Do pretekov v komerčných letoch do vesmíru vstupuje nový hráč. Americký startup Radian Aerospace poodhalil oponu a oznámil, že zabezpečil úvodné financovanie vo výške 27,5 milióna USD na vývoj jednostupňového kozmoplánu pre lety na obežnú dráhu (single-stage to orbit – SSTO) s názvom Radian One.
Ide o revolučnú koncepciu, ktorá atakuje hranice fantázie. Unikátny raketoplán je navrhnutý tak, aby štartoval, aj pristával horizontálne. Na svoju prevádzku by nepotreboval špeciálny kozmodróm, hoci štart sa bez špeciálnej technológie nezaobíde, a na pristávanie mu bude stačiť bežná dráha s dĺžkou aspoň 3 km.
Radian One má ambíciu stať sa prvým jednostupňovým kozmickým lietadlom pre pilotované lety na obežnú dráhu. Opakovane použiteľný stroj s krídlom v tvare delta bude vyžadovať oveľa jednoduchšiu infraštruktúru ako všetky súčasné vertikálne štartovacie systémy. Opakovaný štart by mal byť schopný absolvovať už do 48 hodín.
Šampiónom v kadencii vesmírnych štartov je aktuálne SpaceX, ktorá pri svojich nosičoch Falcon 9 používa opakovane použiteľný prvý stupeň (booster). Falcon 9 však štartuje, a booster pri návrate pristáva, vertikálne. Záchrana 1. stupňa je zatiaľ viac-menej unikátna záležitosť, ale vertikálny štart používa drvivá väčšina kozmických dopravných prostriedkov.
Alternatívou sú malé rakety vypúšťané z lietadiel, ktoré dokážu dopraviť na nízku obežnú dráhu Zeme malé užitočné zaťaženie, aké používa napríklad Virgin Orbit. Koncepcia Radian Aerospace je však natoľko unikátna, že niektorí ju nazývajú „svätým grálom kozmickej dopravy“.
O čo ide? Kozmické rakety spotrebujú množstvo paliva počas prvej fázy štartu, kedy celá sústava postupne zrýchľuje a prediera sa troposférou.
Radian Aerospace hovorí, že plánuje prelomiť túto formu pomocou kozmoplánu Radian One s krídlami v tvare delta o veľkosti menšieho komerčného prúdového lietadla, ktoré bude horizontálne štartovať naložené na raketovo poháňaných saniach, aby loď mohla ušetriť čo najviac paliva.
Ide o pomerne šialený nápad, otázkou je len to, či je dostatočne bláznivý na to, aby mohol fungovať. Zástupcovia firmy a investori zjavne veria, že áno. V podstate ide o hybrid nápadu Julesa Verna, ktorý v románe Cesta na Mesiac vystrelil „kozmonautov“ z obrovského dela a fantastov, čo veria v takzvaný „kozmický vlak“ (StarTram).
Podľa vývojárov udelia raketové sane kozmickej lodi Radian One podzvukovú rýchlosť (tzn. menej ako 1 224 km/h) a po vzlete ju tri raketové motory vynesú na obežnú dráhu pri nízkom preťažení. Misie s posádkou majú trvať až päť dní a pristávať bude na akejkoľvek dráhe s dĺžkou aspoň 3 000 m. Firma sa nechce orientovať na kozmickú turistiku, ale zameria sa na výskum, kozmickú výrobu, pozorovanie Zeme a rýchlu globálnu dopravu do vzdialených destinácií na Zemi. O takýchto hyperbolických transkontinentálnych letoch uvažuje aj SpaceX s kozmickou loďou Starship.
Technické podrobnosti o kozmickom plavidle neboli zverejnené, čo necháva bohatý priestor na otázniky. Radian Aerospace tvrdí, že funguje v utajenom režime a zatiaľ zaistila počiatočné financovanie od Fine Structure Ventures, pričom záujem má údajne celý rad ďalších investorov.
Kým niektorí hovoria o revolučnom koncepte, možno by nezaškodil zdravý skepticizmus. Samotné urýchľovanie pomocou externých saní, a teda aj s externým zdrojom energie na nízku rýchlosť okolo 1 000 km/h pri zemskom povrchu, nie je veľkou pomocou na strastiplnej ceste na orbitu. Tu musí mať kozmická loď 1. kozmickú rýchlosť 7,9 km/s (cca 28 000 km/h), ktorú musí dosiahnuť pomocou vlastných motorov a paliva v nádržiach. A rátať treba aj s rezervou na manévrovanie pri návrate.
Ak Radian Aerospace popri raketových saniach nevyvinula aj nejaký „zázračný“ druh paliva, alebo pohonu, zvlášť, keď hovorí o lete na LEO s nízkym g, treba krotiť optimizmus. Budeme sa tešiť na prvý testovací let. Ak sa podarí, potom áno – bude to revolúcia.