Panasonic LUMIX GH5 - špičkový fotoaparát, ešte lepšia kamera

Nedávno som mal možnosť testovať to najlepšie, čo kedy vyrobil Olympus a teraz sa mi do rúk dostalo to najlepšie od Panasonicu. Mať tak kopec času na tieto lahôdky a nerobiť nič iné…

Žiaľ, práca je práca, a tak mi nezostáva nič iné, iba sa vrhnúť na reálny test a skúsenosti s touto druhou tohtoročnou chuťovkou vo svete fotografie. Teda v tomto prípade by som si dovolil skôr povedať vo svete videokamier.

LUMIX GH5 je totiž nielen výborný CSC fotoaparát, ale aj perfektná profi kamera pre tých najnáročnejších. A práve v tom je najväčší rozdiel oproti novému Olympusu.

GH5-ka je ale poriadne macatá, hlavne oproti predchodcovi. Vo všetkých parametroch novinka pribrala. Nie je to na škodu, no veľkosťou má už omnoho ďalej k CSC, ako k zrkadlovkám.

Mnohí však bezpochyby ocenia masívnejší predný grip, ktorému výborne sekunduje grip pre palec vzadu. Ovládacie prvky sú presne tam, kde by ste ich čakali, možno až na tlačidlo prehrávania, ktoré jednou rukou neobslúžite.

Na zadnej strane pribudol joystick, ktorý je ako stvorený pre presný výber ostriaceho bodu, resp. poľa. To je možné pomocou kruhových voličov zmenšiť, alebo zväčšiť. Navyše joystick je možné stlačiť, čím sa zaostrovanie presunie na stred, po druhom stlačení sa zas presunie na posledné zvolené miesto.

To sa však dá ovládať aj pomocou dotykového displeja, ktorý je plne výklopný a výborne čitateľný aj na priamom slnku. Navyše je ešte väčší (3,2“) a jemnejší (900 x 600 px).

Žiaľ počas testovania sa mi neraz stávalo, že som pri fotení cez hľadáčik nechtiac posunul polohu ostrenia nosom práve na dotykovom displeji.

Je totiž jedno, či sa prepne do režimu hľadáčika, dotyková vrstva reaguje stále. V nastaveniach som možnosť na vypnutie nenašiel. Inak praktickému fungovaniu nemám čo vytknúť.

Horčíkové telo je odolné voči drobným pádom, ale aj voči vlhkosti, dažďu, prachu, a dokonca aj mrazu do -10°C. Kovová konštrukcia je tiež dôvodom, prečo je GH5-ka ešte ťažšia. Prečo je však väčšia, nechápem.

Ovládacie prvky sú ale tam, kde by ich človek čakal, jog-dial je navyše napravo, takže režim rýchlo prepnete aj jednou rukou. Na opačnej strane je zas voľba režimov snímania, na ktorej pribudla možnosť 6K PHOTO.

Táto funkcia nahradila doterajšiu 4K PHOTO a funguje stále rovnako dobre. Navyše sa ale rozlíšenie zväčšilo viac ako dvojnásobne. Pôvodne totiž 4K PHOTO ponúkalo rozlíšenie cca 8 Mpx, 6K PHOTO má až 18 Mpx. 4K PHOTO pritom dokáže na rozdiel od 6K PHOTO (30 fps) snímať rýchlosťou 60 fps.

Okrem toho sú k dispozícii aj funkcie ako Post-Focus či Focus Stacking. LUMIX GH5 na ostrenie využíva nový systém nazvaný depth from defocus (DFD). Celkovo má autofókus k dispozícii 225 ostriacich bodov.

Ide vlastne o detekciu kontrastu na steroidoch, a to poriadnych. Ak fotíte, určite dobre viete, aké problémy majú fotoaparáty s autofókusom na báze detekcie kontrastu. Akonáhle sa zotmie, nezaostria nič.

GH5-ka? Presný opak. Ostrí rýchlo a presne za akýchkoľvek svetelných podmienok. Dokonca aj v takmer úplnej tme, hoci tu jej to trvá o čosi dlhšie.

Ale vždy sa podarí. Vrcholom bolo zaostrenie čierneho grilu alebo viniča, kedy som ho už ja mal problém vidieť ich voľným okom a videl som len obrysy. GH5 ich zaostrila. Z tohto som padol na zadok.

JPEG s úpravami z RAW. Pre plné rozlíšenie fotku otvorte v novom tabe/okne.

Na druhej strane ale musím povedať, že takéto fotografie sú na tlač nepoužiteľné. Vysoký šum je síce možné z RAW ako tak odstrániť v Lightroome a podobných programoch, ale úplne to nejde.

Snímač pritom šumí od cca ISO 1 600, pri ISO 6 400 už vidieť zrno aj bez priblíženia. Do tejto hodnoty sa ale dá šum celkom slušne potlačiť v postprocessingu.

O rýchly chod tohto malého dela sa stará nový procesor Venus Engine, ktorý si robí svoju prácu na výbornú. Aj vďaka nemu je novinka schopná snímať 9-12 fps rýchlosťou pri plnom rozlíšení s autofókusom, resp. bez neho do 60 RAW fotografií, alebo do 600 JPEG záberov.

Dokáže to aj vďaka rýchlej uzávierke na úrovni 1/8 000 s. v mechanickom režime, alebo 1/16 000 s. v elektronickom. Ešte lepšie je na tom 5-osová stabilizácia, ktorá robí svoju robotu na 110% hlavne so stabilizovaným objektívom.

V takom prípade sa využíva tzv. Dual I.S. Podobne ako Olympus OM-D E-M1 Mk II, aj v tomto prípade si poradíte aj bez statívu v mnohých situáciách, pri ktorých by ste inak hľadali oporu. Z ruky je možné fotiť na omnoho dlhší čas, na aký ste zvyknutí. Výsledkom toho je, že ste flexibilnejší a môžete fotiť akčnejšie. To poteší.

V tele je najnovší 20,3 Mpx Micro 4/3 CMOS snímač, ktorý nemá tzv. low-pass filter. Výsledkom majú byť ostrejšie fotografie i video. Na test som novinku dostal s dvojicou objektívov, no počas testu som na ňom mal aj tak najviac nasadený úplne nový Leica DG VARIO-ELMARIT 12-60 mm f/2.8-4.0 ASPH.

Objektív je výborný. Má veľmi čistú kresbu, hoci v okrajoch stráca detaily. V kombinácii s novým snímačom ale zábery pôsobia ako z profi full-frame zrkadlovky, nie malého Micro 4/3 čipu. Fotografie sú v JPEG použiteľné, no omnoho viac si užijete s RAW formátom.

JPEG fotografie priamo z fotoaparátu bez úprav:

Z neho sa dá vytiahnuť množstvo detailov, ktoré sa strácajú v tieňoch, pričom nevzniká ani výrazný šum. Nakoniec tak môžete získať perfektné zábery hodné profesionálneho stroja.

JPEG z RAW bez úprav:

JPEG z RAW po rýchlych úpravách v Lightroome (pre fotky v plnom rozlíšení otvorte obrázky v novom okne/tabe):

Ešte lepšie je na tom ale video, ktoré je bezpochyby to najlepšie, čo v takto malom zariadení nájdete. Okrem dnes už bežného Full HD pri 60 fps, či dokonca 180 fps, je možné natáčať aj Ultra HD, alebo 4K videá. Maximom je 4 096 x 2 160 px pri 24 fps s 10-bit farebnou hĺbkou XAVC LongGOP 4:2:2 kodekom a so 150 Mbit/s dátovým tokom. Toto video je tak náročné, že som mal problém prehrať ho na MacBooku Pro, na strihanie som tak mohol zabudnúť. Profesionáli toto ale určite ocenia.

Vo výbave novinky nechýba ani Wi-Fi či Bluetooth moduly. Bluetooth dovoľuje byť pripojený so smartfónom prakticky neustále. Samozrejmosťou je možnosť ovládania GH5-ky na diaľku s pomerne slušným počtom nastavení, no aplikáciu by už chcelo trochu prepracovať, vyčistiť a zrýchliť.

Takéto ovládanie zároveň ale vyšťavuje batériu o čosi viac. Tá inak vydrží toho celkom dosť, hoci má rovnakú kapacitu, ako jej predchodca. Na jedno nabitie som dokázal nacvakať zhruba 400 fotografií a pár minút videa. Pre dlhšie výlety či časté snímanie odporúčam dokúpiť grip s ďalšou batériou.

Cena nebude nízka, ale to nie je ani pri samotnej GH5-ke. Tá je totiž ešte drahšia, ako bola nacenená GH4-ka. Za telo zaplatíte takmer 2 000 €. Za to, čo dokáže, to ale stojí. S touto cenou sa bežne predávajú full-frame zrkadlovky, ktoré ale nie sú také univerzálne, ako stále pomerne malý CSC od Panasonicu.

Panasonic LUMIX GH5 je jedným z najvydarenejších CSC fotoaparátov sveta. Má všetko, na čo si spomeniete a ešte i čosi navyše. Výborne fotí a ešte lepšie natáča. Ponúka k tomu kopec softvérových funkcií.

Aj preto si LUMIX GH5 v časopise TECHBOX 7-8/2017 vyslúžil ocenenie Tip čísla.