Jeden z dvoch hlavných aktérov vyvíjajúcich nadzvukovú potrubnú dopravu budúcnosti Hyperloop One (jej konkurentom je HTT podnikajúca aktivity aj na Slovensku) a Bjarke Ingels Group (BIG) odhalili spoločné plány na vybudovanie autonómneho dopravného systému a prvých kapsúl a portálov Hyperloop na svete.
Projekt by sa mal realizovať v Spojených arabských emirátoch (SAE). Návrhy boli prezentované pri príležitosti podpísania dohody s Dubai Roads and Transport Authority (RTA), ktorá tento spôsob dopravy posúva o krok bližšie k realite.
High-tech dopravu priťahujú petrodoláre
O zámeroch Hyperloop One v Dubaji sme už viackrát informovali. Najprv sa špekulovalo o vybudovaní systému nákladnej dopravy a v septembri firma zverejnila víziu trate, ktorá by spojila Dubaj s centrom Abú Dhabi za 12 minút. Došlo by tak k desaťnásobnému skráteniu času dopravy, keďže cesta autom dnes trvá asi dve hodiny.
Odhalené detaily ukazujú, že Hyperloop One berie dopravu oveľa komplexnejšie, než len spojenie z bodu A do bodu B. Pasažierov budú na porty Hyperloop zvážať špeciálne autonómne taxíky vo forme kontajnera. Tento kontajner, v prezentácii označovaný ako POD, vkĺzne aj s cestujúcimi do kapsule-vagóna Hyperloopu a pocestuje až do cieľovej stanice.
https://www.youtube.com/watch?v=fze5spdN3nU
Tam cestujúcich odvezie až na miesto určenia. K dispozícii majú byť aj nákladné POD-y, ktoré by mohli dokonca putovať v rovnakom vozni Hyperloop, ako cestujúci.
Tejto koncepcii je prispôsobený aj dizajn kapsúl a nástupíšť, ktorý navrhla BIG. Podľa BIG je dizajn systému založený na skúmaní, ako by sa mohla mestská a medzimestská dopravná sieť Hyperloop integrovať s existujúcou infraštruktúrou.
https://www.youtube.com/watch?v=SiMSmvc5BM4
Je podstatne odlišný od koncepcie doteraz navrhovaných kapsúl, ktoré majú kabínu podobnú priestoru pre cestujúcich v moderných vlakoch, alebo lietadlách. Kabína POD-u bude mať kapacitu 6 cestujúcich, ale k dispozícii budú kabíny aj s iným usporiadaním, napríklad na rokovanie, alebo prácu manažérov.
BIG a Hyperloop One chcú svojou koncepciou dopravy odstrániť prestoje a neplodné čakanie na prípoj. Svojej predstave hovoria „cestovanie na vyžiadanie“. Aj samotné stanice, ktoré nazývajú porty, sú riešené maximálne efektívne. Cestujúci vyjde priamo z nástupišťa na ulicu v samotnom centre mesta.
Kedy to príde?
Nové detaily a komplexné riešenie dopravy vyzerajú zaujímavo, presnejší termín, kedy by sa mohla prvá trať uviesť do prevádzky však zatiaľ nepoznáme. Rok 2020, ktorý sa objavuje v prezentačnom videu je skôr fikciou, ako reálne dosiahnuteľným termínom.
Zvládnuť vývoj a výrobu autonómne sa pohybujúcich kontajnerových „taxíkov“ POD bude ten menší problém. Ani výstavba „dvojkoľajky“ v nadzemných potrubiach nepredstavuje nejakú špeciálnu výzvu pre inžinierov. Horšie to bude so samotným systémom pohonu, ktorý kombinuje magnetickú levitáciu s prostredím blízkym vákuu.
Hyperloop One síce v máji tohto roku demonštroval testovaciu jazdu levitujúcich saní s pohonom určeným pre budúce kapsule, ale podmienky boli od skutočného Hyperloopu na míle vzdialené.
„Sane“ dosiahli za 1,1 sekundy rýchlosť 187km/h, ale nepohybovali sa vo vákuovej trubici. Okrem toho Hyperloop má v Dubaji letieť rýchlosťou okolo 800 km/hod a na dlhších tratiach má dosiahnuť 1200 km/hod, čo je takmer rýchlosť zvuku.
Pri takto technicky náročnom systéme dopravy sa vývoj nezaobíde bez dôkladného testovania, ktoré sa ešte len pripravuje. Sotva si aj bohatý štát, akými sú Spojené arabské emiráty, dovolí postaviť desiatky kilometrov trate a príslušné porty pre dopravnú technológiu, ktorá nie je dokonale odskúšaná, spoľahlivá a bezpečná.
Ak ale všetko pôjde hladko, prví pasažieri snáď budú „vystrelení“ v projektiloch Hyperloopu niekedy v prvých rokoch tretej dekády.