Trvale obývané základne na Marse a na Mesiaci sa ľahšie vykresľujú vo fantázii filmárov a fanúšikov kozmonautiky, ako v reálnych plánoch s nádejou na realizáciu. Keďže každý kilogram materiálu, ktorý na planéty treba dopraviť zo Zeme, stojí veľa peňazí a úsilia, vedci a inžinieri uvažujú v maximálnej miere využiť miestne zdroje.
Najväčším kandidátom je regolit, čiže zvetraná hornina na povrchu Mesiaca, alebo Marsu, ktorý by sa v kombinácii s vhodným aditívom mohol zmeniť na špeciálny betón. Ten by sa mohol nanášať pomocou veľkoformátových 3D tlačiarní a poslúžiť na výstavbu objektov. Takéto technológie s „obyčajným“ betónom už na Zemi fungujú. Na Mesiaci však majú svoje limity, pretože vyžadujú dopraviť nielen veľký mechanizmus tlačiarne, ale aj ostatné zložky betónu zo Zeme.
Objavujú sa však aj inovatívne riešenia, využívajúce lunárne zdroje na zabezpečenie ochrany pred radiáciou, vhodné na budovanie základní. Nový návrh predložil tím z Medzinárodnej vesmírnej univerzity (ISU). Počíta s využitím Starship Human Landing System (HLS) od SpaceX ako jadro pre lunárnu základňu.
Nápad je to natoľko odvážny, až šialený, že je divné, že nepochádza priamo od Elona Muska, ktorý má takéto úlety v obľube. Nápad je dielom tímu z viacerých európskych univerzít a vedeckých inštitútov, členov Programu vesmírnych štúdií (SSP) na Medzinárodnej vesmírnej univerzite (ISU) v Štrasburgu vo Francúzsku.
Bol prezentovaný (25. – 29. októbra 2021 na 72. Medzinárodnom astronautickom kongrese (IAC) v Dubaji. Projekt s názvom „Riešenia pre výstavbu lunárnej základne“ bol výsledkom deväťtýždňovej spoločnej štúdie a počíta s využitím pristávacieho modulu Starship, ktorý vynesie prvých astronautov NASA na povrch Mesiaca v rámci programu Artemis.
No, nebude to ten prvý Starship Human Landing System (HLS), lebo by sa astronauti nemali ako vrátiť na lunárnu orbitálnu stanicu Gateway a potom v lodi Orion na Zem.
Nápad však dáva zmysel. Lunárna verzia Starship síce bude viacnásobne použiteľným prostriedkom, ale nakoniec tak, či tak doslúži. A takýto vyradený kus by sa potom mal zložiť do horizontálnej polohy a po vyprázdnení a rekonštrukcii palivových nádrží na metán a kyslík by vytvoril obrovský, hermeticky uzavretý priestor využiteľný ako lunárna základňa.
Výsledkom bude biotop s objemom takmer 2 500 m3 , čo je 2,5-násobok ISS len pri použití samotného modulu HLS Starship. Následne by sa trup lode prikryl 5 m vrstvou regolitu, ktorá vytvorí ochranu posádky pred nárazmi mikrometeoritov, radiáciou a bude tvoriť zároveň tepelnú ochranu.
Odkryté zostanú len prechodové komory a nosový poklop, aby sa umožnil prístup do interiéru. Jedna z týchto prechodových komôr sa premení na vyhliadkovú plošinu. Vďaka svojej polohe na okraji krátera Shackleton by takáto plošina umožnila trvalý výhľad na Zem na mesačnom horizonte.
Základňa sa bude dať rozšíriť pridaním uzla okolo nosového poklopu, čo umožňuje posádkam prepojiť dva biotopy. Interiér bude rozdelený do troch úrovní, pokrývajúcich celú dĺžku kozmickej lode, vrátane sekcií, ktoré predtým zaberali palivové nádrže.
Realizácia misie ráta s dvoma loďami Starship. Jedna by letela na Mesiac s posádkou (SS 501) a druhá so zásobami (SS Rosas). Tá by vysadila skupinu diaľkovo ovládaných robotov MOROCAS (MOdular RObotic Construction Autonomous System), ktoré preklopia obe lode Starship do horizontálnej polohy. Astronauti potom premenia interiér na obývateľné priestory, pridajú viacvrstvovú izoláciu (MLI) a rozmiestnia potrebné vybavenie. Roboty medzitým zakryjú základňu ochrannou vrstvou regolitu.
Najväčšou výzvou je preklopenie obrovských lodí z vertikálnej do horizontálnej polohy bez dostupných mamutích žeriavov. Plánu však nahráva šestinová gravitácia Mesiaca oproti Zemi, takže spustenie Starship na lanách pôjde omnoho ľahšie.
Nápad takejto lunárnej základne vyzerá komplikovane a ambiciózne, ale Starship je už vo finálnom vývoji a ak budú testy napredovať úspešne (prototyp SN-20 by mal na obežnú dráhu Zeme letieť možno už v najbližších týždňoch), autori projektu dúfajú, že lunárna základňa by sa dala postaviť už do piatich rokov.