Počítač zo živých ľudských buniek je realitou a mieri do predaja aj do cloudu

Biologický počítač, ktorý prepája kremíkový hardvér s ľudskými mozgovými bunkami, je nielen skutočný, ale aktuálne už dokonca mieri do predaja. Má potenciál razantne ovplyvniť výskum v oblasti vedy, medicíny a umelej inteligencie.

Počítač CL1 od spoločnosti Cortical Labs bol oficiálne predstavený na výstave Mobile World Congress v Barcelone a aktuálne sú už naňho otvorené aj predobjednávky. Prekvapuje aj svojou predajnou cenou.

V oblasti umelej inteligencie nastali v uplynulých rokoch veľké pokroky. Súčasné modely dokážu spracovať veľké objemy dát, v priebehu sekúnd spracovávať ľudsky pôsobiace odpovede a presvedčivo dokážu generovať už aj obrázky, zvuky a videá. Stále však ide iba o hrubou výpočtovou silou „naučené“ modely, ktoré nedokážu premýšľať, hoci to čoraz lepšie maskujú.

Vedci z John Hopkins University v Austrálii preto v spolupráci so spoločnosťou Cortical Labs v Melbourne pred dvomi rokmi rozbehli vývoj biologického počítača, ktorý by mal tento problém vyriešiť. Z tejto teórie sa veľmi rýchlo stala realita.

Počítač využíva skutočné neuróny, ktoré boli kultivované v roztoku bohatom na živiny priamo na kremíkovom čipe. Ten zabezpečuje vysielanie a prijímanie elektrických impulzov v rámci neurálnej štruktúry. Neuróny pracujú v simulovanom prostredí operačného systému biOS (Biological Intelligence Operating System), ktorý reaguje na ich impulzy a v rámci ktorého je zároveň možné spúšťať aj reálne programy.

Spoločnosť tvrdí, že neuróny dokážu vďaka svojim prirodzeným vlastnostiam riešiť aj aktuálne tie najkomplexnejšie výpočtové úlohy. „Neurón sa sám programuje, je nekonečne flexibilný a je výsledkom štyroch miliárd rokov evolúcie. Na čo digitálne modely AI míňajú obrovské zdroje, tam možnosti tohto počítača len začínajú.“

Celý rack jednotiek CL1 si vystačí s energetickou spotrebou iba 850 až 1 000 W, čo je porovnateľné s výkonom bežného stolného počítača. Na rozdiel od dnešných AI modelov, ktoré si v dátových centrách vyžadujú megawatty elektriny, CL1 ponúka oveľa energeticky efektívnejšiu alternatívu.

Keďže je počítač CL1 tvorený živou neurónovou sieťou, správať sa dokáže ako miniatúrny mozog. To má vedcom umožniť napríklad získať realistické výsledky aj pri vývoji nových liekov a pochopení chorôb, ako je Alzheimerova choroba, epilepsia, Parkinsonova choroba alebo psychiatrické poruchy. V budúcnosti by malo byť možné vytvoriť aj „biologické digitálne dvojčatá“ pacientov pre účely personalizovanej medicíny, čo by umožnilo testovať individuálne reakcie na lieky bez potreby invazívnych zákrokov.

Vedci z Cortical Labs aktuálne ďalej skúmajú, aká minimálna mozgová štruktúra je potrebná na vytvorenie funkčnej inteligencie. Tento koncept nazývajú „Minimal Viable Brain“ (MVB), teda najmenší možný mozog, ktorý dokáže spracovávať informácie a učiť sa. Priamo na počítači CL1 teraz vedci testujú odoberanie a pridávanie rôznych typov neurónov, aby zistili, ako sa mení schopnosť učenia a spracovania informácií.

Ak sa im podarí vytvoriť malú, ale efektívnu neurónovú sieť, môže to zlepšiť pochopenie toho, ako funguje inteligencia. Tieto poznatky môžu následne preniesť aj do oblasti medicíny, kde môžu na základe pochopenia dôležitosti a funkcie jednotlivých buniek liečiť viaceré ochorenia mozgu.

Tvorcovia prvého komerčne dostupného biologického počítača skromne tvrdia, že skutočná revolúcia v oblasti biologických výpočtov nastane až vo chvíli, keď sa CL1 dostane do rúk vedcov a výskumníkov po celom svete. Aj z tohto dôvodu má počítač nastavenú férovú cenu.

Jeden počítač CL1 by mal začínať na cene približne 35-tisíc dolárov. Len pre porovnanie, počítač Apple Lisa v čase svojho vydania v roku 1983, začínal na cene 9 995 dolárov, čo pri zohľadnení inflácie vychádza dnes na približne 32 500 dolárov. V prípade obmedzeného rozpočtu alebo záujmu využívať CL1 len dočasne, bude možné počítač využívať aj prostredníctvom cloudového prístupu v rámci vzdialeného prenájmu.