Tepelné elektrárne sú masívnym znečisťovateľom životného prostredia. Okrem vypúšťania skleníkových plynov produkujú aj oxidy síry a dusíka a množstvo pevných častíc, ktoré prispievajú k tvorbe smogu. Kvôli znečistenému ovzdušiu máme na Slovensku odhadovaný počet minimálne 5 000 predčasných úmrtí ročne.
Pre ilustráciu – uhoľná elektráreň Nováky vyprodukovala v roku 2016 viac emisií CO2, ako všetky dieselové osobné autá na Slovensku dohromady.
Táto elektráreň by mala byť odstavená v roku 2023, kedy skončia dotácie na ťažbu hnedého uhlia v nováckych baniach. Okrem toho má Slovensko tepelnú elektráreň vo Vojanoch, v blízkosti ukrajinských hraníc, ktorá spaľuje čierne uhlie a postupne prechádza na alternatívne palivo – biomasu z drevnej štiepky a ropné produkty.
Slovensko tak nepatrí k ekologickým lídrom v rámci EÚ, ale týka sa to aj ďalších nových členov únie. Naopak, v niektorých krajinách vidieť úplne iný prístup.
Belgicko ukončilo svoju éru uhoľných elektrární už v roku 2016. Len niekoľko dní potom, ako Rakúsko 18. apríla 2020 uzavrelo svoju poslednú uhoľnú elektráreň v Mellachu, neďaleko Grazu, nasledovalo jeho príklad aj Švédsko.
Spoločnosť Stockholm Exergi AB zatvorila elektráreň Värtaverket dva roky pred plánovaným termínom. Kogeneračná tepláreň KVV6 vo Värtaverkete bola v prevádzke od roku 1989 a dodáva teplo a elektrinu pre švédske hlavné mesto.
Mierna zima znamenala, že táto energetická rezerva nemusí byť využívaná a bola definitívne odstavená. Uzatvorenie elektrárne zároveň prinesie pre Stockholm Exergi zníženie emisií CO2 približne o polovicu.
Riaditeľka kampane Europe Beyond Coal Kathrin Gutmann k tomu povedala: „Keďže Švédsko opustí uhlie v rovnakom týždni ako Rakúsko, trajektória uhlia v Európe je zrejmá. Vzhľadom na vážne zdravotné problémy, ktorým v súčasnosti čelíme, je výmena uhlia za obnoviteľné zdroje energie správnym rozhodnutím a vráti sa nám to v podobe zlepšeného zdravia, ochrany klímy a odolnejších ekonomík.“
Podľa údajov Europe Beyond Coal sa do roku 2025 očakáva vypnutie uhoľných elektrární v ďalších šiestich európskych krajinách – vo Francúzsku (2022), na Slovensku a v Portugalsku (2023), v Spojenom kráľovstve (2024), a v Írsku a Taliansku (2025), ktoré tak budú nasledovať Belgicko, Rakúsko a Švédsko.
Ďalších päť krajín utlmí uhlie do roku 2030, alebo skôr, čo je nevyhnutný dátum ukončenia spaľovania uhlia v Európe, aby bol kontinent v súlade s Parížskou dohodou. Patrí sem Grécko (2028), Holandsko a Fínsko (2029) a Maďarsko a Dánsko (2030).
Rozhovory o termínoch ukončenia prevádzky uhoľných elektrární prebiehajú v Českej republike, Španielsku a Severnej Macedónsku. Odmietavý postoj k zatváraniu uhoľných elektrární má Poľsko, ktoré má najväčší podiel výroby elektriny z uhlia (až 80%) v EÚ. Ešte v roku 2030 to má byť 60% a opustiť uhlie Poľsko neplánuje ani do roku 2050.
Parížsku dohodu však zrejme nesplní ani Nemecko, ktoré má v úmysle opustiť uhlie až v roku 2038. To je daň za politické rozhodnutie o zatváraní jadrových elektrární v krajine, pretože len solárne a veterné elektrárne zatiaľ nedokážu tento výpadok pokryť.