Pozrite si
„Je ti zima, dievčatko?“ Táto ikonická veta z rozprávky Mrázik by počas týchto dní vyzerala ako nepodarený vtip nielen na juhozápade Kanady, kde padali teplotné rekordy niekoľkokrát za sebou, ale pokojne aj na Slovensku.
Pritom to nie až taká sranda, ako by sa mohlo zdať. Ak by chladnejšia voda z roztápajúcich sa arktických ľadovcov posunula tok Golfského prúdu, v Európe by nám do smiechu nebolo a klimatizácie by sme mohli využiť akurát na prikurovanie. Klimatická zmena, ktorá je v plnom prúde, totiž nie je len o globálnom otepľovaní, ale pokojne môže vyústiť aj do iných scenárov, napríklad do malej, alebo väčšej doby ľadovej.
Podľa poslednej správy Koalície pre negatívne emisie (Coalition for Negative Emissions (CNE)) a konzultačnej firmy McKinsey by svet na dosiahnutie cieľov Parížskej konferencie mal z atmosféry do roku 2025 odstrániť 1 miliardu ton oxidu uhličitého. Ale zdá sa, že dokážeme odstrániť iba 15% z tohto množstva.
Medzi členov CNE patrí viac ako 20 spoločností, investorov a obchodných združení, vrátane Bank of America a Konfederácie britského priemyslu (CBI).
Viac ako 190 krajín podpísalo Parížsku dohodu zameranú na obmedzenie globálneho otepľovania o 1,5 stupňa Celzia, ale napriek sľubom o veľkom znížení emisií sa mnoho vedcov domnieva, že na splnenie tohto cieľa budú potrebné technológie aktívneho odstraňovania CO2.
V spomenutej správe sa uvádza, že bez opatrení na globálne odstránenie miliardy ton (1 gigatony) CO2, čiže negatívnych emisií, do roku 2025, nie je možné dosiahnuť udržanie globálneho otepľovania v rámci cieľa Parížskej dohody na úrovni 1,5 °C. V ďalšom období by sa mala takto odstraňovať viac ako miliarda ton oxidu uhličitého ročne.
Súčasný stav rozpracovaných projektov by mohol do roku 2025 zredukovať oxid uhličitý asi o 150 miliónov ton, čo je veľmi málo, oproti tomu, čo je potrebné.
Problém je v tom, že technológie na negatívne emisie sú veľmi drahé. Až natoľko, že ich masové nasadenie pri súčasných nákladoch nedáva zmysel. Správa však hovorí, že rozšírenie takýchto technológií by viedlo k zníženiu nákladov na priemernú úroveň 41 – 138 US dolárov na tonu odstráneného CO2 do roku 2050. Skúsme si to vynásobiť predpokladaným objemom extrakcie (miliarda ton ročne) a vychádza nám z toho lukratívny biznis.
Dosiahnuť však, aby bol biznis model podnikania s takýmito technológiami ziskový, je prakticky nemožné, aj keď spoločnosti ako Climeworks sanujú časť nákladov predajom vyťaženého oxidu uhličitého skleníkovému hospodárstvu, alebo výrobcom sýtených nápojov.
Projekty negatívnych emisií zahŕňajú bioenergiu s technológiou na zachytávanie a ukladanie uhlíkových emisií, technológiu na priame zachytávanie a ukladanie emisií zo vzduchu a riešenie klimatických zmien prírodnými cestami, ako je zalesňovanie. Tretia možnosť je pravdepodobne z uvedených najzmysluplnejšia, lebo lesy prispievajú k stabilizácii klímy nielen tým, že konzumujú CO2, ale sú aj dôležitým článkom v kolobehu vody a podobne.
Aktéri z Koalície pre negatívne emisie sa domnievajú, že rozvoju technológií na likvidáciu CO2 by pomohlo zvýšenie cien za emisné kvóty a dotácie za každú odobratú tonu CO2. Takéto dotačno-regulačné schémy však obvykle nie sú dobrou cestou a často vedú k veľkému plytvaniu finančnými zdrojmi. Ak by sa desiatky miliárd dolárov ročne investovali do výsadby lesov, namiesto ich spaľovania a následného zachytávania CO2, pravdepodobne by sme získali mnoho zaujímavých benefitov.
Zdroj