Pozrite si
Marťanský rover Perseverance posiela na Zem pravidelne nové dáta, vrátane zvukových nahrávok zachytených pomocou jeho palubných mikrofónov. Tieto nahrávky teraz pomohli vedcom zistiť, že zvuk sa v marťanskej atmosfére správa odlišne, ako na Zemi.
Perseverance začal na Zem posielať prvé zvukové nahrávky prakticky okamžite po pristátí, od ktorého už ubehlo viac ako 13 mesiacov. Až tieto nahrávky umožnili vedcom spoznať akustické prostredie Marsu, ktoré je primárne ovplyvnené plynmi v jeho ovzduší.
Vedci v nedávno publikovanej štúdii v časopise Nature uviedli, že zvuk v atmosfére Marsu putuje pomalšie a to kvôli riedkej atmosfére tvorenej oxidom uhličitým. Kým na Zemi pri suchom vzduchu a teplote okolo 25 °C putuje zvuk rýchlosťou okolo 1 245 km/h, na Marse je to pri vysokých tónoch 899 km/h a pri nízkych tónoch dokonca len 864 km/h.
Toto zistenie vedcov údajne rozhodilo a spočiatku si mysleli, že je v ich meraniach nejaká chyba. Hoci aj na Zemi rýchlosť zvuku ovplyvňuje vhlkosť a teplota ovzdušia, v podstate ide o zanedbateľné rozdiely. Na Marse však existujú rôzne rýchlosti zvuku, čo znamená, že vysoké tóny by ste na jeho povrchu počuli skôr, ako tie nízke.
„Na Zemi k vám zvuk z orchestra dorazí rovnakou rýchlosťou, či už ide o vysoké alebo nízke tóny. Ak by ste ale boli na Marse ďalej od pódia, počuli by ste značné omeškanie. Všetky tieto faktory by mohli skomplikovať konverzáciu dvoch ľudí na Marse už aj pri vzdialenosti 5 metrov.“, uviedol Sylvestre Maurice, hlavný autor štúdie a konštruktér kamery SuperCam.
Na Marse je podľa informácií v štúdii pomerne ticho, mikrofóny prieskumníka na ňom zachytávajú zvyčajne iba vietor, škrípanie a praskanie kameňov pod jeho kolesami alebo vzdialený bzukot helikoptéry Ingenuity. Mikrofóny namontované na Persym však vedci využívajú aj na sledovanie jeho technického stavu. Ak by malo dôjsť k nejakej mechanickej poruche, vedci to budú s veľkou pravdepodobnosťou počuť na nahrávke.