Medzinárodný tím vedcov ohlásil extrémne efektívne perovskitové články pre interiérové použitie. Nový dizajn je výsledkom spoločného vývoja vedcov z Tor Vergata University v Ríme, Universidad Surcolombiana a Fraunhofer Institute.
Podarilo sa im uložiť perovskitové solárne bunky na ultra tenký, flexibilný sklenený substrát, potiahnutý oxidom india a cínu. Konečným výsledkom sú fotovoltaické články, ktoré sú ohybné, silné a môžu zachytávať svetlo pri svetelných podmienkach panujúcich v interiéroch.
Perovskit je akýkoľvek materiál s rovnakým typom kryštalickej štruktúry ako oxid titaničito- vápenatý (CaTiO3), známej ako perovskitová štruktúra. Názov perovskit pochádza od minerálu, ktorý objavil v roku 1839 v ruskom pohorí Ural Gustav Rose a pomenovaný je po ruskom mineralogovi L. A. Perovskom (1792–1856).
Pojem interiérové solárne články vyzerá na prvý pohľad absurdne, ale v miestnostiach je stále pomerne vysoká úroveň osvetlenia, ktorého energia sa z veľkej časti premrhá.
V domácnostiach, kanceláriách, obchodných centrách a iných priestoroch dosahuje úroveň osvetlenia hodnoty medzi 100 a 500 luxov. Je to, samozrejme, výrazne menej ako na priamom slnku, kde osvetlenie dosahuje intenzitu 100 000 -110 000 luxov, ale stále je to dostatok energie, ktorú by bolo možné využiť.
Tím inžinierov tvrdí, že vytvoril flexibilné perovskitové solárne články s najvyššou účinnosťou spomedzi všetkých interiérových solárnych článkov.
V testoch s LED žiarovkami sa zistilo, že nové perovskitové články majú účinnosť 20,6 percenta pri intenzite osvetlenia do 200 luxov a 22,6 percenta do 400 luxov. Má ísť o rekordné hodnoty účinnosti akejkoľvek flexibilnej a ohýbateľnej fotovoltaickej technológie pre interiérové nasadenie. Súčasné fotovoltaické články pre vnútorné použitie majú účinnosť len 10 percent.
Napriek vysokej účinnosti si z nových článkov izbové „solárne“ elektrárne nepostavíte. Hustota nimi vyrábanej energie je totiž pomerne nízka, čo ale zodpovedá intenzitám umelého osvetlenia.
Pri intenzite pod 200 luxov dosahuje hustota energie len 16,7 μW/cm2 a pri 400 luxoch do 35 μW/cm2. To zodpovedá výkonu 0,167 resp. 0,35 W/m2, takže práčku, ani televízor s takýmito panelmi „neutiahnete“. Môžu však byť užitočné pre napájanie malých senzorov a mnohých zariadení internetu vecí (IoT), ktoré by v podstate nepotrebovali batérie a ani údržbu.
Vedci tiež tvrdia, že technológia výroby nových článkov sa dá ľahko aplikovať aj vo veľkom, takže tieto flexibilné solárne články by mohli byť vďaka hromadnej výrobe pomerne lacné. Výskum bol publikovaný v časopise Cell Reports Physical Science.