Pozrite si
Americká vesmírna agentúra NASA ako jediná dokázala dopraviť ľudí na iné nebeské teleso. Dialo sa tak v rokoch 1969 – 1972 v rámci projektu Apollo, ktorý v roku 1961 posvätil americký prezident J.F. Kennedy. Poslednej misie pod označením Apollo 17 sa 7. decembra 1972 zúčastnili astronauti Ronald Evans a Eugene Cernan, ktorý mal české a slovenské korene a geológ Harrison Schmitt.
Koniec váhania?
Odvtedy sa už 45 rokov v rámci pilotovanej kozmonautiky „motáme na priedomí“. Tak totiž vyzerajú lety na ISS a na nízku obežnú dráhu Zeme všeobecne, v porovnaní s letom na Mesiac. Stačí si porovnať vzdialenosti – rádovo 500 km na LEO oproti zhruba 380 000 km vzdialenému Mesiacu.
Prezident G. W. Bush plánoval lety Američanov na Mesiac obnoviť, ale Barack Obama z finančných dôvodov tento zámer zrušil. Zároveň však Obama určil prioritu uskutočniť v 30-tych rokoch pilotovaný let k Marsu. Tento jednoznačne ambicióznejší plán však mnohí odborníci kritizujú.
Nesúhlasia s tvrdením, že na Mesiaci už mnoho nového neobjavíme. Naopak, nové výskumy ukazujú, že sa tam môže nachádzať vo viacerých formách aj voda, helium 3 a ďalšie zaujímavé suroviny. Navyše Mesiac môže poslúžiť ako vhodné „cvičisko“, kde si môžeme otestovať budovanie vesmírnych základní, aj dlhodobý pobyt kozmonautov na cudzej planéte.
Mesačný povrch, alebo jeho obežná dráha sa môžu stať tiež vhodnou platformou na vysielanie kozmických lodí do hlbšieho vesmíru, napríklad k Marsu. Prvé pilotované lety na Mars sú naopak spojené s mnohými rizikami a viacerými nedoriešenými otázkami. Spomeňme len radiačnú expozíciu posádky počas letu, logistiku, alebo zásobovanie potravinami, energiou a dýchateľnou atmosférou po pristátí.
Nebudeme vztyčovať vlajky
Zelenú pred Marsom nakoniec zrejme bude mať predsa len Mesiac. Platí to minimálne o americkej Národnej vesmírnej agentúre (NASA). Prezident Donald J. Trump totiž nariadil, aby sa NASA zamerala na vesmírne misie s posádkou.
Prezident Trump už v júli tohto roku obnovil Národnú vesmírnu radu na čele s viceprezidentom Michaelom Penceom, ktorá má presmerovať kozmické úsilie USA od skúmania Zeme smerom k prieskumu hlbokého vesmíru. Rada bola rozpustená v roku 1993 po dlhotrvajúcich sporoch počas vlády Georgea W. Busha.
Teraz prezident Trump podpísal smernicu White House Space Policy Directive 1, ktorá usmerňuje NASA, aby spolupracovala s komerčnými a medzinárodnými partnermi pre vyslanie amerických astronautov na Mesiac ako prvý krok smerujúci k dobývaniu Marsu a ďalej k letom do hlbokého vesmíru. Do úvahy prichádzajú najmä asteroidy a mesiace Jupitera a Saturna.
Okrem stanovenia nových cieľov bude smernica ovplyvňovať požiadavky NASA na rozpočtový rok 2019.
„Smernica, ktorú dnes podpisujem, sa zameria na americký program vesmírneho výskumu s ľudskou posádkou,“ povedal prezident Trump. „Je to prvý krok pre návrat amerických astronautov na Mesiac po roku 1972, pre dlhodobý výskum a využitie vesmíru. Tentoraz nebudeme len vztyčovať našu vlajku a zanechávať stopy – vybudujeme základ pre prípadnú misiu na Mars a možno raz do mnohých ďalších svetov.“
Na podpise Smernice o kozmickej politike 1 sa v Bielom dome stretli s americkým prezidentom zástupcovia Kongresu a Národnej vesmírnej rady a zúčastnili sa ho aj astronauti Buzz Aldrin a Harrison Schmitt, ktorí boli účastníkmi projektu Apollo, rekordmanka v dĺžke pobytu vo vesmíre Peggy Whitsonová a Christina Kochová.
Nezávisle na podpise novej direktívy už NASA s ruskou agentúrou Roskosmos začali jednania o príprave projektu mesačnej orbitálnej stanice, ktorá by sa mohla stať istou obdobou ISS.
Zdroj