Jediný, kto s nadsvetelnými rýchlosťami nemá žiadny problém sú autori sci-fi a šarlatáni hrajúci sa na ezoterických majstrov, ktorí tvrdia, že „pracujú s tachyónmi“. Neviem síce, ako sa dá bez urýchľovačov, alebo aspoň hmlovej komory „pracovať“ s elementárnymi časticami, ale to je vedľajšie. Podstatné je, že tzv. tachyóny, ktorých existencia sa dodnes experimentálne (ani teoreticky) nepotvrdila, by mali byť hmotné častice, pohybujúce sa rýchlosťou vyššou ako svetlo.
Kozmické lode v slávnych sci-fi filmoch sa síce pohybujú nadsvetelnými rýchlosťami, ale vďaka warpovému pohonu sa pohybujú v skokoch „mimo priestor“. Teóriu relativitu tak neporušujú.
Keďže podľa špeciálnej teórie relativity by na dosiahnutie „len“ svetelnej rýchlosti akoukoľvek časticou, alebo telesom, s kľudovou hmotnosťou väčšou ako nula, bola potrebná nekonečne veľká energia a hmotnosť tohto telesa, by pri rýchlosti svetla dosiahla nekonečnú hodnotu, nadsvetelné rýchlosti sú za hranicami akéhokoľvek chápania. Ako som už však spomenul, niektorí „bádatelia“ s tým problém nemajú. Samozrejme, absolútna pravda neexistuje, tak ako neexistuje absolútne platná teória. Všetko je otázkou východiskových podmienok a definícií. Ak by sa teda ukázalo, že čosi je predsa len „vrtkejšie“ ako fotóny, znamenalo by to len toľko, že teória relativity je len špeciálnym prípadom inej, obecnejšej teórie. Nakoniec tak je to aj v prípade špeciálnej a obecnej teórie relativity.
Zmätkujúce neutrína
V tejto súvislosti sme jeden rozruch zažili vlani. Počas experimentu Opera posielali vedci z urýchľovača v CERN-e zväzky protónov v 10 mikro-sekundových pulzoch, pričom vznikali neutrína. Keďže neutríno je častica taká malá, že Zem a dokonca ani Slnko pre ňu nepredstavuje vážnu prekážku, bez problémom prechádzali aj zemskou kôrou do laboratória v 730 km vzdialenom Gran Sasso v Taliansku, kde sa detegovali. Prekvapenie však vyvolal zistenie, že podľa meraní prileteli neutrína o 60 nanosekúnd skôr, ako by mali, ak by sa pohybovali rýchlosťou svetla. Odhliadnuc od toho, že neutrína nemajú podľa aktuálneho stavu poznania nulovú kľudovú hmotnosť (aj keď je veľmi malá), ich nadsvetelná rýchlosť by „položila Einsteina“ rovnako spoľahlivo, ako keby sa rýchlosťou svetla mohol pohybovať fúrik.
Opatrné nadšenie však vystriedala skepsa. Nadsvetelná rýchlosť sa najprv objavila aj pri ďalšom pokuse, no následne sa výsledky nepodarilo potvrdiť na inom, nezávislom pracovisku. Vtedy nastúpilo staré pravidlo teoretických vedcov: „Ak fakty protirečia našim teóriám, tým horšie pre fakty“ a ukázalo sa ako pravdivé. „Nadsvetelná“ rýchlosť bola výsledkom chyby v meraniach, keď do systému prichádzali nesprávne časové údaje z GPS. Dôvodom boli údajne nesprávne zapojené optokáble.
To však nebráni iným fyzikom v rozvíjaní teórií, ktoré by nadsvetelné rýchlosti takpovediac „legalizovali“. Najnovším príspevkom na tomto poli je práca vedcov z University of Adelaide, ktorí pozmenili rovnice z teórie relativity a vytvorili tak matematické predpoklady na existenciu hmoty schopnej letieť nadsvetelnou rýchlosťou. Informoval o tom server GIZMODO. Dôležité je, že pritom vychádzajú z pôvodných Einsteinových princípov, ktoré len rozšírili po teoreticky nekonečnú rýchlosť a nepomáhali si pri tom barličkami imaginárnej hmotnosti a podobnými exotickými fantáziami, ktoré používajú pri podobných snahách iní fyzici.
Pomôže „nová“ fyzika k warpovým pohonom?
Podľa novej hypotézy by mohli nadsvetelné rýchlosti platiť v iných častiach vesmíru, ktoré sa nás dotýkajú okrajovo v podobe čiernych dier, alebo kolízií galaxií. Vysvetliť by mohla aj problematiku tzv. temnej energie a temnej hmoty, ktorá je pre súčasnú fyziku tvrdým orieškom. Vedci teraz majú pred sebou dva problémy: určiť, či je nová teória experimentálne testovateľná a potom sa pokúsiť takéto experimenty nájsť a potvrdiť. Teoretický fyzik Craig Savage pre magazín Cosmos povedal, že ak by sa existencia hypotetických svetov, ktoré predpokladá modifikovaná teória relativity, potvrdila, boli by možné aj rýchlosti vyššie ako rýchlosť svetla.
Princíp warpového motora podľa NASA.
Ale aby sme neboli len vo sfére teoretickej fyziky, spomeňme si na Star Trek, alebo Star Wars, kde kozmické lode vďaka warpovým pohonom cestovali nadsvetelnými rýchlosťami. Pekná myšlienka, ale prekvapivé je, že jej výskumom sa celkom seriózne zaoberá NASA. V tomto prípade však nejde o potieranie Einsteina. Warpový pohon vychádza z myšlienky, že ak sa kozmická loď nemôže v priestore pohybovať rýchlosťou svetla, musí sa teda pohybovať mimo priestoru, napr. cez tzv. červie diery, resp. warpovú bublinu, ktorú okolo seba vytvorí. Myšlienka je to pekná, potiaž je len v tom, že zatiaľ chýbajú akékoľvek metódy, ba aj náznaky na jej realizáciu. Napriek tomu fyzik Harold White z NASA tvrdí, že sa už v laboratórnych podmienkach pokúša warpovú bublinu simulovať. Pokiaľ nejde o bublinu mediálnu, mohli by sme sa čoskoro dozvedieť zaujímavé veci. Aj keď – nezabúdajme, že zápalky nepatria do rúk deťom.
Foto: TheTechJornal.com, Harold White