrdo po hlavnej dejovej línii a snažil sa veľmi nezdržiavať, hoci je to ťažké. Potom som hru rozohral a začal si dávať maximálne načas – zobral každú úlohu, viedol každú konverzáciu, išiel skoro všade.

Vďaka dvojakému prechádzaniu som objavil, aká rozpoltená je hra v oboch aspektoch. Hutný dej je servírovaný v dobrom tempe, ale akoby na ňom pracovala iná časť tímu ako na vedľajších misiách či svete. Zatiaľ čo kondenzovaný príbeh (kratší ako u Zaklínača 3, dá sa prejsť za 25-30 hodín) nepoľaví takmer nikdy, vedľajšie misie majú rozmanitú dĺžku, náplň a uspokojenie. Nie je núdza o vedľajšie zápletky, ktoré sa rozšíria na hodinu i dve. Ale zároveň si užijete veľa úloh v štýle poslíčka či zabijaka (choď tam, vyrieš problém, vyhlaď lokalitu, príď s korisťou).

Príbeh možno rozdeliť na niekoľko fáz. Prvá: spoznať svojho avatara V, prečo sa mu zmenil život, kto po ňom ide (aspoň o tom je korporátna línia). Druhá, zhodná pre všetkých: čo sa deje v meste, ako funguje spoločnosť a či smeruje ku kolapsu. Tretia: všetko čo sa udeje pred stretnutím s Johnnym Silverhandom (Keanu Reeves) a všetko s ním.

Johnny je magor vlastnej kategórie, parádna osobitá postava, ktorá vás vedie naprieč príbehom po sľubnom rozbehu. Bojujete proti korporáciám (ak ste v jednej pracovali, otočíte sa proti minulosti) a systému, ale krásne je, že ste iba súčasťou všetkého. Cyberpunk 2077 nie je hra, kde by ste svojimi činmi položili celú korporáciu či mesto na lopatky a zmenili chod sveta. Skôr si tu zažijete vlastné kapitoly života a ekosystém ďalej uháňa vpred, čo je v poriadku. Príjemná zmena oproti iným RPG, kde máte zmeniť osudy všetkých, zahlušiť veľkého mága či odvrátiť koniec sveta.

Nemenej dôležité sú však viaceré ďalšie postavy okrem V a Johnnyho – zámerne sa vyhýbam ich označeniu ako vedľajšie, majú silné, často až nezameniteľné miesto. Ak od Cyberpunk 2077 čakáte kvalitný príbeh, dostanete ho. A spolu s ním obrovské množstvo dialógov, či už priamo v aktívnych častiach alebo medzi postavami, ktoré postávajú v budove či na uliciach. Vety nie sú samoúčelné, niektoré ovplyvnia dej i rozhodnutia. Nie všetky, ale vybrané áno.

V hlavnej úlohe: Night City a okolie

Mnohí sa tešia na hru kvôli mestu, otvorenému svetu a obrovským možnostiam. A neočakávajú ho márne, je to nádherná metropola a čo je lepšie, čaká vás šesť častí a dokonca sa pozriete aj za jeho hranice. Night City je futuristická lokalita v Kalifornii, na jednej strane pobrežie, z druhej púšť. Sú tu veľké mrakodrapy, klasický downtown i pofidérne miesta, kam chodíte s veľkou mierou rizika. Je tu priestor pre luxusné štvrte a nádherné apartmány, aj paneláky či chudobné miesta, dokonca zničené konfliktmi i gangami.

Sociálne rozdiely sú ukazované od prvých minút: kto má peniaze, má zaplatenú drahú zdravotnú poistku a v prípade alarmu ho príde vyzdvihnúť komando za pár minút. Ale ten, kto taký level nemá, chradne niekde v pomyselnom strede ako zamestnanec alebo čo je horšie, ak nemá nič, pretĺka sa ulicami. V sa môže ocitnúť na viacerých úrovniach – môj avatar začínal zabezpečený, po jednom záťahu končí bez všetkého i poistky a zvyká si na novú rolu.

V meste fungujete ako nájomný chlapík a člen skupiny, ktorá si chce zarobiť na tom, čo sa dá. Počas príbehových misií ma fascinuje, ako mesto funguje a v každej misii snorím po dokumentoch či istých zložkách, čo mi pomôžu doplniť si obraz. Interiéry sú prepracované a nájdete rôznorodé miesta, ale tie dychberúce momenty prídu na uliciach so skupinami ľudí, postáv rôznych rás i vylepšení.

Lokality sú jednoznačne odlíšené nenápadnou národnou príslušnosťou. Nečaká vás poltucet variantov na to isté – neónové ulice, jedny luxusné, druhé chudobné. Je tu jasná inšpirácia čínskymi štvrťami, troškou Tokia a jedna štvrť odkazuje na pobrežnú príslušnosť Los Angeles. Je nádherné ponoriť sa do nich, spoznať top postavy a odhaľovať ich vnútorný poriadok či lokálny kolorit.

Medzi jednotlivými štvrťami môžete využiť funkciu rýchleho presunu, ale mnohí si budú chcieť užiť jazdu v poriadnom aute s dobrým soundtrackom. Dlho vás to môže baviť, ale najmä vo voľnej pasáži a nie uprostred príbehu, keď hltáte vstupy a dejovú líniu. Okrem áut sa dostanete aj k motorkám, ktoré vám prepnú pohľad na mesto do tretej osoby. Je to pekný efekt a uvidíte sa v aktuálnom oblečení. 1st person pohľad vás hlbšie vtiahne do deja, no pre jazdu je lepší tento uhol kamery.

Výlety za mesto sú výborné – i keď nemusíte si toľko užívať, ak ste sem prišli práve z pustatiny. No ak ste prežili celý doterajší život v meste, ponúkajú silný kontrast. Aj tu chcú ľudia prežiť, čosi zarobiť či zabezpečiť si jedlo. A sčasti mi čas za mestom pripomína Las Vegas – v diaľke vidíte veľké mesto, no potrebujete z neho vypadnúť načerpať sily do púšte.

Ako sa vyvíja postava a štýl hry?

Aby ste počas výletu v Night City nestagnovali, postava sa priebežne vyvíja v piatich oblastiach, kam vkladáte získané body: fyzička (navýši silu, počet HP), reflexy (rýchlosť, kritické zásahy), inteligenciu (má vplyv na hacking), kontrolu (stealth) i technickú vyspelosť. Osobne najviac investujem do fyzičky a paralelne aj do kontroly a reflexov, lebo k tomu sa viaže môj štýl hry.

Počas vývoja si všimnete, že získate automaticky veľa pasívnych prvkov a ešte existujú ďalšie cesty, ako sa dostať k vylepšeniam. Klasická cesta cez vlastnosti zbraní (nejedna prihodí čosi navyše) a keďže sme vo svete cyberpunku, dôležité sú aj augmentované prvky, implantáty za ťažké peniaze, ktoré využijete v neskorších fázach.

Cyberpunk 2077 ponúka rôzne možnosti hrania. Mnohí budú skúšať akčnú cestu, iní sa vyberú cestou stealth (tak som začínal, zo zvyku z The Last of Us Part II) a silnou devízou je hackovanie (to som si užil nedávno vo Watch Dogs: Legion). Moja kombinácia: prísť do lokality, skúšať to potichu, kým sa dá a keď sa moje krytie prezradí, vyraziť do útoku.

Miešajú sa rôzne druhy akcie, najprv nasadzujem stealth techniky: niekoho omráčiť, iného odpratať, mierne preriediť presily. Potom sa už dá vybrať, či využiť strelné zbrane (našťastie je ich dosť, o náboje nie je núdza) alebo skúsiť boj s rukami, mečom a krytie. Je lákavé hrať hru ako strieľačku, lebo arzenál je prepracovaný. Ale v tom smere vás zradia RPG prvky: vypálite do nepriateľa poltucet nábojov a možno nepadne, ak je odolný voči istému typu. Preto treba sondovať, čo sú ich slabiny, kde sú ich zraniteľné miesta a ktorá zbraň na nich platí.

Tam zaváži RPG taktika a nie akčný ťah na bránu v štýle, beriem brokovnicu a pálim do všetkých či skúsim sniperku a presne zásahy. Mne sa osvedčili zbrane, ktoré majú veľa nábojov, veľkú kadenciu a aspoň s bežnými nepriateľmi si poradia. Na ostrejšie typy už mením za inú. Niektorým môže vadiť, že interface sa hemží číslami a najväčšie ukáže práve poškodenie. Ale dlho som ich nechal zapnuté…

Rola hackera a šmelinára

V boji si môžete pomôcť aj ovplyvňovaním okolia a hackovaním rôznych súčastí: môžete vyradiť pár kamier alebo vyraziť celú lokálnu sieť, prípadne vytvárate pasce na odvrátenie pozorností nepriateľov. Ak budete preferovať stealth postup, je hacking esenciálnou pomôckou. Nehovoriac o hackovaní ich modulov, ak využívajú augmentované vylepšenia – takto ich môžete pripraviť o ich silnú stránku alebo im zrušiť komunikáciu na diaľku.

Po vyčistení boja či lokality nájdete veľa zbraní, predmetov a na zemi či stoloch sa to blýska rôznymi kúskami. Veľmi nápomocný je interface: ak ste v lokalite čo len trochu pozorní, nájdete toho veľa. Platí to pre zbrane i neakčný arzenál; a čo nezískate v boji, to sa vám snažia predať obchody za lepšie či horšie ceny. Na ponuku i ceny vplývajú jednak vaše body avatara a aj renomé – ak ste dosť známi, máte širšiu ponuku. A peniaze sa dajú utratiť za všakovaký tovar, nielen zbrane či spomenuté vylepšenia, ale aj vozidlá.

Osobitou stránkou je aj možnosť tvorby predmetov, ako očakávate od RPG. Tým, že zbierate kvantum predmetov a surovín, môžete sa realizovať a produkovať pomôcky sami. Osobne tejto aktivite veľmi neholdujem a už od prvých hodín zbierate kvantá nábojov, granátov a napokon nemusíte vyrobiť toho veľa. Ale ako to už v tejto hre prebieha – mechanizmus na výrobu, predaj a uschovávanie tu je, takže ak máte záujem, môžete sa doň pustiť.

To je ďalšia devíza celej hry. Akoby autori mali chuť otvoriť všetko možné resp. všetko očakávané, čo by hráčom videli na očiach a sľubovali počas posledných rokov. Veľký svet. Desiatky postáv. Rôzne etniká (inšpirované Mexikom, Áziou, Amerikou atď.). Vozidlá a pohyb vo dne i v noci. Cyberpunkové vylepšenia. Tucty zbraní. Kvantum štatistík a vlastností. Je tu toho tak veľa, že na prvé zahranie určite neuvidíte všetko – a zároveň Poliaci chcú vyhovieť každému hráčovi.

More obsahu sa nedá vstrebať na prvé zahranie. A machri z CD Projekt to dobre vedia. Preto vám ešte viac dávajú zabrať, ak si uvedomíte, že hra má tri rôzne začiatky a azda minimálne tri odlišné konce. Ak ste čítali, že nejaký tester ani za 175 hodín nevidel všetko v hre, je to celkom možné číslo. Zároveň však platí, že ani vy na jedno zahranie (aj keby malo zhodný počet hodín) nedorazíte ku každej časti či smietke. Cyberpunk 2077 je vytvorený tak, aby ste ho vstrebávali celé ďalšie roky a experimentovali. No otázne bude, či je pre vás dostatočne lákavý a kohézny, aby vás neotupil napríklad po 20 hodinách a sklamaní by ste naň rezignovali. Majestátne očakávania sa totiž neplnia ľahko.

Technická stránka hry

Čo nás napokon privádza k podstatnej súčasti titulu, ktorý vyšiel pred 7 týždňami. Je kľúčové riešiť, na akej mašine budete hrať. Mnohí prví recenzenti zvolili nadupané PC, čo je ideálna cesta – ak ste už majitelia nových RTX kariet od Nvidie či alternatívy od AMD, užijete si hru náramne. PC je očividne primárna platforma a dosahuje výborné výsledky – všetko závisí od sily vašej konfigurácie. Hra môže mať isté neduhy, ale po prvých aktualizáciách fičí hladko a nie je zabugovaná ako niektoré iné tituly s otvoreným svetom v čase vydania.

Konzolové verzie dostávajú zabrať viac. Základné verzie Xbox One a PS4 majú čo robiť, aby utiahli hru na istej miere detailov a najmä masové scény sú veľmi náročné na udržanie framerate. Na prvý Xbox One som hru ani neinštaloval – Xbox One X sa už s ňou dokáže vyrovnať lepšie. Po týždni som však prešiel na Xbox Series X a táto konzola dokáže aj starší kód hry zvládať dobre. Nie je to síce ešte optimalizovaná hra pre next-gen systém (zatiaľ je sľúbená na druhú polovicu roka), ale Cyberpunk sa na nej dá odohrať. To v praxi znamená, že mi ani raz nepadla.

Nebojoval som s veľkosťou uloženej pozície, pri ktorej tiež dochádza k nefunkčnosti. Masové scény nespomalia hru tak, že by sa nedalo prejsť naprieč lokalitou. Postávam nevypadajú tváre alebo nemajú škaredé textúry ako pred 20 rokmi. Jediná nepríjemnosť je, že v ľavej časti obrazovky občas bliká textúra naďalej, ale nemala by. A tým, že má svetlozelenú farbu, dokážete si tento neduh všimnúť. Keď však prejdete do inej lokality, načíta sa iná porcia dát a blikanie je preč.

Esteticky je hra krásna a do mesta sa dá náramne ponoriť. Je tu fantastický filmový strih a atmosféra pripomína Blade Runnera, Mad Maxa či iné známe sci-fi diela. Aj návšteva baru či zadnej uličky má takú zručne natočenú scénu, že si ju môžete užívať a navyše v nej hýbať kamerou alebo sa sústrediť na detaily. Scenár má tisícky viet a plný dabing s rôznymi prízvukmi podľa postáv. A keď idete za mesto, máte pocit ako keď ste v nevadskej púšti a obzriete sa za Las Vegas. Autori výborne zosobňujú hi-tech pomôcky, dokonca aj na mŕtvolách či vedľajších postavách.

Zvuk je parádne pripravený a ak máte kvalitné slúchadla či domáce kino, užijete si prestrelky, dunivý zvuk lokálov, hluk mesta, jednotlivé scény či časti. Sprievodná hudba vám dá precítiť jazdy, miesta a do toho sa mieša kvalitný dabing. Bonus pre lokálnych hráčov: české titulky zachytia kvantum textu a významov, i keď obsahujú aj rôzne zvláštne skomolené slová, čím chcú zachytiť originálny význam.

Takže hra dekády, RPG roka či sklamanie?

Cyberpunk 2077 je v jadre výborná akčná RPG. Autori do nej vložili obrovské množstvo času a úsilia. Už teraz môžete ochutnať ich výtvor a núka strašne veľa dôvodov i devíz, prečo doň investovať. Ako to však v hernom biznise býva, dlhé roky čakania ústia do nereálnych možností plnenia očakávaní. Tie sú navyše zmarené technickou stránkou hry na niektorých systémoch.

Nie, Cyberpunk 2077 nie je sci-fi verzia obľúbeného Zaklínača 3, hoci na ňom robilo rovnaké štúdio. Má obrovský potenciál, ale stav, v akom vyšla, je otázny a spôsobil kopu precedensov typu Sony stiahlo hru zo svojho obchodu. Toto pri hre roka či RPG dekády skrátka nečakáte. Ak hrajú teraz odhodlaní hráči so zaťatým zubami a oceňujú niektoré kvality napriek chybám, je to ich vlastné odhodlanie. Tento titul má čo ponúknuť – ale je celkom možné, že nie hneď. Ak máte PC či next-gen konzolu, môže vám ísť výborne, bude vám imponovať a dohráte ho. Ale väčšina hráčov naň zatiaľ nemá a bude ich čakať v druhej polovici roka 2021 či o rok ako vyladený titul, čo sa raz azda zapíše do RPG rebríčkov.