Pred týždňom (24. januára) oznámili organizátori súťaže Google Lunar X Prize (GLXP) mená piatich finalistov, ktorí chcú pomocou súkromných zdrojov do konca roku 2017 pristáť s robotickou sondou – roverom na Mesiaci.
Úspešnými uchádzačmi sú americký Moon Express, izraelský SpaceIL, indický Team Indus, Hakuto z Japonska a medzinárodný tím Synergy Moon. V hre bolo ešte ďalších 11 tímov, no nepodarilo sa im v lehote do 31. decembra 2016 získať overenú zmluvu so spoločnosťou, ktorá sondu dopraví na Mesiac.
Finalisti teraz zabojujú o finančnú prémiu v celkovej výške 30 miliónov USD. Z nich 20 miliónov získa spoločnosť, ktorej sa na Mesiaci podarí pristáť ako prvej, druhý tím v poradí získa 5 miliónov dolárov.
O ďalších 5 miliónov však môžu zabojovať aj ostatní finalisti, ktorí môžu získať body za plnenie špeciálnych úloh – napríklad navštívenie miest, kde pristáli misie Apollo, či detekciu vodného ľadu. Určitú odmenu však dostane aj 11 tímov, ktorí nepostúpili do finále. Google Lunar X Prize im rozdelí tzv. Diversity Prize vo výške 1 milióna dolárov ako ocenenie za prínos k výskumu vesmíru.
Úspešné splnenie misie je podmienené tým, že rover musí prejsť po Mesiaci aspoň 500 m a zabezpečiť video v HD rozlíšení z jeho povrchu.
Moon Express podpísala dohodu s americkou firmou Rocket Lab, ktorej raketa Electron vynesie jej vozidlo MX-1E Lander. Keďže pôjde o prvý let Electronu, bude to napínavé. Podobne na tom bude Synergy Moon, ktorý chce využiť takisto novú raketu Neptune 8 od Interorbital Systems.
Na skúseného koňa naopak stavil izraelský tím SpaceIL, ktorého lunochod Sparrow vynesie nosič Falcon 9 od SpaceX. Táto raketa má už za sebou množstvo štartov s vynesením družíc na nízku, aj geostacionárnu dráhu, k Mesiacu však zatiaľ tiež žiadny náklad nedoručila.
Indický tím Team Indus a Hakuto z Japonska využijú spoločne nosnú raketu Polar Satellite Launch Vehicle indickej vesmírnej agentúry ISRO.
Súťaž bola vyhlásená v roku 2007 a prihlásilo sa do nej 29 tímov. Organizátori chcú motivovať súkromný sektor aby sa angažoval vo výskume vesmíru, preto jednou z podmienok je, že štátne príspevky nesmú prekročiť 10% nákladov. Zároveň sa majú touto cestou hľadať spôsoby, ako vytvárať vesmírne misie lacnejšie a efektívnejšie.