Pozrite si
Na nízkej orbite (LEO) už fungujú dve megakonštelácie satelitov na dátové prenosy (Starlink a OneWeb) a niekoľko menších na čele s Iridium NEXT. Pridajme k tomu globálne navigačné siete – americký GPS, ruský GLONASS, európsky Galileo a čínsky BeiDou na MEO. Kým navigačné satelity krúžia okolo Zeme vo výške okolo 20 000 km a geostacionárne telekomunikačné družice až vo vzdialenosti 36 000 km (na dráhach GEO), u konštelácií pre rýchly internet sú to na LEO len stovky kilometrov.
Na obežných dráhach LEO tak začína byť poriadne rušno, veď samotná SpaceX mala k 23. júnu 2023 vo flotile Starlink 3 661 aktívnych satelitov (a niekoľko stoviek ďalších už bolo deorbitovaných) a OneWeb 634. K sieti Starlink odvtedy pribudli desiatky ďalších družíc a SpaceX prekročila hranicu 2 miliónov účastníkov po celom svete.
Z veľkého počtu objektov na orbite nemajú radosť astronómovia, ktorí sa sťažujú na rušenie pozorovaní prelietavajúcimi satelitmi. Musíme žiaľ konštatovať, že časy nerušenej nočnej oblohy sú nenávratne preč a bude to len horšie. Čína chce budovať vlastnú veľkú sieť Kuo-wang (Guo Wang) a EÚ plánuje sieť IRIS2 s relatívne skromnejším počtom 170 satelitov LEO v rokoch 2025 až 2027.
Obsah pokračuje pod reklamou
Do hry ale vstupuje Amazon so svojou satelitnou konšteláciou Project Kuiper, keď 6. októbra úspešne vypusti prvé dva testovacie satelity tejto siete. Amazon 5. apríla 2022 oznámil dohody so spoločnosťami Arianespace, Blue Origin a United Launch Alliance (ULA) na vypúšťanie satelitov siete Project Kuiper. Prostredníctvom 83 štartov počas piatich rokov chce dostať do vesmíru väčšinu z cieľovej konštelácie 3 278 družíc.
Satelity KuiperSat-1 a KuiperSat-2 pôvodne mala vyniesť nová raketa Vulcan Centaur spoločnosti ULA, ale kvôli technickým problémom ju nakoniec nahradila raketa Atlas V 501.
Štart sa uskutočnil 6. októbra o 20:06 SELČ z rampy SLC-41 na Myse Canaveral na Floride. Satelity úspešne dosiahli obežnú dráhu vo výške 500 km a obidva komunikujú s riadiacim strediskom.
Zatiaľ ide o testovacie prototypy. Prvé finálne satelity plánuje Amazon začať vynášať v prvom polroku 2024 a koncom roku by chcel spustiť skúšobnú prevádzku. Jeff Bezos sa cez sieť Projekt Kuiper rozhodol konkurovať Elonovi Muskovi a jeho Starlinku, pričom nejde o jedinú rivalitu medzi najbohatšími miliardármi sveta. V tomto prípade však ide o riskantnú, ak nie samovražednú misiu. SpaceX sa totiž v takejto fáze vývoja nachádzala pred viac ako päť a pol rokmi. Už 22. februára 2018 vyniesla jej raketa Falcon 9 prvé dve skúšobné družice siete Starlink – Tintin A a Tintin B.
Keďže Amazon spustí testovaciu prevádzku siete Project Kuiper najskôr o rok, zatiaľ udržuje záujem verejnosti, investorov a potenciálnych zákazníkom ponukou budúcich terminálov. Tri typy terminálov s plochými anténami budú využívať modem s označením Prometheus vyvinutý Amazonom.
Štandardný terminál stredných rozmerov so štvorcovou anténou o hrane asi 27,9 cm, bude mať hrúbku 2,54 cm (1″) a hmotnosť do 2,27 kg bez uchytenia. Má sa montovať na strechu, keďže pri satelitnej komunikácii je potrebná priama viditeľnosť na oblohu. S týmto terminálom bude údajne k dispozícii slušná prenosová rýchlosť do 400 Mbit/s.
Mini terminál pre nomádske použitie bude mať anténu so stranou 7″ (17,78 cm), hmotnosť 0,45 kg, ale umožní maximálnu rýchlosť 100 Mbit/s. Pre firemné a štátne inštitúcie a pre operátorov je určený najväčší terminál s asymetrickou anténou 48,26 cm x 76,2 cm (19″ x 30″), ktorý umožní rýchlosť do 1 Gbit/s.
Dá sa predpokladať, že takéto rýchlosti nebudú zďaleka k dispozícii v počiatočných štádiách siete. Po ukončení testovania s KuiperSat-1 a 2 bude postupne budovaná konštelácia celkovo 3 278 družíc v 89 orbitálnych rovinách, v troch orbitálnych vrstvách s výškami 590, 610 a 630 kilometrov. Pre základnú funkčnosť siete bude potrebné vypustiť aspoň 578 družíc.
Z môjho pohľadu je Project Kuiper vysoko riskantný podnik, pretože prichádza neskoro. A to nielen kvôli náskoku Starlinku, ktorému chce primárne konkurovať. Technológie a štandardy internetového pripojenia sa totiž rýchlo vyvíjajú, takže pre väčšinu hustejšie osídlených oblastí už o niekoľko rokov nebude motivačná nielen rýchlosť 100 Mbit/s, ale ani 400 Mbit/s, ktorú pre užívateľov s bežnými terminálmi sľubuje Amazon. Iste, v pustatine, v lietadle, či na mori to bude stále fajn, ale v týchto vodách už dnes loví Starlink a ďalší operátori. Amazon to vôbec nebude mať ľahké, ale držme palce nech sa mu sieť podarí úspešne dobudovať. U ďalších entuziastov (s výnimkou projektov Číny a EU), ktorí nemajú v zálohe vlastný kapitál takého kalibru ako SpaceX, či Amazon a tiež snívajú o megakonšteláciách satelitov, by som bol opatrný.
Zdroj