Vedci sa opäť raz začali obávať, že nevhodným spôsobom zasiahli do mimozemských svetov a prípadných ekosystémov, keď možno prostredníctvom robotickej sondy Curiosity zaniesli na Mars pozemské baktérie.
Sonda Curiosity bola údajne infikovaná pozemskými baktériami, pretože vedci pred štartom nevykonali dostatočne dôkladnú sterilizáciu. Potvrdili to stery zo zariadení sondy, ktoré vedci preventívne vykonali pred štartom a neskôr kultivovali. Zistilo sa v nich až 65 druhov baktérií, pričom niektoré z nich sú natoľko odolné, že mohli prežiť cestu medziplanetárnym priestorom a dostať sa až na Mars, informoval portál Gizmag.
Ak by sa to uskutočnilo, potvrdilo by to možnú platnosť teórie o vesmírnej panspermii. Tá hovorí o tom, že život medzi planétami a možno aj medzi hviezdami môžu šíriť baktérie a iné mikroorganizmy naviazané na kométy, meteority a kozmický prach.
Niektorí vedci sa domnievajú, že chlad blízky absolútnej nule, ktorý panuje v kozmickom priestore a tvrdá radiácia, sú pre baktérie aj v encystovanom stave smrteľné. Experimenty simulujúce podmienky medziplanetárneho priestoru však naznačujú, že niektoré baktérie dokážu prežiť aj v takýchto podmienkach a následne sa začať rozmnožovať, keď sa dostanú do priaznivého prostredia.
Mikrobiologička Stephanie Smith z University of Idaho v časopise Nature uviedla, že 10% baktérií, ktoré kontaminovali Curiosity, dokázali prežiť v simulovaných vesmírnych podmienkach.
Iní odborníci však úzkostlivé opatrenia pri vysielaní vesmírnych objektov spochybňujú a považujú ich za zbytočné. Tvrdia totiž, že pozemské mikroorganizmy sa prirodzenou cestou odjakživa dostávajú do horných vrstiev atmosféry, aj do vesmíru a prostredníctvom meteoritov a iných kozmických objektov sa môžu voľne šíriť aj na susedné planéty. Takže spóry baktérií zo Zeme sa už možno na Marse, na jeho mesiacoch Fobos a Deimos, alebo na našom Mesiaci nachádzajú dávno.
Aby sme nekrivdili ruskému kozmickému výskumu, tak spomeňme, že Rusi plánovali myšlienku kozmickej panspermie overiť už v rámci experimentu so sondou Fobos-Grunt. Sonda mala totiž okrem iných vedeckých experimentov – najdôležitejším bol odber vzoriek pôdy z povrchu Fobosa a ich následná doprava na Zem – na palube aj návratovú schránku s pozemskými baktériami. Po pristátí na Zemi chceli vedci preskúmať, či baktérie prežili vražedný trojročný pobyt v kozmickom priestore.
Model sondy Fobos-Grunt Obr.: Wikipedia
Žiaľ sonda sa k marsovskému mesiacu nikdy nedostala a v úvodnej fáze letu havarovala. Sonda Fobos-Grunt úspešne odštartovala 8. novembra 2011 z kozmodrómu Bajkonur, dostala sa na nízku obežnú dráhu Zeme, odkiaľ sa mala následne „katapultovať“ v dvoch krokoch na dráhu k Marsu. Misia však v tejto fáze zlyhala. Raketový motor stupňa Fregat sa nespustil a spojenie so sondou sa prerušilo.
Keďže na nízkej obežnej dráhe sonda zasahovala do horných vrstiev atmosféry, čo ju trením spomaľovalo, strácala výšku a 15. januára 2012 sa rozpadla a zhorela v atmosfére nad južnou časťou Pacifiku v oblasti Chile. Táto havária znepokojila verejnosť aj preto, že sonda mala na palube nukleárny generátor elektrickej energie, aby nebola závislá len od solárnych batérií.