Po samostatnom netúžim, možno až neskôr, keď sa objavujú vreckové ploché farebné modely Casio. O vlastníctve samostatného prenosného hlbšie neuvažujem a v danej tématike sa skôr strácam, ako orientujem. Neskôr dochádza k výmene, kedy ma jeden môj známy jemne zaháňa do kúta a vymieňa so mnou krásne staré rádio za niečo v puzdre.
Viackrát opakuje, že to je ako nové a že to funguje. Popravde, nepočúvam ho, nakoľko sa mi v hlave stále točí údaj o čase, ktorý už som nášmu stretnutiu venoval a nechcem, aby z toho nič nebolo. Sklon obočia mám celkom opačný, ako on. To moje rádio tak moc chce. Odchádzam s hnedým koženkovým puzdrom v ruke.
Môj najnovší vnútenec je miniatúrny čiernobiely televízor so vstavaným rádioprijímačom. Výrobcom je japonská firma ORION a typové označenie TVR 7120 je jasnou skratkou slov TeleVision Radio. Pri prvom rozbaľovaní mám dojem, že držím skôr fotoaparát, navodzuje mi ho cvočkované puzdro, nastaviteľný popruh na rameno a doplnková kapsička ako vyšitá na prídavnú optiku. Ani neviem, ako blízko som pravdy. V poslednom menovanom je naozaj optika na zväčšenie obrazu.
Televízor vie pracovať na batérie, alebo sieť, tiež sa dá plne ovládať a používať aj zabalený v puzdre, ktoré má na všetky ovládacie miesta patričné výrezy. Aj napriek týmto malým odhaleniam sú ovládače dobre chránené. Šesť kusov klasických ceruzkových batérií vkladám do zadnej časti. Dá sa dokúpiť aj špeciálny battery pack, ktorý vypĺňa celý priestor.
Jeho výhodou je, že sa následne dá dobíjať priamo v prístroji, napríklad v čase pripojenia k sieti. K nabíjaniu / nenabíjaniu je príslušný prepínač pri napájacom konektore. V zadnej časti sa ešte nachádza externý koaxiálny anténny vstup, tiež doplnený o prepínač medzi internou a externou anténou, cez ktorú je možné sledovať napríklad video.
Pravá strana obsahuje vlnový prepínač, výstup na slúchadlá jack 3,5 mm a dva potenciometre jasu a kontrastu. Televízne nastavenia ešte dopĺňajú tri označené miniatúrne otvory na spodnej strane. Pomocou malého šraubováčiku sa dá dostať priamo do trimrov na základnej doske, s ktorými viem doladiť vertikálne a horizontálne umiestnenie obrazu a silu vstupného signálu.
Spodná strana navyše obsahuje malý výklopný stojanček na vyvýšenie prednej časti s obrazovkou. Na hornej strane sa celkom logicky usadil maličký reproduktor a teleskopická anténa plne zapustená do tela prístroja.
Najzaujímavejšia je však predná strana s ladiacimi stupnicami a tými najdôležitejšími ovládačmi. Sú nimi hlasitosť spriahnutá s vypínačom, prepínač TV / RADIO, volič televíznych vlnových rozsahov a ladenie rozdelené zvlášť pre oba zdroje signálu, čo nebýva pravidlom.
Napriek titerným ovládačom sa dobre ovládajú aj väčšími prstami a napodiv je príjemné a jemné aj ladenie na krátkych stupniciach. Najväčším prekvapením je mikro obrazovka s uhlopriečkou len 50 mm. Obraz je veľmi detailný a príjemne ostrý, čo aspoň trochu odvádza pozornosť od faktu, že je čiernobiely.
Paradoxne sa mi z tak maličkého obrazu ani nechce utrhnúť zrak, je to hypnotizujúca miniatúra. Skoro ako obživnutá známka, v ktorej sa začína hýbať celý dej vpred. Aj chronicky opozeraný film ma zaujal svojou čiernobielosťou a skromným zvukovým doprovodom. Žiadna pompéznosť, efekty a ani strhávanie pozornosti, ale film oholený až na kosť.
Ja sa však zasnene pozerám a neprestávam. Až po 15-tich minútach údivu uvažujem, ako dlho vydržia batérie živiť pravú „sklenenú“ obrazovku. Na môj údiv až dva filmy, a to boli batérie takzvaná domáca zmeska rôznych značiek, veku a miesta uloženia v domácnosti. Skúšam priložené zväčšovacie sklo, očakávam, že keď ho so sebou niekam nesiem v nezbednom puzdre, ktoré hodne zavadzia, že bude zväčšenie nejako ohromujúce.
Nasúvam zväčšovák do drážky a zisťujem, že zväčšenie je len minimálne, respektíve je to zväčšenie približne o jednu šestinu, alebo pätinu. Až v exteriéri zisťujem, že je to najmä skvelé clonítko, bez ktorého by v slnečný deň z obrazu hodne chýbalo. Vstavaný rádioprijímač je v najzákladnejšom prevedení bez akejkoľvek doplnkovej výbavy. Jeho podružnosť je pochopiteľná, je tu skôr ako vítaný doplnok. Má tri vlnové rozsahy a skvelú citlivosť.
Skoro všetky recenzované retro prístroje, až na drobné nedostatky, najmä chválim. Ani teraz nemôžem inak, dokonca ak sa snažím niečo nájsť, tak si len povzdychnem, ako skvelo by ukázala pravá efektne prešívaná koža namiesto koženky.
Avšak tento prístroj má už v roku 1979 dosť vysokú cenu, a to 399 nemeckých mariek. Nemám teda námietok. S prístrojom sa príjemne spolunažíva a keby som mal vitrínku slávy, tak ho tam rád hrdo vystavím. Právom ho označujem za dokonalý výrobok a za to najkrajšie, čo mi kedy kto vnútil. Moje obočie už má opäť ten správny sklon.
Autor retro recenzie Mgr. art. Lukáš Jablonovský je zakladateľom TESLA Múzea.