Podľa niektorých štatistík už tablety v týchto mesiacoch dosiahli bod vrcholu, kedy objemy predaja prestali rásť. Napriek tomu sa ešte stále objavujú noví výrobcovia – napríklad aj pre nás trochu vtipne znejúca značka Pipo. Ako býva zvykom, technické parametre v pomere k cene znejú veľmi lákavo. Aký je však nový výrobca z pohľadu spoľahlivosti a kvality?
Pomer strán 4:3 je dnes už pomerne výnimočný. Buď jeho používaním chcú výrobcovia priamo konkurovať Applu, alebo je stále o takéto tablety záujem, alebo oboje. Keďže však takmer celý digitálny svet počíta primárne so širokouhlým pomerom strán, výhod toho staršieho bude asi menej ako nevýhod. Hlavnou výhodou širokouhlého pomeru je podľa mňa dostupnosť dvoch odlišných variantov používania. Na 8“ a väčších tabletoch sa napríklad píše oveľa lepšie v režime na výšku, pokiaľ teda chcete používať palce a nie ukazováky. V režime na šírku už sú tlačidlá príliš od seba aj pre ľudí s obrovskými rukami, táto schéma používania je ale samozrejme lepšia pri sledovaní videí, hraní hier či surfovaní na webe s intenzívnejším zväčšením. Tablety s displejom 4:3 majú oba režimy veľmi podobné, keďže sa blížia tvaru štvorca.
Tento pomer strán však znamená väčšiu plochu displeja pri rovnakej uhlopriečke. Napríklad 9,7“ tablet s pomerom strán 4:3 má napriek kratšej uhlopriečke väčšiu plochu ako 10,1“ širokouhlý tablet (291 vs. 281 cm2). Otázne je, ako danú plochu využijú aplikácie… Ale dosť bolo teórie, vráťme sa k testovanému tabletu. Rám okolo displeja je pomerne veľký, tablet sa drží dobre. Teda v rámci možnosti, lebo je dosť veľký a hmotnosť 620 gramov nie je práve najnižšia. Značkoví výrobcovia sú niekde inde. Ale to nevadí, sú aj dôležitejšie parametre.
Napríklad displej, najdôležitejší komponent tabletu. Výrobca Pipo si na ňom dal patrične záležať. Okrem netypického pomeru strán sa u iPadu inšpiroval aj „retina“ rozlíšením 2 048 x 1 546 pixlov, čo znamená až zbytočne vysokých 264 PPI. Jemnosť je teda dokonalá. Pozorovacie uhly tiež nerobia najmenší problém a farby sú tiež v poriadku. Žiaľ výrobca šetril na takom lacnom komponente, ako je senzor automatického jasu, ten chýba úplne, čo je dosť nepríjemné. Na našom testovacom tablete bola aplikovaná ochranná fólia.
Predná strana skrýva dvojicu malých otvorov reproduktorov. Áno, predné stereo reproduktory sú tu! Nečakajte však zážitok ako z HTC BoomSound. Vzhľadom na veľkosť tabletu nie sú veľmi hlasné a najmä hrajú bez akéhokoľvek náznaku basov, aj stredy sú pomerne slabé. Samozrejme porovnávame na pomery mobilných zariadení.
Ovládacie tlačidlá sú ako vždy na displeji a svoju polohu menia podľa potreby. Výrobca sa rozhodol pridať aj virtuálne tlačidlá pre zmenu hlasitosti. Či už to boli ony, alebo fyzický ovládač hlasitosti, ale zaznamenali sme bug v podobe občasného samovoľného zvýšenia hlasitosti. To je nepríjemné najmä ak máte aktivovaný tichý režim – ani neviete kedy sa sám vypne. Ďalšou zvláštnosťou, ale skôr pozitívnou, je implementácia fyzického tlačidla „späť“ do hornej steny (pri horizontálnom držaní). Jeho umiestnenie si dokážem predstaviť lepšie, možno by som si ho však zvykol používať. K tomu vás samozrejme nič nenúti, virtuálne tlačidlo je vždy aj na displeji.
Pravý bok skrýva nadštandardné množstvo konektorov a slot na SIM aj pamäťovú kartu. Pamäť delená na dva oddiely (čo môže robiť galibu pri presúvaní aplikácií) má reálne vyše 27 GB. SIM kartu môžete použiť dokonca aj na SMS správy a telefonovanie. Ak chcete zabávať okolie, s 9,7“ tabletom na uchu (alebo vlastne na hlave 😀 ) si to poriadne užijete. Konektorov je viac kvôli miniHDMI výstupu (microHDMI by asi potešil viac, ale aj tak je to výborná výhoda) a neštandardnej, až 22 W nabíjačke. Na pripojenie 5 W nabíjačky do microUSB portu Pipo nereagoval, takže musíte používať tú neštandardnú kolíkovú, ale má to svoj dôvod – batéria je vskutku objemná. Naopak, pripojenie USB kľúča Pipo registroval veľmi dobre.
A poďme dovnútra. V zásade tu vidíme čistý Android 4.4 s dvomi lištami a známou dávkou funkcií. Niečo výrobca pridal, niečo dokonca ubral – nenájdete tu napríklad všetky aplikácie Google, chýba Chrome, YouTube a ďalšie. Výhoda? Nevýhoda? Čo vám bude chýbať, to si ľahko doplníte.
Z prídavkov výrobcu by som spomenul jeden najzaujímavejší. Režim viacerých okien. Na rozdiel od riešení väčšiny značkových výrobcov nie je obmedzený na podporu niekoľkých málo aplikácií, ale funguje prakticky v každej vrátane softvéru nezávislých vývojárov. A funguje dobre. Stačí urobiť gesto „zmenšenia“ nie dvomi, ale štyrmi alebo piatimi prstami a okno sa zmenší. V jeho rohu sa zobrazí tlačidlo, ktorým môžete okno rozťahovať, minimalizovať, maximalizovať či zavrieť. Keďže systém funguje s akoukoľvek aplikáciou, možno ste uhádli jeho malú nevýhodu. Áno, jednoducho celú aplikáciu zmenší, čo v niektorých prípadoch môže znamenať neovládateľne malé prvky. Ale je to výborná možnosť.
Výkon nie je u Pipa taký jednoduchý ako zvyčajne. Obrovskú pamäť sme už spomenuli, RAM-ka je tiež objemná – z 2 GB máte bežne k dispozícii cez 1 100 MB, po ukončení náročného programu aj 1 500 MB! Na takéto hodnoty niektorá konkurencia potrebuje 3 GB čipy. Procesor, ako už bolo spomenuté, patrí medzi čerstvé novinky na trhu. Dva symboly „quad core“ blízko pri sebe na krabici sú mätúce, nejde o žiadne osemjadro. Ale štyri jadrá sú dosť, navyše sú novšej architektúry Cortex-A17, ktorá síce paradoxne A15-tku neprekoná, ale blíži sa jej. Vysoký takt 1,8 GHz nie je na škodu, grafika ARM Mali-T764 sa radí k vysokému nadpriemeru.
Žiaľ ako to býva u začínajúcich výrobcov, vysoký surový výkon nie je využitý efektívne. 3DMark sa nám vo variante Unlimted ani raz nepodarilo dokončiť, IceStorm Extreme ohodnotil stroj na 6 676 bodov.
AnTuTu až na 34 844. To nie je málo. Žiaľ 3DMark nie je jediná aplikácia, ktorá padala. Viackrát spadol launcher systému (alebo chvíľu zobrazoval iba prázne plochy), raz fotoaparát (ktorý nie je zlý, ale s 600 g doskou sa fotí ťažko). Napriek vysokému výkonu nebolo prostredie vždy plynulé, trhanie bolo pomerne bežné.
Dochádzalo tiež k intenzívnejšiemu zahrievaniu, aj keď prehrievaním by som ho nenazval. A to aj pri surfovaní na webe, čo má samozrejme vplyv na výdrž batérie. Výrobca udáva kapacitu 10 000 mAh, aj keď reálna je podľa všetkého 5 000 mAh pri napätí 7,4 V, čo je dvojnásobok bežne používaných 3,7 V. V prepočte množstva energie (37 Wh) je to teda to isté. Výdrž s 50 % jasom pri surfovaní na webe cez Wi-Fi (bez SIM karty) vychádza na 6 hodín 15 minút. Od obrovskej batérie by sme čakali viac, ale vzhľadom na jemnosť displeja a (ne)optimalizovanosť systému je to ešte stále dobrá hodnota. Škoda vysokej miery samovybíjania, ktorá by nesvedčila ani smartfónu, nieto ešte takto veľkému tabletu.
Pipo P1 potvrdzuje, že prvotiny žiadneho výrobcu nie sú vhodné pre každého zákazníka a nech by ponúkli akékoľvek špecifikácie, bez chybičiek sa výrobca-nováčik zaobíde iba výnimočne. P1-tka zaujme výkonnou grafikou, jemným displejom, 3G modulom, šikovným režimom viacerých okien aj cenou, no ani to všetko podľa nás nedokáže ospravedlniť množstvo softvérových bugov či vysokú hmotnosť.
Hodnotenie 3,5/5
+ zaujímavý procesor, jemný displej, režim viacerých okien, 3G za nízku cenu
– množstvo bugov, vysoká hmotnosť
Cena 269,90 € Rozmery 243 x 190 x 11 mm, 620 g Displej 9,7“ IPS 4:3 (2 048 x 1 536 px, 264 PPI) Hardvér Rockchip RK3288 (štvorjadrový 1,8 GHz Cortex-A17, GPU Mali-T764, podpora h.265 v 4K, 28 nm), 2 GB RAM, 27 GB Flash + microSD, SIM, miniHDMI, HSPA, Wi-Fi, Bluetooth 4.0, 8 Mpx fotoaparát (AF, LED, FHD video), 2 Mpx webkamera, predné stereo reproduktory, batéria 10 000 mAh/37 Wh Softvér Android 4.4.2
Foto: TECHBOX