Canon EOS 90D - dokonalá stredná trieda?

Hoci je telo takmer identické s predchádzajúcimi generáciami, podľa papierových parametrov je o pár milimetrov menšie, ale výrazne ľahšie. Medzi redakčným a novým modelom je vyše 50-gramový rozdiel. Inak je z vonkajšej strany rozdielov minimum.

Páči sa mi, že Canon zachoval všetky ovládacie prvky na svojom mieste. Horná strana tak obsahuje jog-dial volič režimov s tlačidlovým zámkom. Ten po novom obsahuje dva používateľské režimy C1 a C2, vypadli z neho ale nepotrebné režimy, ktoré zvláda Auto režim automaticky.

Samozrejmosťou je stavový displej s podsvietením a štvorica tlačidiel pri ňom. Tie majú podstatne vyšší zdvih, takže ich lepšie nahmatáte aj pri snímaní cez hľadáčik. Pri hornom rolleri pribudlo tlačidlo na zmenu výberu bodu autofókusu.

Predný grip mi príde ešte viac vykrojený do tela, vďaka čomu je pre prsty viac miesta a úchop je podstatne viac istejší. Pod dlaňou sú dvierka na kartu, no kto by čakal duálny slot, zostane sklamaný. V tomto sa Canon neposunul za tie roky ani o krok. Dve karty by pritom ocenili viacerí.

Na opačnom póle aparátu je už ale podstatne viac prvkov. Fanúšikov videa poteší vstup i výstup pre zvuk v 3,5 mm. Pod nimi je kryt 2,5 mm káblového ovládača. Tretí kryt ale ukrýva nemilé prekvapenie.

Kým ostatné CSC aparáty už Canon vybavuje USB-C portmi, ktoré vedia nabíjať i batérie v tele, v prípade EOS 90D je tu stále iba microUSB port bez schopnosti nabíjania a mini HDMI port. Asi ich má Canon ešte množstvo nakúpených a je škoda ich vyhodiť. 

Keď som už spomenul batériu, tá je ďalšou drobnosťou, ktorá prežila niekoľko generácií série XXD od Canonu. EOS 90D používa model LP-E6N, ktorá je rozmerovo identická s modelom LP-E6, ktorý využíva aj redakčný 10-ročný EOS 60D. Zmenila sa len kapacita na 1 865 mAh, resp. 14 Wh, takže pribudla 1 Wh.

Vizuálne najväčším rozdielom je však zadná strana. Plne výklopný VGA displej s uhlopriečkou 3 palce je rovnaký, má však dotykovú vrstvu. Oproti predchodcovi sa mierne posunuli tlačidlá, aby zostalo miesto na novinku – joystick.

Nové usporiadanie prvkov mi neprekáža, naopak, tlačidlo Play v spodnej časti je veľmi praktické. Optický hľadáčik je tiež o čosi lepší. Pokrýva 100 % poľa a ponúka 0,95x zväčšenie.

Na testovanie som si s telom od Canonu vypýtal univerzálny objektív vyššej kategórie pre APS-C čipy. Sklo Canon EF-S 17-55 mm f/2.8 IS USM za 859 € je to najlepšie, čo Canon ponúka v ne-elkovej sérii. Prípadne by som šiel možno ešte do Canon EF-S 18-135 mm f/3.5-5.6 IS nano USM za necelých 500 €, alebo za slušnú cenu zvolil L-kový objektív Canon EF 17-40 mm f/4.0L USM za necelých 800 €.

Samozrejme, Canon má množstvo podstatne lepších objektívov, no rozhodujúca je cena, ktorá sa vie pohybovať v násobkoch ceny za telo EOS 90D. Taká 16-35-ťka, 24-70-tka či viaceré modely s pevným ohniskom majú čo povedať aj v strednej triede, akým EOS 90D je.

Mimochodom, EOS 90D stojí necelých 1 300 €. Je to pomerne dosť, no ponúka aj bohatú výbavu. Na tú sa ideme teda pozrieť. 

V tele je osadený úplne nový APS-C CMOS snímač s rozlíšením 32,5 Mpx, čo z neho robí čip s najväčším rozlíšením v APS-C Canonov vôbec. Nový snímač je vybavený aktívnym Dual Pixel CMOS AF, ktorý využíva 45 bodov, všetky sú krížového typu a RGB+IR snímač s 220 000 pixelmi.

V prípade živého náhľadu ale autofókus dokáže využívať 88 % plochy snímača a navyše aj Eye AF, teda zaostrovanie na oko aj s trackingom (bežne využíva face detection).

V noci je možné v Live View zaostrovať až do -5EV, v prípade makro fotografie sa zas hodí stupňované zaostrovanie. Novinkou je aj bodový AF. Autofókus je pomerne rýchly a presný, no občas som mal problém s výberom zaostreného predmetu.

Hlavne v jasných scénach nie je celkom jasné, kde novinka zaostruje, keďže sa AF body nezobrazujú na červeno. Rýchle scény tiež nie sú jeho doménou. Vie síce rýchlo preostrovať, hlavne v Live View režime, ale výsledok by som očakával lepší. Jednoducho mnohé zábery boli neostré, hoci na displeji sa novinka tvárila, že zaostruje práve na tvár, resp. zvolený predmet.

Fotografie v článku sú v plnom rozlíšení, vyvolané z RAW s miernou úpravou. Ich otvorením v novom okne, alebo tabe si ich môžete pozrieť v pomerne 1:1.

Aby aparát zvládal vysoké rozlíšenie a pokročilé funkcie autofókusu, Canon doň osadil aktuálne najvýkonnejší procesor DIGIC 8. Aj vďaka nemu dokáže EOS 90D snímať do rýchlosti 11 fps v plnom rozlíšení. V prípade AF-C je maximom 10 fps. V režime Live View je možné získať o 1 fps viac v AF-S, no len 7 fps v AF-C.

Žiaľ, novinka nepoteší možných športových fotografov, alebo fotografov divokej krajiny a zvierat. Maximom pre buffer je len 25 RAW záberov, alebo do 58 JPEG záberov. Citlivosť snímača tiež podrástla.

V automatickom režime je možné využívať ISO 100 až ISO 25 600, v rozšírenom sa viete dostať na ISO 51 200. Šum je síce badateľný od ISO 3 200, no prekáža až pri ISO 6 400.

Nie je to nič svetoborné, ale ani zahanbujúce. Práve také čísla by som od tejto triedy pre rok 2019 aj očakával. Mechanická uzávierka sa vie sklápať od 1/8000 sekundy, v prípade elektronickej uzávierky je to dvojnásobok. 

Čo sa týka výstupov z novinky, milo ma prekvapili. Obrazová kvalita JPEG záberov je veľmi dobrá, no ak chcete zo záberov vytiahnuť ešte viac, RAW je nutnosťou. Zhruba 30-40-megabajtové RAW (možno použiť kompaktnejšie cRAW) súbory obsahujú obrovské množstvo informácií o zábere, takže s fotkou je možné sa poriadne pohrať.

Detaily i podanie farieb je výborné, aj automatické vyvažovanie bielej funguje vo väčšine prípadov výborne. Kvalite obrazu je len ťažko čo vytknúť. Dynamický rozsah APS-C snímača na full-frame modely nemá, no patrí k tomu najlepšiemu spomedzi konkurencie.

Plusom je vysoká citlivosť, takže pohodlne môžete snímať s ISO 1 600, resp. ISO 3 200 aj v šere či tme s vyššou rýchlosťou uzávierky. So spomínaným objektívom so svetelnosťou f/2,8 bolo nevydarených nočných záberov minimum.

Nočné zábery z ruky, ISO 1600

ISO 6400:

EOS 90D je prvým DSLR strednej triedy od Canonu, ktorý zvláda 4K Ultra HD video pri 25 fps a cca 110-120 Mbit/s bez cropu, resp. s cropom v prípade zapnutia elektronickej stabilizácie. Neodporúčam.

V prípade Full HD je maximom 100 fps, čo má ale od vysokorýchlostného snímania pomerne ďaleko, navyše je bez zvuku a autofókusu. Nechýba ale časozberné snímanie, z ktorého je možné vytvárať zaujímavé videá aj vo vysokom rozlíšení. 

Používateľské rozhranie aparátu sa oproti predchodcom prakticky nezmenilo. Stále ide o záložkové rozhranie s množstvom nastavení, v ktorých sa pohodlne stratíte, no vďaka Quick menu spúšťaného pomocou Q tlačidla sa viete pri fotení dostať okamžite k najdôležitejším nastaveniam.

Samozrejmosťou výbavy sú aj Wi-Fi 4 a Bluetooth 4.1 moduly, vďaka ktorým je možné spárovať aparát so smartfónom či tabletom. Za veľké plus považujem aj výdrž batérie. Výrobca hovorí o možných 1 300 záberoch.

V praxi je to menej, keďže nikto iba nefotí, ale aj kontroluje zábery na displeji, príp. využíva bezdrôtové technológie či natáča videá, no oproti predchádzajúcemu modelu je to výrazné zlepšenie. EOS 80D ponúkal 960 záberov na jedno nabitie.

EOS 90D tak možno považovať za jeden z najuniverzálnejších DSLR aparátov aktuálne dostupných na trhu. Má špičkový výstup, výborne sa drží v ruke i ovláda a ponúka super výdrž. Poteší aj autofókus s trackovaním na oko či pomerne rýchle sériové snímanie. Pri ňom ale zamrzí menší buffer.

Canon EOS 90D ma tak nesklamal, ale nespadol som z neho ani na zadok. Akosi som vedel, čo od neho čakať, a to aj ponúkol – na svoju cenu špičkový výstup. Škoda drobností, ktoré Canon mohol ešte vyladiť. V súčasnosti je trend stabilizovať aj snímač, čo by určite pomohlo aj pri natáčaní videa. MicroUSB port by mal už tiež patriť do starého železa.