Ozónová vrstva sa zoceľuje, známy je už aj rok, kedy by mala úplne zmiznúť

Ozónová vrstva Zeme, resp. diera v nej, bola v druhej polovici 80. rokov veľkou témou verejnej diskusie a v dôsledku toho aj kultúry. O jej existencii a aktuálnom stave však z roka na rok počúvame čoraz menej.

Existuje na to dobrý dôvod. Aj keď produkcia škodlivých plynov nie je ľudstvom stále ani zďaleka vyriešená, ozónová diera sa postupne zoceľuje a vedci stanovili odhadované termíny, kedy by mohla úplne zmiznúť.

Ozónová vrstva je súčasťou stratosféry, ktorá pôsobí ako ochranný pás Zeme pred ultrafialovým žiarením. Nie je preto prekvapením, že keď vedci v roku 1985 spozorovali jej obrovskú stratu nad Antarktídou, okamžite začali burcovať verejnosť i politikov. Strata ozónovej vrstvy by totiž mohla mať katastrofický dopad na život na celej planéte a konať bolo potrebné okamžite. Výsledkom ich snahy bol Montrealský protokol, ktorým sa krajiny zaviazali k zákazu využívania freónov a halogénov, ktoré rozkladajú ozón v stratosfére.

Najnovšie správy Svetovej meteorologickej organizácie ukazujú, že ozónová vrstva je skutočne na dobrej ceste k úplnému zotaveniu. „Ozónová vrstva, kedysi chorý pacient, je na ceste k zotaveniu,“ uviedol v správe generálny tajomník OSN António Guterres. „V čase, keď je multilateralizmus pod silným tlakom, Montrealský protokol, ktorý má pomôcť chrániť ozónovú vrstvu, vyniká ako silný symbol nádeje“.

Ak zostanú súčasné dohody v platnosti, ozónová vrstva by sa mala nad Antarktídou vrátiť späť do stavu z roku 1980 (pred vyskytnutím ozónovej vrstvy) približne v roku 2066, do roku 2045 nad Arktídou a do roku 2040 pre zvyšok sveta. Ozónová diera nad Antarktídou sa postupne zlepšuje od roku 2000. Ľudstvo však potrebuje pokračovať ďalej v potláčaní produkcie škodlivých skleníkových plynov.

„Teraz je čas ísť ďalej. Dodatok protokolu z Kigali – ktorý sa zameriava na postupné znižovanie fluórovaných uhľovodíkov (HFC) – silných plynov otepľujúcich klímu – môže prispieť k pokroku v úsilí o zmiernenie zmeny klímy, ochrane ľudí a planéty. A to je potrebné viac ako kedykoľvek predtým, keďže teplotné rekordy sa neustále prekonávajú. Ak bude novela z Kigali plne ratifikovaná a implementovaná, mohla by pomôcť vyhnúť sa globálnemu otepľovaniu až o 0,5 stupňa Celzia do konca tohto storočia,“ uviedol Guterres v správe, ktorú zopakovala aj výkonná riaditeľka UNEP Inger Andersen.