Command & Conquer Remastered Collection: stratégie, čo radi hráme po 25 rokoch

Nie každá hra starne rovnako. Electronic Arts sa rozhodli pri 25. výročí legendy Command & Conquer oprášiť staručkú sériu od začiatku a venujú nám dve prvé hry v 4K rozlíšení. Nie je to úplne grafika, z ktorej by ste padli na zadok – ale o tú ani tak nejde. Čaro sa skrýva v klasickej hrateľnosti, ktorá vdýchla život mnohým desiatkam stratégii v 90. rokoch minulého storočia. Ďalšie hry priniesli nové prostredia, vrhli sa na oveľa ťažšie obtiažnosti (KKND), pozreli sa na iné prostredia a historický vývoj (Age of Empires) alebo nasadili obrovské množstvá jednotiek (Total Annihilation).

Command & Conquer Remastered Collection vás zoberie takmer na začiatok. Nie až k Dune 2, ale prvej modernej stratégii. V Electronic Arts oprášili sériu parádnym spôsobom a v jednom balení za 20 eur dostanete hutný nášup: prvý diel Command & Conquer s datadiskom plus misie z PlayStation verzie.

A podobne je zbalené aj voľné pokračovanie Red Alert, ktoré vyšlo na Vianoce 1996 a funguje ako alternatíva hry – ani tam nebudete ochudobnení o všetky datadisky či dodatočné misie. To je výborná správa pre znalcov, ktorí základné hry prešli aj päť ráz. Lebo najvernejší fanúšikovia možno investovali aj do datadiskov, ale všetci nie, takže pre každého sa tu rysuje aj pár nevídaných misií, aké ešte neskúsili a preveria ich schopnosti.

Sami vieme ako to s hrami tohto typu chodí: základná sa po čase stane elementárna a misie z datadisku skúšajú rôzne triky, pasce a nevídané obmeny.

Command (budovať)…

Fanúšikom netreba koncept zdĺhavo predstavovať, nováčikom sa patrí vysvetliť základy. Real-time stratégia prebieha v reálnom čase – rovnako sa vyvíjate, budujete či postupuje vy, aj váš nepriateľ. Väčšina misií vás spravidla vybaví niekoľkými vojakmi, pár tankami a vozidlom MCV – to sa dokáže rozložiť na vašu prvú budovu, čo je srdce vašej základne. Vďaka nemu môžete stavať iné budovy. Ako prvú budete potrebovať elektráreň – bez šťavy sa nedajú poháňať iné budovy.

Nasleduje rafinéria s kombajnom, ktorý chodí ťažiť zelenú látku Tiberium (okolo nej sa točí dej celej hry a je aj dôvodom celého konfliktu). Tiberium sa monetizuje – kombajn vysype náklad a dostanete peniažky. Je na vás, aby ste si sledovali úroveň peňazí, lebo všetko niečo stojí – za peniaze budujete, opravujete (stavby i vozidlá) či vyrábate nové jednotky. Súkromný tip: vždy je dobré mať aspoň dva kombajny, aby prašule chodili rýchlejšie. A Tiberium sa postupne ukladá – takže priebežne treba stavať aj silá.

Potom môžete stavať ďalšie budovy. Komunikačné centrum vám venuje radar – vďaka nemu nemáte na minimape iba čiernu machuľu, ale vidíte jednotky a ich rozloženie. Kasárne vám vyrábajú vojakov. Pokročila továreň aj vozidlá. Opravovňa vám umožní posielať buginy či tanky na opravu, čo je občas lacnejšie ako výroba novej mašiny. Neskôr sa dostanete aj k pokročilým budovám ako vyspelejšie komunikačné centrum – to vám garantuje napríklad veľkú bombu či iónový kanón. Alebo si postavíte helipad a budete môcť dobyť aj vzduch vďaka útočiacim helikoptéram.

Kasárne vám umožnia trénovať rôzne typy vojakov: obyčajní s puškou veľa nezmôžu, ale ak ich máte dvadsať, zdolajú aj tank (kým ich nadrzo neprejde). Vojaci s granátmi sú nesmierne nebezpeční, ale majú menej zdravia. Vojaci s raketami sú fajn, ale opäť nízke zdravie a nie sú lacní.

Najkúzelnejší sú však inžinieri, ktorí sú najdrahší, ale umožňujú obsadiť nepriateľskú budovu – a to len začína zmena ťaženia a možností. Ak obsadí cudziu základňu, môžete zrazu staviť iné jednotky. Ak obsadíte silo, získate jeho peniaze. A ak rafinériu v čase, keď vykladá kombajn tovar, získate oba naraz.

Stavba základne a jednotiek je iba jedna časť. Môžete ju patrične chrániť, statickými budovami ako palebné veže, laserové obelisky alebo aspoň múry či vrecia s pieskom. Eventuálne môžete nasadiť už vojakov a tanky. Základ je: nestratiť domácu výhodu – nepriateľ s obľubou posiela celé vlny vojakov či nenápadne pár inžinierov zozadu a prídete o radar ani neviete kedy…

…and Conquer (a dobýjať)

Lenže ak by ste trčali iba na svojej základni, misiu spravidla nevyhráte. Úlohy jednotlivých záťahov sú stanovené rozlične, ale väčšinou potrebujete zlikvidovať konkurenčné základne, vyčistiť mapu od cudzích jednotiek alebo sa zameriate na zničenie konvoja. Podstata je v expanzii, potrebujete objaviť celú mapu a všetky časti.

Takže keď budete mať dobre etablovanú základňu i jej ekonomiku, môžete vyraziť. Ale častejšie narazíte na výzvu, že váš i konkurenčný kombajn sa snažia ťažiť na rovnakom mieste a vtedy môžu začať prvé boje. Zneškodniť kombajn súpera znamená odtrhnúť ho od peňazí, na čo musí reagovať. Ak ste dostatočne silní, môžete ho oslabiť ekonomicky a potom doraziť tankami.

Avšak nie každá misia vám umožní budovať základňu, občas dostanete tuhú výzvu prejsť mapu iba so stanoveným počtom jednotiek. Tento typ misií odjakživa mnohí hráči nenávideli, lebo nebol príliš bohatý na stratégiu, prakticky ste iba držali palce pár neborákom, aby prešli mapu a straty neboli veľké skôr ako príde nápis Misia ukončená. Záťahy bez základne vás preveria ako dobre poznáte jednotky.

Čaro stratégie: vždy dve odlišné strany

Krása Command & Conquer spočíva v inom poňatí dvoch súperiacich strán. GDI (tí dobrí zo západu) sú alegória na NATO, zatiaľ čo Brotherhood of Nod sa tvári ako bojová skupina s veliteľom Kaneom. 25-ročná hra kedysi stavala na staručkých animáciách, kde béčkoví herci chodili na rôzne misie alebo sa snažili simulovať vojakov v teréne a ich veliteľov.

Príbeh nebol príliš zložitý, skôr sa snažil hovoriť o tom, ako sa Tibérium objavilo na Zemi a čo spôsobilo – nový globálny konflikt, v ktorom si každá strana ide svoju taktiku. GDI sa snaží využiť potenciál, no Brotherhood of Nod má ľstivé metódy: ide manipulovať médiá, využíva chudobnú africké krajiny na konflikt a brojí, kde sa dá.

Pokiaľ ide o hrateľnosť, každá frakcia je iná a cítiť to pri jednotkách či budovách. Nielen v grafike – továreň na vozidlá vyzerá ako kocka pri GDI, ale letisko pre Nod. Mocný Obelisk ako laserovú vežu má iba Nod – je drahá, málo vydrží, ale má riadne rany a likviduje pechotu ako lusk. Obrana GDI je riešená cez iný typ veží. Alebo kategória pechoty: granátnikov má GDI za 160, plameňometníkov Nod za 300. A rozdiely sú aj pri vozidlách – každý má inú buginu a napríklad Nod má neviditeľný tank, čo je rýchly a skrytý, zatiaľ čo GDI tasí obrovský Mammoth tank – nie príliš pohyblivý, ale s ohromnou palebnou silou. A GDI má helikoptéry, ale Nod protilietadlové delá…

V praxi to znamená, že za každú stranu sa hrá odlišne. Taktika s GDI je zameraná často na hrubú silu a za dobré peniažky. Nod sa hrá s futuristickými technológiami a skúša inú taktiku.

Red Alert: alternatívna budúcnosť po druhej svetovej

Red Alert je samostatná línia v sérii Command & Conquer a odohráva sa v inom časovom období a má aj iných zúčastnených. Pointa je trošku bláznivá, ale nádejná: Albert Einstein vymaže z histórie Hitlera, a na druhej strane si chce Európu podmaniť agresívny Stalin posilnený o čínske územie. Proti nemu sa postavia západné sily a snažia sa mu zabrániť v postupe.

Red Alert je podobný originálnemu Command & Conquer vo viacerých smeroch: hrateľnosť nemá ďaleko od originálu, niektoré jednotky či budovy sú aj podobné. Napriek tomu je to výborná stratégia a autori sa opäť pekne pohrali s prostrediami. Tiberium nahradili zlatisté suroviny, hre vložili patinu z polovice 20. storočia a historický nádych jednotiek. Misie majú podobnú náplň, silného chlapíka už nahradila ostrieľaná vojačka Tanya a celkovo hráte síce zhodnú hru, no v inom prevedení.

Remastered – čo zmenil a čo mu ostalo?

A teraz kľúčové info pre fanúšikov, ktorí si pamätajú Command & Conquer i Red Alert ako zo včera a budú si chcieť zahrať remastrovanú verziu. Dychtivo budete očakávať ako sa hra zmenila – a budete veľmi prekvapení, že autori nechali hrateľnosť na pôvodnej úrovni, v dobrom i zlom. Vôbec nezasiahli do základného kódu, takže hráte rovnaké misie a je úsmevné sledovať, že sa za 25 rokov nezmenili. Staré triky fungujú aj dnes – ak ste boli zvyknutí stavať armády s 30 vojakmi a staviť na kvantitu, dá sa s ňou vyhrať aj v roku 2020. Budovali ste rozsiahlu základňu a použili inžinierov na zajatie iných? Áno, takto sa dá stále expandovať a navyše môžete zrazu miešať jednotky oboch táborov.

Ale zároveň v hrách ostali aj tie najväčšie neduhy, kvôli ktorým budete nadávať ako pohania v roku 1995. Mám na mysli špeciálne misiu „na Slovensku“, kde máte chrániť civilistov, aby vám nezomreli – čo v praxi znamená jednu vec: keď sa začnú dostávať blízko poľa s tibériom a nebodaj doň zbehnú, rýchlo aj umrú a hra vám vycapí Mission Failed.

A problém je, že nemáte nad nimi absolútne kontrolu a ostáva vám iba dúfať, že do poľa behať nebudú. Môžete sa snažiť ho čo najrýchlejšie vyťažiť, ale tibérium postupne dorastie a civilista môže zase zdrhnúť. Ba čo viac, ak príde nepriateľská jednotka, tak civilisti majú tendenciu zľaknúť sa a bežať preč smerom… jasné, že k tibériu. Nehovoriac o boji, kedy sa nechtiac priplichtia pod váš raketomet a zastrelíte ich omylom sami. AI týchto jednotiek mimo vašej kontroly nie je príliš vysoká – a misiu som reštartoval tridsať ráz, takže je pekne frustrujúca.

Druhý pamätný prípad, ktorý si určite fanúšikovia vybavia, je ku koncu kampane za GDI. Vaša úloha: zničiť celý konvoj. A kým likvidujete viditeľné tanky či vojakov, ide to fajn. Lenže hra nie a nie vám misiu ukončiť. Dôvod je ľahký – a veteráni si spomenú: na mape niekde chrápu jeden-dva neviditeľné tanky, ktoré musíte nájsť tak, že budete prečesávať celú plochu a raz sa niekde snáď objavia, začnú po vás páliť a vy ich nesmiete spustiť z očí, ale páliť do nich.

Toto sú jasné dôkazy, že autori pekne portujú hru aj s chybami, lebo za ten čas vývoja ich mohli aj odstrániť, no nechali ich tam. Trošku sa obavám, že noví hráči si plesnú po čele, čo to má znamenať?! Ale nevadí, mladí borci, rovnako sme si to vyžrali aj my pred dva a pol dekádami…

Najväčšou zmenou je pochopiteľne grafika: cez tlačidlo Space na klávesnici možno elegantne prepínať starú z roku 1995 a novú z roka 2020. Parádna funkcia a rozdiel je hmatateľný. Na bojisko sa lepšie pozerá. Akurát animácie medzi misiami ostali škaredé ako kedysi: mizerné herecké výkony by síce ani 4K grafika nespasila, ale autori zrejme nenašli zdrojové kódy, a tak väčšina je v slabučkom rozlíšení. Ale mapy medzi jednotlivými misiami či vtipné animácie akožeinštalácie pri spúštaní hry sú výborné.

Lepšie sa tvorcovia popasovali so zvukom: výstrely či hlasy sú dobre zachované a soundtrack prešiel parádnym remastrom, čo je dobré najmä pre Red Alert a jeho ikonickú skladbu Hell March.

S odstupom času je dobré porovnávať aj iné aspekty – áno, Command & Conquer i Red Alert majú pomerne malé mapy. Niektorí hráči to zistili už v roku 2000, iní objavia tento fakt až teraz – väčšina stratégií natiahla bojiska na podstatne väčšie. Na druhej strane si tak hry udržiavajú skvelú dynamiku a misie nie sú zbytočne zdĺhavé.

Kúpiť za dvacku?

Ak ste pamätníci alebo máte chuť na rýdze stratégie z 90. rokov, určite áno. A aj vy ostatní, ktorí ste neprepadli tomuto žánru kedysi, máte unikátnu možnosť nazrieť priam do hviezdnej klasiky (ale so všetkým, aj chybami). Za 20 € dostanete vlastne dve hry so všetkými doplnkami, reálne vás čaká viac ako 100 misií, čo je parádna porcia obsahu.

A ak ste aj verní PC hráči, tie konzolové ste nehrali a ostatné si pripomeniete. Tým, že hra sa neraz vetví na varianty A a B, môžete skúšať aj rôzne verzie a máte k nim prístup priamo z menu, čo je obrovské plus. A ak budú niektoré príliš ťažké, dokáže si voliť jeden z troch stupňov obtiažnosti, čo hru približuje aj nováčikom. Takže rozhodne dobrý počin a bolo by fajn pozrieť sa aj na ďalšie časti série ako Tiberian Sun či Red Alert 2. Čakáme…