Čína vyvíja v oblasti kozmického výskumu veľké úsilie, ktoré je korunované úspechom. Po vyslaní kozmonautov na obežnú dráhu Zeme a neskôr aj ich pobyte na jednoduchej orbitálnej stanici Tiangong 1 zamierila nosná raketa Dlhý pochod za hranice zemskej gravitácie.
Vyniesla na obežnú dráhu okolo Mesiaca sondu Chang’e 3, ktorá 14. decembra o 14:11 CET mäkko pristála na povrchu našej prirodzenej družice v oblasti Sinus Iridium. Na palube mala prvý čínsky lunochod Nefritový králik (čínsky Jü-tchu), ktorý 16. decembra úspešne vyrazil na prieskum mesačného povrchu. Šesťkolesový rover s hmotnosťou okolo 120 kg má na palube okrem sady kamier na snímanie povrchu aj dve mechanické ramená, pomocou ktorých môže vŕtať do mesačnej horniny a získavať jej vzorky na analýzu.
Energiu mu dodávajú solárne panely, s pomocou ktorých dokáže vyvinúť rýchlosť 200 metrov za hodinu. Životnosť Nefritového králika je plánovaná na 3 mesiace, kým sonda Chang’e 3 by mala fungovať až rok.
Model lunochodu Jü-tchu (hore) a jeho prvé metre na povrchu Mesiaca. Foto: iHned.cz
Jü-tchu je prvým lunochodom po 37 rokoch, ktorý sa pohybuje po povrchu Mesiaca. Prvý mesačný robot s názvom Lunochod 1 vyniesla na mesiac sovietska sonda Luna 17 v novembri 1970. Malo ísť o odpoveď na americký program Apollo. Sovieti svoj experiment prezentovali ako sofistikovanejší, než vyslanie kozmonautov na Mesiac, lebo sa údajne dosiahli rovnaké výsledky, bez riskovania ľudských životov a omnoho lacnejšie. Samozrejme, išlo o reakciu typu „kyslé hrozno“.
Napriek tomu boli Lunochody na svoju dobu mimoriadne dokonalé robotické vozidlá (v januári 1973 nasledoval ešte Lunochod 2). Málo sa vie, že ich upravenú verziu využili sovieti aj počas likvidácie následkov havárie černobyľskej jadrovej elektrárne.
Čína už prezradila, že v roku 2017 plánuje vyslať na Mesiac sondu, ktorá dopraví vzorky horniny na Zem a celý program vyvrcholí vyslaním kozmonautov na Mesiac. V strednodobom horizonte chce dokonca Čína postaviť na Mesiaci trvalú vedeckú základňu, o ktorej zlé jazyky hovoria, že by mala byť určená na vojenské účely.
Odhliadnuc od medzinárodného práva, ktoré zakazuje vojenské využitie vesmíru, netreba brať podobné správy príliš vážne a už vonkoncom nie je v súvislosti s čínskym pokrokom v kozmickom výskume dôvod na paniku. Stačí, keď si uvedomíme, že Čína sa dnes nachádza na úrovni, ktorú dosiahli USA a Rusko už pred viac ako štyridsiatimi rokmi.