Ľudia sa pozorovaním a výskumom Marsu zaoberajú minimálne 400 rokov, ale prvé zmienky sa objavili už v najstarších civilizáciach. Nie je ťažké nájsť dôvod prečo. Mars je štvrtou planétou v poradí od centra slnečnej sústavy a jej obežná dráha sa nachádza za obežnou dráhou Zeme. Je zároveň dobre viditeľná aj zo zemského povrchu. Preto keď v období renesancie prišli prvé ďalekohľady, ľuďom padla do oka aj táto planéta. Postupom času „Červený objekt“ alebo „Nebeská hviezda“ musela odkryť svoje tajomstvá.
Prednedávnom USGS (U.S. Geological Survey) zverejnilo po 16 rokoch výskumu nové, detailnejšie geologické mapy Marsu. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch špehovala na obežnej dráhe Marsu najmä sonda Mariner 9. Od šesťdesiatych rokov sa však v okolí Marsu vystriedalo okolo 20 sond. Pred 16-timi rokmi sa na tejto dráhe objavili aj 3 výskumné sondy Mars Global Surveyor, Mars Odyssey a Mars Express. Tieto tri sondy pomáhali odhaliť súčasné aj minulé tajomstvá planéty, ktorá je zo všetkých planét našej Zemi najviac podobná. Povrch Marsu je totižto horninový, má množstvo kráterov, sopiek alebo hlbokých kaňonov. Výskumné sondy sa zameriavali napríklad na minerálne zloženie povrchu planéty či množstvo vodnej pary v atmosfére. Na základe týchto výskumov sa napríklad opäť potvrdilo, že na Marse bola voda aj v kvapalnej forme. Na mape môžete dokonca vidieť miesta, ktoré sú staršie ako si vedci doposiaľ mysleli. Sú vyznačené hnedou farbou a majú viac ako 4 miliardy rokov.
Geologická mapa Marsu na ľavej strane, na pravej strane grafické znázornenie „nadmorskej výšky“.
Tri spomínané sondy sú na obežnej dráhe Marsu doteraz. 5.novembra 2013 sa k nim pridala aj sonda Mars Orbiter Mission z ISRO – Indickej vesmírnej výskumnej organizácie. Uvidíme, čo prinesú ďalšie výskumy a čo o sebe dovolí odhaliť tento blízky príbuzný našej Zeme.
FOTO: U.S Geological Survey