Dnes je to už 25 rokov odkedy prvý človek, presnejšie dvaja, obleteli svet v teplovzdušnom balóne. O tom, o čom sníval Jules Verne sa stalo po vyše 150 rokoch realitou.
Síce je to už 25 rokov, no odvtedy si preletieť svet trúfla iba hŕstka dobrodruhov. Nie je to vôbec ľahké a už vôbec nie lacné. Bez miliónov na účte alebo dobrých sponzorov je to nemožné. Stačí sa pozrieť na unikátny balón, ktorý ako prvý obletel svet.
Všetko to pritom začali bratia Montgolfiérovci ešte v roku 1783, kedy sa im podarilo v teplovzdušnom balóne úspešne vzlietnuť a pristáť. Posádku vtedy ale tvorila ovca, kohút a kačka. Ľudia si totiž v tom čase mysleli, že „tam hore“ nie je vzduch a zomreli by.
O niekoľko stoviek rokov neskôr, presne 21. marca 1999 sa podarilo úspešne ukončiť lete okolo Zeme. Podarilo sa to Britovi Brianovi Jonesovi a Švajčiarovi Bertrandovi Piccardovi. Obaja boli takmer 20 dní zatvorení v špeciálnom „koši“.
Pozrite si 25 faktov, ktoré ste možno ani len netušili o prvom prelete teplovzdušným balónom okolo Zeme:
Balón Cameron R-650 Rozière pre Breitling Orbiter 3 vyvinuli v anglickom Bristole.
Samotný balón mal výšku 55 metrov a využíval až 6 horákov. Okolo „koša“ bolo umiestnených až 28 titánových bômb s plynom.
Balón nebol výlučne teplovzdušný, ale teplovzdušný a héliový. Pred vzlietnutím bol naplnený na 47 % héliom, ktoré sa pri stúpaní do výšky a teplom Slnka rozpínalo, vďaka čomu rýchlejšie stúpal hore.
Balón Breitling Orbiter 3 bol najvyššie vo výške 11 737 metrov nad morom.
Keď balón štartoval, mal k dispozícii vraj 3,7 tony paliva. Keď pristál, ostalo mu len 40 kg.
Na prelet okolo Zeme potrebovala posádka presne 19 dní, 21 hodín a 47 minút, alebo 477 hodín a 47 minút.
Počas tých dní preleteli 45 633,791 km, viac ako 1 080x ako je súčasný maratón.
Balón s posádkou štartoval v švajčiarskej dedinke Châteuax d’Oex.
Bertrand Piccard v deň štartu oslávil 41. narodeniny. Po raňajkách od stresu v sebe neudržal nič a všetko vyzvracal. Našťastie ešte v hoteli.
„Kôš“, alebo gondola balóna mala rozmery 5,4 x 3,1 m (priemer).
Odolnosť koša zabezpečil kevlar a uhlíkové vlákna, vďaka čomu bol kôš pomerne ľahký.
Interiér bol úplne vzduchotesný, vo výške bol tiež natlakovaný na zhruba 3,5 psi.
Na chod elektroniky vo vnútri slúžili klasické olovené batérie, ktoré dobíjali solárne panely na gondole.
Okrem rádia využívala posádka aj presné GPS systémy.
„Kôš“ je dnes vystavený v múzeu National Air and Spece Museum v americkom meste Washington.
Nad Tichým oceánom dosiahli rýchlosť až 180 km/h, hoci veľké množstvo preletu absolvovali rýchlosťou len 30 km/h. Posledný poludník pred cieľom nad Afrikou preletela posádka rýchlosťou až 200 km/h.
Počas preletu nad Tichým oceánom mala posádka viacero problémov – od problémov s kyslíkom, cez viacero búrok až po ľad na samotnom balóne.
Na to, aby sa podaril prelet, posádka potrebovala mať povolenie od 35 štátov sveta na prelet ponad ich územie.
Išlo o tieto štáty: Švajčiarsko, Taliansko, Francúzsko, Monako, Španielsko, Maroko, Mauretánia, Mali, Alžírsko, Líbya, Egypt, Sudán, Saudská Arábia, Jemen, Omán, India, Bangladéš, Mjanmarsko, Čína, Taiwan, Japonsko, Mexiko, Guatemala, Belize, Honduras, Jamajka, Haiti, Dominikánska republika, Portoriko, Mauretánia, Mali, Alžírsko, Líbya a Egypt.
Počas letu dosiahol Breitling Orbiter 3 a jeho posádka 7 svetových rekordov.
O tri roky neskôr dokázal ich rekord pokoriť Steve Fossett, ktorý Zem obletel v balóne celkom sám.
Bertrand Piccard je vyštudovaný psychiater.
Piccard sa o prelet okolo Zeme pokúsil dvakrát predtým, neúspešne. Druhý pokus nevyšiel kvôli problémom s povolením na prelet ponad Čínu.
Piccard a Jones preleteli ponad 35 krajín a prekonali všetky poludníky.
Kvôli počasiu sa im nepodarilo pristáť pri pyramídach v Gize, ale až 480 km južne od nich. Na pomoc čakali na zemi 8 hodín.
V Egypte sa narodila Piccardova manželka.
Piloti po pristátí dali sľub: zasvätiť svoj triumf deťom sveta a bojovať proti zanedbanému utrpeniu. Vytvorili nadáciu „Winds of Hope“ a využili svoju známosť, aby sa zapojili do boja proti Nome, chorobe, ktorá kruto mrzačí tváre stoviek tisíc detí v najchudobnejších oblastiach Afriky a Ázie.
Odporúčame si pozrieť aj unikátny dokument z tohto ešte unikátnejšieho preletu Zeme:
The New Yorker s Piccardom pred pár rokmi spravili výborný rozhovor, ak máte dostatok času, určite si ho prečítajte. Nie je len o prelete balónom, ale aj Piccardovej druhej vášni, solárnom lietaní.
