Pomôžu drevené mrakodrapy „zachrániť“ klímu? Jednoznačnú odpoveď nepoznáme

Masívne drevo je príťažlivou alternatívou k energeticky náročnému betónu a oceli, ktoré údajne predstavujú takmer 15 percent celosvetových emisií oxidu uhličitého. Pritom stavebníctvo ako také má zodpovedať za 39 percent emisií skleníkových plynov vo svete.

Hoci odborníci stále diskutujú o úlohe masívneho dreva v boji proti zmene klímy, mnohí ho považujú za lepšiu alternatívu pre životné prostredie ako bežné materiály, keďže drevo je obnoviteľný zdroj. Masívne drevo ponúka aj inú estetiku, vďaka ktorej môže budova pôsobiť príjemne a výnimočne.

Drevostavby sú populárne hlavne v prípade rodinných domov a nízkopodlažných budov. Montáž z prefabrikovaných drevených dielov skracuje výstavbu a s takouto technológiou je možné stavať aj energeticky úsporné stavby. V posledných rokoch sa začínajú objavovať aj výškové budovy postavené z masívneho dreva. V týchto stavbách nahrádzajú oceľové nosníky a betón masívne drevené prvky, ktoré môžu dosahovať dĺžku až 50 metrov.

Dnes je najvyššou budovou z dreveného masívu 25-poschodový mrakodrap Ascent v Milwaukee v americkom Wisconsine, dokončený v roku 2022. V tom roku bolo na celom svete postavených alebo vo výstavbe 84 masívnych drevených budov s ôsmimi poschodiami alebo vyššími, pričom ďalších 55 bolo v príprave. Drevo sa pre veľké budovy používalo už od čias industrializácie v 18. a 19. storočí, ako však budovy rástli, stavitelia začali preferovať betón a oceľ. Ale asi pred 30 rokmi začali stavitelia v Nemecku a Rakúsku experimentovať s technikami výroby masívnych drevených prvkov z ľahko dostupného reziva.

Mrakodrap Ascent v Milwaukee

Masívne drevo je v zásade ako preglejka v oveľa väčšom meradle. Menšie kusy sa vrstvia a zlepia pod tlakom vo veľkých špecializovaných lisoch. Drevené panely s hrúbkou do 50 centimetrov nahrádzajú betón na steny a podlahy. Tieto drevené kompozity môžu byť prekvapivo pevné. Z hľadiska hmotnosti sú pevnejšie ako oceľ, drevený prvok však musí byť objemnejší, aby dosiahol pevnosť oceľového. S výškou budovy rastú nároky na pevnosť nosníkov a v určitom okamihu jednoducho zaberajú priveľa miesta. Takže pri vyšších drevených budovách, vrátane mrakodrapu Ascent, architekti často vytvárajú hybrid s kombináciou dreva, ocele a betónu.

Doteraz bola jedným z najväčších problémov s používaním masívneho dreva pre vysoké budovy požiarna bezpečnosť. Mnohé stavebné predpisy obmedzovali drevené stavby na nízkopodlažné budovy. Hoci nemusia byť úplne ohňovzdorné, budovy musia odolávať zrúteniu, pokým dajú hasičom šancu dostať plamene pod kontrolu a evakuovať obyvateľov. Materiály používané v bežných mrakodrapoch musia napríklad udržať svoju celistvosť pri požiari aspoň tri hodiny.

Testy moderných materiálov postupne presvedčili regulačné orgány aj zákazníkov, že masívne drevo odoláva horeniu dostatočne dlho. Čiastočne preto, že zuhoľnatená vrstva na vonkajšej strane dreva izoluje vnútro od väčšiny tepla z ohňa.

V roku 2021 Medzinárodná rada pre kódex zmenila Medzinárodný stavebný zákon, ktorý slúži ako model pre jurisdikcie po celom svete, aby umožnil masívnu drevenú výstavbu do výšky 18 poschodí. Očakáva sa, že táto zmena uľahčí povoľovanie vysokých drevostavieb bez špeciálnych výnimiek.

Skutočným problémom drevodomov je však vlhkosť, nie oheň, povedal Steffen Lehmann, architekt a odborník na mestskú udržateľnosť na Nevadskej univerzite v Las Vegas. Mokré drevo je náchylné na poškodenie hubami a hmyzom, ako sú termity. Ďalším problémom je akustika, pretože drevo dobre prenáša zvuk. Architekti preto používajú zvukovo izolačné materiály, ponechávajú priestor medzi stenami a podobne.

Dva typy lepeného stavebného dreva: krížovo vrstvené drevo (vľavo) a lepené laminované drevo

Podľa Diany Ürge-Vorsatz zo Stredoeurópskej univerzity vo Viedni by masívne drevo a iné biologické materiály mohli byť dôležitou súčasťou úsilia pri znižovaní emisií CO₂. Cituje odhad drevárskeho priemyslu, že 18-poschodová budova Brock Commons v Britskej Kolumbii ušetrila 2 432 ton emisií CO₂  v porovnaní s podobnou stavbou z betónu a ocele. Z tohto objemu 679 ton úspor pochádza zo skutočnosti, že pri výrobe dreva vzniká menej emisií skleníkových plynov v porovnaní s betónom a oceľou. Ďalších 1 753 ton CO₂ ekvivalentu je viazaných v samotnom dreve budovy.

Ale úvahy o klimatických výhodách masívneho dreva sú založené na niektorých diskutabilných predpokladoch. Ráta sa s tým, že drevo použité v budove z masívneho dreva bude nahradené rastom nových stromov, ktoré stiahnu z atmosféry rovnaké množstvo CO₂. Vysadené stromy však nikdy nemusia dosiahnuť veľkosť tých pôvodných. Existujú aj obavy, že rastúci dopyt po dreve by mohol viesť k väčšiemu odlesňovaniu. Štúdie tiež predpokladajú, že drevo v budove uhlík nadobro uzamkne. Ale keď je budova zbúraná a drevo skončí na skládke, alebo v spaľovni, uhlík sa opäť dostane do atmosféry vo forme metánu a CO₂.

Bez ohľadu na to, či majú drevostavby väčší, alebo menší prínos pri tlmení klimatickej zmeny, majú nesporné výhody. Pretože sa veľa práce pri výrobe dielcov robí vopred, budovy majú tendenciu pri výstavbe rásť až o 40 percent rýchlejšie ako klasické stavby. Drevené domy môžu byť tiež nízkoenergetické, alebo pasívne a nezanedbateľný je aj estetický efekt samotného dreva.