Podvody na Tour de France: Alkohol, cigarety, drogy aj prsia Pamely Anderson

Najslávnejšie cyklistické preteky sú od svojho vzniku v roku 1903 plné rôznych zaujímavostí. Či už rôznych „zlepšovákov“ vynaliezavých pretekárov, alebo štatistík o litroch potu a spálených kalóriách.

Dnes najpopulárnejšie cyklistické preteky vznikli v roku 1903. Trvali 18 dní a cyklisti na nich prešli iba šesť relatívne rovinatých etáp. V prvom ročníku štartovalo 60 zdatných pretekárov a do cieľa prišlo len asi 40 %. Prvý víťaz Garin získal 3 000 frankov, čo je v dnešnom ekvivalente 11-tisíc eur.

Alkohol na posilnenie, cigarety na otvorenie pľúc

V začiatku Tour de France platilo, že kto neberie podporné látky, nemá šancu prísť do cieľa. Veď len bicykel pretekára vtedy vážil 18 kíl a nemal žiadne prevody! Preto počas pretekov nebol alkohol za riadidlami ničím výnimočným, podobne ako kokaín či látky na tlmenie bolesti. Pretekári si ani len nevedeli predstaviť, že by bez týchto „posilňovačov“ prešli fyzicky mimoriadne náročnú trasu od začiatku do konca. Pomáhali si aj nitroglycerínom, strychnínom či chloroformom. Pľúcnu kapacitu si muži na bicykloch rozširovali fajčením cigariet. Pohľad na pretekárov s cigaretou v ústach nebol najmä pred veľkým stúpaním ničím výnimočným.

Podvody? Kreatívnejší vyhráva!

Podvádzať sa na Tour de France začalo hneď v jej začiatkoch a vynaliezavosť tu veru nepoznala hraníc. Víťaz druhého ročníka pretekov Maurice Garin, preslávaný večne trčiacou cigaretou z kútika úst, bol štyri mesiace po vyhlásení za víťaza diskvalifikovaný. Vyšetrovacia komisia odhalila okrem cestovania vlakom aj sypanie svrbiaceho prášku do šortiek iných pretekárov či podnecovanie fanúšikov, aby sypali rozbité sklo na trať a dokonca aj aby fyzicky napádali ostatných jazdcov. V tom istom roku sa ďalší z favoritov súťaže, Hippolyte Aucouturier, nechal časť trasy ťahať autom a to veľmi premysleným spôsobom: za šnúru, ktorej jeden koniec pripevnil k autu a druhý o korok, ktorý si strčil medzi zuby. Prišli mu na to.  Ďalším podvodníkom bol iba 160 cm vysoký a 58 kg vážiaci Jean Robic, víťaz z roku 1947. Zakaždým, keď Robic dosiahol vrchol stúpania, jeho tím mu podal fľašu vody. V skutočnosti v nej ale nebola voda, ale ortuť alebo olovo, aby zvýšili jeho hmotnosť a on bol pri zostupe rýchlejší.

Krutá skratka

Keď dostal Angličan Pat Boyd defekt, zdalo sa, že je koniec jeho nádejám. Skončil kdesi na konci pelotónu a po náročnom stúpaní sa pridal k osamelému cyklistovi. Nebol to však pretekár, ale miestny muž na výlete. Ten mu v dobrej viere ukázal malú skratku a Boyd sa veru veľmi potešil, keď o chvíľu uvidel ostatných pretekárov. Obľúbený cyklista poriadne zabral a do cieľa prišiel v prvej desiatke, čím si splnil svoj pretekársky sen. Bol by to krásny koniec, nebyť toho, že Boyd chytil pelotón úplne iných pretekov a keďže v nich neštartoval, nakoniec skončil na poslednom mieste.

Pamela Anderson ako povolený doping

Talian Mario Cipollini si vymyslel nevídanú formu podpory: na riadidlá si nalepil fotku bujných vnád americkej hviezdy Pamely Anderson. Myslel si, že pri pohľade na jej dekolt mu stúpne hladina testosterónu a bude mať výhodu oproti ostatným súperom.

252 dvojitých cheesburgerov

Tak by sa dal prepočítať počet spálených kalórií cyklistického pretekára počas zhruba 3500-kilometrovej súťaže. Pre tých, ktorí si rátajú kalórie, je to asi 7 000 kalórií za deň. Ako keby ste zjedli už spomínané cheeseburgery, alebo 1625 jabĺk či 870 veľkých trojuholníkov syrovej pizze.

Zrýchlenie z 25 na 40

V začiatkoch súťaže fičali doboví pretekári neuveriteľnou priemernou rýchlosťou 25 km/hod. Dnešní pretekári dosahujú na celej Tour priemernú rýchlosť okolo 40 km/hod. Je to vďaka drsným zmenám vo výstroji, stravovaní, v tréningu aj v cestách a tiež v pravidlách. Počas pretekov vypotí priemerný cyklista asi 130 litrov potu.

Viete, kto je rýchly aj bez Pameliných pŕs, dopingu a potu? Táto informácia sa vám zíde možno už aj dnes!