Pozrite si
Americká NASA je dnes jednoznačnou jednotkou v počte úspešných marsovských misií zahŕňajúcich satelity na jeho obežnej dráhe, pristávacie moduly, aj robotické vozidlá. Posledné z nich – rover Perseverance – dokonca priviezlo na červenú planétu prvý krát aj vrtuľník (Ingenuity). Lenže v posledných rokoch v planetárnom výskume výrazne napreduje aj Čína, ktorá najnovšie plánuje o dva roky predbehnúť spoločnú misiu NASA a ESA, ktorá má dopraviť na Zem vzorky horniny z Marsu.
Mars Sample Return je plánovaná vysoko komplexná robotická misia NASA a ESA k planéte Mars, ktorá by mala dopraviť späť na Zem vzorky marsovskej horniny zhromaždené roverom Perseverance.
Je ale možné, že prvenstvo v podobe dopravenia marsovských vzoriek na Zem, získa nakoniec Čína. Vzhľadom na úspechy čínskeho vesmírneho programu v posledných rokoch je to celkom možné.
Sun Zezhou, hlavný konštruktér čínskej misie marsovského orbiteru a roveru Tchien-wen 1, predstavil počas prezentácie 20. júna plány na profil misie s dvoma štartmi, ktorá by mala začať koncom roka 2028 a v júli 2031 priniesť vzorky na Zem.
Komplexná misia Tchien-wen 3 bude mať jednoduchšiu architektúru v porovnaní so spoločným projektom NASA a ESA, s jediným pristátím na Marse a bez roverov na odber vzoriek z rôznych miest.
V marci NASA oznámila plány na odloženie ďalšej fázy výpravy Mars Sample Return a rozdelenie pristávacej misie na dve samostatné sondy, aby sa znížilo celkové riziko programu. Orbiter ESA Earth Return Orbiter by mal odštartovať v roku 2027 a vzorky by sa mali vrátiť podľa upraveného plánu na Zem v roku 2033. Pritom pôvodné plány počítali s návratom vzoriek v roku 2031.
Čínska misia Tchien-wen 3 bude pozostávať z dvoch častí: pristávacieho a výstupového modulu a orbitálneho a návratového modulu. Súčasti misie budú štartovať samostatne na raketách Long March 5 a Long March 3B. Predchádzajúce plány počítali s použitím jedinej (vyvíjanej) superťažkej rakety Long March 9.
Čína plánuje nové pristátie na Marse okolo septembra 2029. Techniky odberu vzoriek majú zahŕňať odber vzoriek z povrchu, vŕtanie a mobilné inteligentné odbery, ktoré by potenciálne mohol zaisťovať štvornohý robot. Návratová sonda bude pozostávať z dvoch stupňov, využívajúcich buď pevný alebo kvapalný pohon, a podľa prezentácie bude musieť dosiahnuť únikovú rýchlosť 4,5 kilometra za sekundu.
Po pripojení k čakajúcemu orbiteru opustí sonda koncom októbra 2030 obežnú dráhu Marsu a v júli 2031 sa vráti na Zem. Ak by sa to podarilo, Čína by si mohla pripísať dôležitý triumf vo vesmírnych pretekoch.
Skúsenosti čínskym vedcom nechýbajú, v roku 2020 lunárna sonda Chang’e-5 priviezla vzorky regolitu z Mesiaca.
Dôvody odkladu misie Mars Sample Return sú zrejmé. NASA teraz kladie dôraz na program Artemis, ktorý má vrátiť astronautov na Mesiac, takže Mars má momentálne nižšiu prioritu.
Sú však známe ambície SpaceX v súvislosti s vyslaním ľudskej posádky na Mars. Keďže jej kozmická loď Starship konečne dostala od regulátora FAA zelenú na orbitálne testy, je možné, že v najbližších rokoch zavíta nielen k Mesiacu, ale aj k Marsu a čelo vesmírneho pelotónu bude vyzerať úplne ináč.
Zdroj