Po zhruba deväť a polročnom putovaní preletela 14. Júla 2015 okolo Pluta a jeho najväčšieho mesiaca Cháron sonda New Horizons. Vedci sú nadšení z prvých záberov z blízkosti planétky, ktoré sa dostali na Zem, hoci tie najdetailnejšie, zhotovené z najmenšej vzdialenosti asi 12,5 tisíc km od povrchu Pluta, k nám zatiaľ nedorazili.
Prístrojové vybavenie sondy New Horizons. Obr.: NASA
Príčinou pomalého prenosu a nízkeho dátového toku, ktorý sonda prenáša prostredníctvom Deep Space Network (vesmírneho internetu pre sondy mimo obežnej dráhy Zeme), je veľká vzdialenosť a obmedzený výkon sondy. Aj keď pozemné prijímacie stanice disponujú anténami s priemerom až 70 metrov a samotná sonda má parabolu s priemerom 2,1 metra, signál z extrémnej vzdialenosti je mimoriadne slabý a dovoľuje len nízke rýchlosti dátových prenosov. Aktuálna vzdialenosť (20.7.2015) sondy New Horizons od Zeme je 31,97 AU a nachádza sa už 0,05 AU od Pluta. (1 astronomická jednotka [AU]= 149 597 870,7 km). Pri bodovom zdroji klesá intenzity signálu so štvorcom vzdialenosti. Pri smerových anténach sú straty podstatne nižšie, ale uvedené vzdialenosti sú aj tak na hranici našich súčasných technických možností.
POZRITE SI: Sonda New Horizons odhaľuje tajomstvá Pluta
Keďže dáta prichádzajú rýchlosťou len 1-4 kbit/s, prenos fotografií vo vysokom rozlíšení trvá dlho. Napriek tomu, že sonda ich spočiatku vysiela v komprimovanej podobe, zatiaľ do riadiaceho centra nedorazil žiadny snímok z fázy najväčšieho priblíženia. Všetky dáta však sonda uchováva v zálohovanej pamäti a celkovo 6,25 GB dát bude vysielať približne 18 mesiacov. Vedci sa teda tešia na bohatú žatvu poznatkov.
Deep Space Network má na Zemi tri prijímacie stanice. Stanica v austrálskej Canberre (na obr.) prijala prvé snímky Pluta s vysokým rozlíšením. Ďalšie dve stanice sú v Španielsku a v Kalifornii. Foto: NASA
Už dnes ale vedci odhalili viacero prekvapení. Zistili, že Pluto má atmosféru siahajúcu do vzdialenosti až 1600 km od povrchu. Skladať sa má prevažne z dusíka, ktorého ióny „odvieva“ slnečný vietor do vesmíru. Pluto by tak mohlo strácať za hodinu až 500 ton plynov. Zatiaľ nie je jasné, či je atmosféra trvalým atribútom Pluta, alebo sa zjaví len keď je planétka bližšie k slnku. Podobne sa objavuje plynný obal a chvost komét.
Jeden z prvých detailných záberov „oblasti srdca“, ktorý urobila kamera LORRI (Long Range Reconnaissance Imager) 14.júla 2015 ešte zo vzdialenosti 77 tisíc km, ukazuje prekvapivo plochý povrch bez impaktných kráterov. Planina nachádzajúca sa v regióne Tombaugh (v známom „srdci“ pomenovanom podľa objaviteľa Pluta) dostala meno podľa prvej umelej družice Zeme Sputnik. Foto: NASA
POZRITE SI: SpaceX posype oblohu tisíckami satelitov. Chce internet pre všetkých
Ďalším prekvapením bol nečakane hladký povrch Pluta, kde prakticky absentujú krátery po dopade meteoritov a ďalších vesmírnych objektov. Vedci očakávali, že uvidia povrch podobný Mesiacu, Marsu, alebo veľkých asteroidov. Hladký povrch neznamená, že na Plute ku kolíziám nedochádza, ale naznačuje, že tam prebiehali, alebo stále prebiehajú geomorfologické procesy. Je možné, že na Plute stále existuje vulkanická činnosť a povrch by mal byť pokrytý vrstvou ľadu, tvoreného vodou, ale aj zlúčeninami ako oxid uhoľnatý.
Povrch Pluta je extrémne chladný – teplota dosahuje približne mínus 233 stupňov Celzia, čo umožňuje rast ľadových útvarov extrémnych rozmerov. Na snímkach vedci analyzovali hory, pravdepodobne z ľadu, vysoké viac ako 3 km.
POZRITE SI: Sme ďaleko, ale stále „vo vnútri“
Geologicky aktívny môže byť aj najväčší mesiac Pluta Cháron. Aj Cháron totiž vykazuje znaky geologicky mladého povrchu (vytvoreného pred nie viac, ako 100 miliónom rokov). Naznačujú to snímky mesiaca, ktoré poslala na Zem sonda New Horizons. Tak ako na častiach Pluta, aj snímky Chárona s vysokým rozlíšením ukázali pomerne hladký povrch. To naznačuje geologickú aktivitu v nedávnej minulosti.
DOPLNENÉ: Animácia snímok z preletu New Horizons nad horami Pluta a planinou Sputnik
Video zobrazuje prelet sondy nad horami Norgay, ktoré získali meno podľa šerpu Tenzinga Norgaya. Ten sa stal s Edmundom Hillarym v r. 1953 priekopníkom dobytia Mount Everestu. Planina dostala meno Sputnik podľa prvej družice Zeme. Animáciu vedci zostavili z fotografií prístroja LORRI, nasnímaných zo vzdálenosti 77 tisíc km. Rozlíšenie detailov je asi 1 km.
(Zdroj: exoplanety.cz)
Vedci na snímkach videli aj niekoľko kilometrov hlboký kaňon na povrchu mesiaca. Od misie si sľubovali, že objaví aj ďalšie mesiace Pluta, no zatiaľ sa tak nestalo a bývalá 9. planéta tak má oficiálne päť sprievodcov. Okrem najväčšieho Chárona sú to Nix, Hydra, Kerberos a Styx.
Najväčšie trans-neptúnovské objekty. Eris je už zrejme „dvojka“ za Plutom.
Na základe získaných údajov bude musieť astronómia prehodnotiť súčasné poznatky. Vedci sa domnievali, že Pluto je menšie ako Eris, ďalšia planétka z Krupierovho pásu. Teraz sa zdá, že Pluto má napriek nižšej hmotnosti väčší priemer. Je to vďaka veľkej vrstve ľadu na povrchu, ktorý má nižšiu hustotu, ako kamenné jadro. V každom prípade výskum týchto vzdialených, do šera zahalených svetov, prinesie ešte mnoho prekvapení a fascinujúcich poznatkov.
Zdroj: NASA, Wikipédia