Polda 7: zmenil sa lokálny hit, jeho humor či hádanky po 20 rokoch?

V našich končinách je séria Polda známa vďaka viacerým vlastnostiam. Jednou z nich je „lokálpatriotizmus“ – vznikla za hranicami v českom štúdiu, bola to produkcia za pár šupov, ale plne lokalizovaná a prístupná na mnohé PC. Nemuseli ste si kvôli nej kupovať najnovšiu grafickú kartu a mohli ste si zahrať bláznivú vec, čo si kúpili aj vaši kamoši.

Lokálna legenda akých je málo

Polda je taká naša legenda, ktorú uznávajú alebo aspoň hrali aj príležitostní hráči alebo tí, ktorí hrám veľmi neholdujú. Možno mali vtedy šestnásť a boli na strednej škole. Alebo menej a nakúkali cez plece staršiemu bratovi, čo to hrá, pasívne kukali čudný dej a chechtali sa na hláškach Luďka Soboty, ktorý vtisol hrdinovi vlastnú štipku charizmy. Pritom z hľadiska hrateľnosti nemožno brať Poldu ako vrchol žánru, ale z adventúr si zobral všetko, čo bolo potrebné: plne nadabované monológy a dialógy, zlepený dej, zbieranie predmetov, riešenie záhad alebo aj hádaniek – o ich logike by sme mohli polemizovať samozrejme dosť dlho.

Polda 7 kráča v šľapajach minulých sérií v nejednom ohľade. Azda najviac som bol prekvapený nízkymi požiadavkami na hardvér, čo svedčí o veľkej prístupnosti hry – zvládne ju aj váš starý 10-ročný notebook či odložené PC. V hlavnej úlohe je opäť poliš Pankrác, ktorému akurát trošku novšia grafika dáva mladší výzor – osobne som bol presvedčený, že je starší, čomu svedčí aj Sobotov dabing. Predsa len je trošku čudné počuť takmer 80-ročného chlapíka a na obrazovke mať cca tridsiatnika. Ale dobre, sú série, kde hrdinovia mladnú, resp. nemenia svoj vek vôbec.

Pankrác: trošku iný vizuál, rovnaký chlapík

Že sa Pankrác veľmi nemení, o tom svedčí úvod a tutoriál hry, kedy sa naučíte ako ju ovládať a čo funguje. Pankrác je stále lenivý, ale sedliackym rozumom rieši niektoré výzvy – s vašou pomocou, lebo ho máte pod palcom. Učíte/opakujete si triviálne veci ako pohyb po lokalite (stačí kliknúť myšou), zbierať či používať predmety (sú aktívne podľa farby kurzora a spravidla k nim prislúcha aj komentár), ich kombináciu či výzvy čo robiť. Ak je na obrazovke postava, môžete sa s ňou rozprávať, ak sa dá niečo zobrať, skúsite to, možno to hneď niekam primontovať či použiť. Od prvých minút vás hra učí prácu v inventári, kam putujú predmety.

To najdôležitejšie je, že Poldu možno hrať dvojako – v ľahšom alebo štandardnom móde, pričom ľahší mód vám dáva indície, že ktoré predmety sa možno použiť na aktuálnom mieste, čo je pri pohľade do inventára celkom užitočná vlastnosť, ak nechcete skúšať všetko na všetko. Tým bola séria pomerne známa, že logické úlohy si často zamieňala za paródiu či bláznivé pokusy (niežeby sa tejto časti úplne vyhli, no je ich menej).

Klikaj kam môžeš

Tvorcovia využili klasický prístup adventúry a sčasti oceňujem, že sú dosť kompaktní – každú obrazovku sa snažia využiť čo najviac a nerozťahujú dianie na dlhočizné lokality. Kvôli tomu sú síce niektoré pasáže hry dosť fádne v tom, že sa aj 30-40 minút zdržíte na 1-2 obrazovkách, ale zároveň nie ste stratení a dumáte čo, kde a kedy sa ešte dá využiť. Aj pri limitovanom počte predmetov v lokalite ste ešte prekvapení, čo autori sú schopní miešať dokopy a neraz sa trápite 20 minút nad niečím, čo za pár sekúnd stratí zmysel (viď. úvodný puzzle, kde sa snažíte podať Pankrácovi pivo vs. to, ako si zadováži otvárak).

A Polda využíva staré praktiky adventúr 90. rokov. Niekedy musíte niekoho vyspovedať v konkrétnom čase alebo predtým použiť nejaký predmet, inak márne klikáte na miesto, kde určite niekto alebo niečo musí byť. Hra vás nepustí, lebo ešte nenastala správna chvíľa. Potom sa nemožno čudovať, že klikáte stále na tie isté predmety, len v inom poradí, ale stále veríte, že už konečne ten smetiak, počítač alebo osoba povolí a niečím vás posunie vpred. Polda si však v tomto smere razí svoju logiku, ignoruje súčasné posuny a aj ľahší mód je stále osobitý. Že je hra stále čiastočne frustrujúca a zahraničný hráč by možno postupy nepochopil, to je fakt.

Herný „kameňák“ stále zaberá

Ale tu sa hrá na domáceho hráča, o čom zas svedčí domáca lokalizácia, používanie známych českých hlasov a lokálne reálie či vtipy. Niekedy humor vychádza z verbálnej stránky, kedy sa snaží „počeštiť“ niektoré javy či názvy, inokedy si berie na paškál nedávne či súčasné témy (takže kvóty, migranti, umenie, hry, politika, je tu priestor pre všetko), hoci príbehový štart sa zameria na to, že na štadióne vo Wembley malo pristáť UFO a potom sa riešia neviditeľné šaty, vstup amerického a českého prezidenta, dorazia youtuberi i Eleon Mlask. Hľadať za tým nejakú logiku je náročné, na to je Polda príliš svojský a ide si svoju latku humoru.

Niektoré vtipné momenty vychádzajú zo situácií či riešenia problému, ale väčšinu skôr berie verbálny humor, ktorý obstará Luděk Sobota s ďalšími známymi menami ako Bohdan Tůma, Petr Veselý, Bára Štěpánová či Ivana Korolová. Je úplne zrejmé, že ak by Sobota už nedaboval Pankráca, séria stratí na sile (a je otázne ako by hráči akceptovali reštart). Na druhej strane, niektorí budú namietať, že je tu 25 rokov stále to isté a už by sa možno patrilo sériu niekam posunúť. Sčasti sa o to snažia autori pridaním ďalšej hrateľnej postavy alebo aj prepínaním postáv vo finálnej tretine.

Toto je azda najväčšia dilema aj pri finálnom hodnotení. Svojský ráz Poldu je cítiť v každej oblasti, či ide o obsah (dej je pri všetkej úcte priemerný a ledabolo poskladaný, ale 15 hodín sa dokážete baviť a dumať čo kam patrí), formu (kreslená grafika nikoho nevystrelí zo stoličky a dá sa hrať na hocijakom PC), produkciu (ktorá stavila najmä na dabing) alebo celkové vyznenie. Nejeden hráč si povie, že toto je archaická pocta, ale už je otázne, či ho bude baviť hra ako kedysi (keď aj sám o 24 rokov zostarol). Avšak relatívne nízka cena (27 eur) je pri rozsahu celkom dobrá pozvánka pre všetkých, ktorí majú chuť dať si ďalšieho Poldu v novom podaní. Hodnotenie nemusí byť ultimátne – za každý dohraný diel si môžete prirátať 5 percent…

Polda 7 vyšiel 15. apríla 2022 na PC, distribútorom je Zima Software.