Reálna rýchlosť internetu? Českí operátori ju po novom musia uvádzať v zmluve

Český telekomunikačný úrad na základe novely zákona platnej od 1. januára 2021 prikazuje poskytovateľom mobilného aj pevného internetu uvádzať v zmluvách presné a reálne dosiahnuteľné prenosové rýchlosti. Pri nižších rýchlostiach tak bude mať zákazník nárok na reklamáciu služby.

Pri mobilnom aj pevnom internetovom pripojení je pomerne bežné, že ich reálne dosiahnuteľná prenosová rýchlosť nemusí vždy odpovedať rýchlosti uvádzanej na propagačných materiáloch, webovej stránke či dokonca zmluve.

Nejde pritom nutne ani o zámerné zavádzanie, maximálne teoretické rýchlosti zvyčajne vychádzajú z teoretického maxima použitých technológií, zatiaľ čo výslednú rýchlosť napokon ovplyvňuje mnoho faktorov vrátane vzdialenosti od vysielača alebo ústredne, hustoty obyvateľstva či aktuálneho vyťaženia siete.

Tieto rozdiely medzi deklarovanou a reálnou rýchlosťou sú zvyčajne v zmluvných podmienkach pokryté klauzulami o možnosti fluktuácie rýchlosti, resp. jednoduchou poznámkou, že uvádzané maximálne rýchlosti sú teoretickým maximom, ktorý nemusí byť vzhľadom na vyššie spomínané faktory vždy dostupný.

Novela českého zákona pod záštitou ČTÚ, o ktorej informoval aj portál MobilMania.cz, uvádza do praxe novú terminológiu a pravidlá, ktoré majú umožniť zákazníkom takúto fluktuáciu rýchlosti reklamovať. Základom novely je povinnosť uvedenia bežne dostupnej rýchlosti internetu priamo v zmluve o poskytnutí mobilného alebo pevného pripojenia k internetu.

Záväzné rýchlostné parametre pre poskytovateľov sa podľa novely zákona po novom odvodzujú priamo od inzerovanej rýchlosti. V prípade pevného internetu nesmie byť bežne dostupná rýchlosť uvedená v zmluve nižšia než 60 % inzerovanej rýchlosti a minimálna rýchlosť nižšia než 30 % inzerovanej rýchlosti. Naopak inzerovaná rýchlosť nesmie byť v zmluve vyššia, ako maximálna rýchlosť daná použitými technológiami.

Pre potreby možnosti reklamácie rýchlosti internetu spolu s týmito termínmi vstupuje do praxe aj tzv. veľká trvajúca odchýlka, ktorý pokrýva pokles skutočne dosahovanej rýchlosti pod stanovenú hodnotu bežne dostupnej rýchlosti po dobu dlhšiu ako 70 minút. Takzvaný veľká opakujúca sa odchýlka napokon pokrýva aspoň tri rýchlostné poklesy najmenej na 3,5 minúty v časovom úseku 90 minút.

Podobné intervaly s ohľadom na charakter služby a maximálne rýchlosti vychádzajúce z použitých technológií a pokrytia v závislosti od lokality platia aj v prípade mobilného internetu. Inzerované rýchlosti bude musieť služba v tomto prípade dosahovať po dobu 90 % z celého dňa. V prípade poklesu rýchlosti pod ktorúkoľvek zo stanovených limitov vzniká zákazníkovi nárok na reklamáciu.

Reálne dosiahnuteľnú rýchlosť by mali vo svojich zmluvách uvádzať poskytovatelia internetového pripojenia podľa nariadenia Európskeho parlamentu aj dnes. Rozdiel medzi aktuálnou legislatívou platnou aj na Slovensku a českou novelou zákona je však práve možnosť reklamácie služby. Tá nemusí byť z objektívneho hľadiska postavená na pevných základoch.

O reakciu na možné nastavenie obdobných pravidiel aj na území Slovenskej republiky sme požiadali viacerých slovenských operátorov. Zaujímalo nás najmä, či je vzhľadom na špecifiká mobilného aj pevného internetového pripojenia vôbec možné takéto pravidlá v praxi dodržiavať.

O2 Slovakia

„Slovenská legislatíva určuje operátorom zverejňovať pre koncových užívateľov informácie o špecifikáciách rýchlosti. O2 v komunikácii so zákazníkmi uvádza reálne dosiahnuteľné rýchlosti a vyhýba sa informovaniu o teoretických rýchlostiach internetového pripojenia. Fyzikálne vlastnosti mobilných sietí však neumožňujú uvádzať exaktnú rýchlosť internetu pre danú lokalitu, v ktorej sa zákazník nachádza, nakoľko jeho pripojenie ovplyvňuje množstvo faktorov ako napríklad vyťaženosť siete v danom mieste a čase, vzdialenosťou zákazníka od základňovej stanice, viditeľnosťou a prekážkami v šírení signálu a podobne. Garanciu rýchlosti internetu preto nevnímame v tejto podobe ako realizovateľnú.“, uvádza Tereza Molnár, hovorkyňa O2 Slovakia.

Orange Slovensko

„V praxi závisí rýchlosť pripojenia od mnohých premenných, ktoré samotný operátor nevie vždy ovplyvniť, ako napríklad kvalita a stav zariadení na strane zákazníka, použitý spôsob pripojenia v prípade pevného internetu (Wi-Fi alebo kábel), ako aj samotný spôsob merania rýchlosti – aká služba je na meranie použitá.

Pokiaľ ide o zákazníkov, viac ako rýchlosť samotná, sú pre nich, hlavne v tejto dobe, dôležité subjektívne vnímania kvality pripojenia, ktoré sa dajú charakterizovať ako stabilita pripojenia, dostatočná kapacita (napríklad pri súbežnom online vzdelávaní), či dostupnosť pripojenia bez výpadkov. Zákazníci chápu, že rýchlosť je dôležitým, avšak nie jediným rozhodujúcim faktorom pri posudzovaní toho, či je internetové pripojenie nimi vnímané ako kvalitné a uspokojivé a pri rozhodovaní o výbere poskytovatelia berú do úvahy súbor podmienok, kde rýchlosť pripojenia je len jedným z nich. Oveľa dôležitejšou je samotná technológia, ktorá je na adrese zákazníka dostupná.

Na porovnanie, je to presne to isté, ako keby napríklad aj od výrobcov automobilov boli požadované reálne hodnoty spotreby alebo od výrobcov telefónov hodnoty výdrže na batérie a podobne. Spôsob využívania auta, telefónu, ale aj internetu do veľkej miery tieto výsledky ovplyvňuje. V prípade internetu je aj bez ohľadu na kvalitu siete, pričom práve 4K sieť Orangeu získala ocenenie ako najkvalitnejšia sieť na Slovensku.“, uvádza Alexandra Piskunová, hovorkyňa spoločnosti Orange Slovensko.

Slovak Telekom

„Obdobná regulácia platí už viac ako päť rokov aj na Slovensku. Ide síce o odporúčanie, naša spoločnosť ho v plnom rozsahu rešpektuje. Zároveň sme vo viacerých smeroch aj prísnejší v uvádzaní rýchlosti. Napríklad v aktuálnom portfóliu pevného internetu sme zaviedli od 1. augusta 2020 oveľa prísnejšie posudzovanie dostupnej rýchlosti – ak zákazník nemôže využívať dostupný internetový profil naplno, môžeme mu poskytnúť iba nižší. Na VDSL technológii sme takto nasadili päť stupňov rýchlosti namiesto pôvodných troch. Napríklad ak zákazník dosahuje do 60 Mbps, systém ho už nepustí do maximálnej rýchlosti profilu 90 Mbps, iba do nižších. Viac stupňov umožňuje väčšiu flexibilitu a presnejšie uvádzanie reálnych rýchlostí.

V prípade štartu 5G siete tiež využívame v komunikácii oveľa častejšie prakticky dosiahnuté rýchlosti počas našich testov (300 až 600 Mbps pre download, resp. 60 až 80 Mbps pre upload), zatiaľ čo teoretická kapacita je 1150/131 Mbps.

Zároveň je vhodné podotknúť, že rýchlosť pripojenia ovplyvňujú mnohé faktory, ktoré sú aj mimo záberu operátora. Napríklad koncové zariadenie zákazníka, pokiaľ si ho nekupuje priamo u nás alebo aktuálny firmvér. A na druhej strane je potrebné sledovať aj spôsob pripojenia – pevné pripojenie cez kábel má iné parametre ako Wi-Fi. Zákazník môže mať napríklad pripojenie s profilom 600 alebo 1000 Mbps, ale pokiaľ jeho zariadenie alebo káble zvládajú iba 100 či 300 Mbps, vyššiu či maximálnu rýchlosť nemusí dosiahnuť. Aj samotné merania rýchlosti môžu mať rôzne výsledky: preto odporúčame zákazníkom merať rýchlosť, ak je pripojené jediné zariadenie cez kábel, bez vplyvu Wi-Fi, sťahovania na pozadí a pod.“, uvádza k téme Michal Korec, hovorca pre služby a financie spoločnosti Slovak Telekom.

Novela zákona uvedená do praxe v Českej republike má zabrániť vykonávaniu podvodov pri poskytovaní internetového pripojenia a zároveň má dať zákazníkom možnosť brániť sa proti nekalým praktikám nečestných poskytovateľov internetu. Nateraz je však otázne, ako budú novonastavené pravidlá v praxi fungovať. Zrejme aj z tohto dôvodu ČTÚ spočiatku neplánuje pravidlá vymáhať pokutami, ale na nedostatky operátorov iba upozorňovať.

Aktualizované: Doplnenie stanovísk spoločností O2 Slovakia a Slovak Telekom.