Pozrite si
Študentský tím z Technickej univerzity v Eindhovene (TU/e) pomenovaný TEAM FAST, odhalil prototyp prvého systému na svete, ktorý poháňa autobus kyselinou mravčou. No, nie je to celkom presné, pretože pohon je trochu zložitejší, než sme zvyknutí.
Kyselina mravčia tvorí v tomto prípade hlavnú súčasť (99%) paliva, ktoré mladí vedci nazvali hydrozín. Zvyšok tvoria činidlá podporujúce uvoľňovanie vodíku. Ako už asi tušíte, získaný vodík sa následne pomocou vzdušného kyslíka mení v palivových článkoch na elektrinu a tá poháňa elektromotor.
Experimentálny systém tvorí autobus, za ktorý je pripojený malý príves. Študenti ho pomenovali „REX“, čo je skratkou z „range extender“ (zväčšovač dojazdu). V skutočnosti ide o malý chemický reaktor kombinovaný s elektrárňou.
Výhodou použitia kyseliny mravčej je, že je udržateľná, má neutrálnu uhlíkovú stopu a oproti vodíku je bezpečná.
Kyselina mravčia (alebo kyselina metánová) – chemický vzorec HCOOH – je najjednoduchšia karboxylová kyselina. V prírode sa vyskytuje v jedoch včiel a mravcov, odkiaľ pochádza aj jej pomenovanie, ale za svoj pŕhlivý efekt jej vďačí aj žihľava. Používa sa pri elektrolytickom pokovovaní materiálov, spracovaní koží, pri syntéze zložitejších zlúčenín, alebo ako konzervant.
Na začiatku roka 2016 predstavili študenti prvý model, ktorý demonštroval funkčnosť systému. Súčasný systém je oproti modelu 42 000 krát silnejší a je schopný dodávať výkon 25 kW. Kyselina mravčia ako palivo má vraj 4x vyššiu energetickú hustotu ako batérie a na rozdiel od vodíka nevyžaduje špeciálne vysokotlakové nádoby na skladovanie.
Aby sme však trochu korigovali nadšenie z netradičného nápadu, pripomeňme aj určité nevýhody. Keď je reč o energetickej hustote, treba do výpočtu zakalkulovať aj hmotnosť reaktora, kde sa z kyseliny mravčej vyrába vodík a samotných palivových článkov. Keďže je dnes na umiestnenie „výbavy“ potrebné ťahať za autobusom menší príves, aby sme získali výkon 25 kW, nie je to žiadna sláva.
Taká Tesla Model S P100D skrýva v podvozku 100 kWh batériu a má motorický výkon 567 kW (760 koní). Kyselina mravčia by sa síce vďaka svojej kvapalnej forme dala pomerne jednoducho tankovať, ale ekonomické parametre celého pohonu nie sú známe.
TEAM FAST pre svoje experimenty postavil aj prvú čerpaciu stanicu na kyselinu mravčiu, na praktické výsledky však bude potrebné vykonať ešte dobrý kus práce. Autobus má byť po skončení testov plne funkčný do konca tohto roku. Výskumníci dúfajú, že sa ich koncepciu mobility podarí presadiť, pretože je bezpečná a dá sa implementovať v súčasnej infraštruktúre. Ak sa ale pozrieme na zdĺhavý a bolestivý proces, v ktorom sa len pomaly presadzujú vodíkové autá, akákoľvek „exotika“ nebude mať na ružiach ustlané.