Perseverance a Ingenuity píšu históriu, prvé lety strieda prvá výroba kyslíka

Marťanská helikoptéra Ingenuity sa po prvotných problémoch pozviechala a rozlietala. Za sebou má dva úspešné lety a tretí pred sebou, kým jej veľký „pozemný“ brat Perseverance experimentuje s výrobou kyslíka na Marse.

Prvý let

Ingenuity sa stal v pondelok prvým lietajúcim strojom, ktorému sa podarilo absolvovať kontrolovaný let v atmosfére inej planéty. Drobná helikoptéra vzlietla v pondelok o 9.34 hod. nášho času do výšky troch metrov, kde sa stabilne držala po dobu 30 sekúnd. Vo „vzduchu“ strávila celkovo 39,1 sekundy.

Prvý riadený let na inej planéte sa tak zapisuje do dejín 117 rokov po tom, čo sa to bratom Wrightovcom po prvý krát podarilo tu na Zemi. Na počesť tohto historického spojenia dvoch letov nesie Ingenuity pod jedným zo svojich solárnych panelov malý kúsok látky krídla z lietadla Wright Flyer.

Ingenuity je základným stavebným kameňom pre ďalšie skúmanie Marsu a jeho prípadnú budúcu kolonizáciu. „Zatiaľ nevieme, kam nás Ingenuity povedie, no dnešné výsledky napovedajú tomu, že obloha – aspoň na Marse – pre nás nemusí byť limitom“, dodáva k prvému letu správca NASA Steve Jurczyk.

Druhý a tretí let

Po prvom opatrnom testovacom lete prišiel čas na viac odvahy. Vo štvrtok o 11.30 hod. nášho času sa helikoptéra Ingenuity vzniesla do výšky 5 metrov a popri tom si vyskúšala aj otočenie a odchýlenie sa do strán na vzdialenosť 2 metrov. Pri tejto príležitosti Ingenuity vytvorila aj svoju prvú farebnú fotografiu.

Tretí let Ingenuity prebehne už dnes, pričom kontrolné dáta a prvé zábery z neho majú do kontrolného strediska laboratória pre vývoj prúdových pohonov NASA doraziť o 16.16 hod. nášho času. Počas tretieho letu sa Ingenuity dostane do rovnakej výšky, tentokrát však zvýši svoju letovú rýchlosť z 0,5 metra za sekundu na 2 metre za sekundu, aby v priebehu 80 sekúnd stihla odletieť 50 metrov severne tam a späť. Takúto vzdialenosť nepreletela ani pri testovaní na Zemi, nedovoľovali jej to totiž rozmery vákuovej komory.

Kyslík na Marse

Historické kroky počas uplynulého týždňa nerobila iba helikoptéra Ingenuity, ale aj samotný rover Perseverance. V utorok sa mu totiž pomocou prístroja MOXIE podarilo po prvý krát vyrobiť kyslík z atmosféry Marsu bohatej na oxid uhličitý.

MOXIE vyrába kyslík oddelením jeho atómov od molekúl oxidu uhličitého, ktorý je zložený z jedného atómu uhlíka a dvoch atómov kyslíka. Oxid uhoľnatý je ako odpadový produkt následne vypúšťaný do marťanskej atmosféry. Táto konverzia si vyžaduje interné teploty až do 800 stupňov Celzia.

Prístroj MOXIE veľkosťou podobný mikrovlnnej rúre je nateraz síce iba demonštráciou možného, jeho technológia sa však jedného dňa môže podpísať pod štart rakiet z povrchu iných planét a tvorbu dýchateľného prostredia samotným astronautom.

Počas prvého testu vyrobil MOXIE zhruba 5 gramov kyslíka, ktorý by jednému astronautovi vystačil na zhruba 10 minút dýchania, pričom 10 gramov kyslíka je prístroj schopný vyrobiť zhruba za hodinu. To by samozrejme na lety a ani kolonizáciu Marsu nestačilo. NASA preto počíta s výrobou jeho ďalšej generácie, ktorá by mala vážiť zhruba 1 tonu.

Namiesto transportu jednej tony kyslíka, ktorú by potrebovali astronauti na 1 rok života na Marse a až 25 ton kyslíka, ktoré by spotreboval jeden štart rakety, tak zrejme NASA jedného dňa dopraví na povrch červenej planéty objemnejší variant prístroja MOXIE. To už je ale nateraz hudba ďalekej budúcnosti.

MOXIE má nateraz pred sebou ešte deväť testov, počas ktorých bude pokračovať v skúšobnej výrobe kyslíka z atmosféry Marsu. Prvý test s menším objemom slúžil iba na overenie toho, či prístroj vôbec prežil štart, zhruba 7-mesačnú cestu cez hlbiny vesmíru a pristátie na Marse.