Organizmy staré 830 miliónov rokov uväznené v kryštáloch môžu byť živé

Objav, vzdialene pripomínajúci scénu z filmu Jurský park, uskutočnil v Austrálii tím geológov vedený Sarou Schreder-Gomes z Univerzity v Západnej Virgínii. Vedci tam objavili drobné zvyšky živých organizmov – prokaryotov a rias – uväznené vo vnútri kryštálov halitu. Kryštály vznikli zhruba pred 830 miliónmi rokov v ére starohôr nazývanej neoproterozoikum, napriek tomu však môžu byť niektoré zachované mikroorganizmy stále živé.

Neoproterozoikum (mladšie starohory) je najmladší úsek starohôr (proterozoika), ktorý sa datuje do obdobia pred 1 miliardou až 542 miliónmi rokov.

Minerál halit je chemicky chlorid sodný, známy ako kamenná soľ, a objav naznačuje, že tento prírodný minerál by mohol byť zaujímavým zdrojom na výskum pradávnych prostredí so slanou vodou. Keď sa kryštály halitu tvoria zo slanej vody, malé množstvo tekutiny sa môže zachytiť vo vnútri. Tieto poruchy sa nazývajú tekuté inklúzie a obsahujú zvyšky materských vôd, z ktorých halit vykryštalizoval.

Mikroorganizmy v nich zachytené môžu byť stále živé. Nová štúdia má dopady aj na hľadanie pradávneho života – na Zemi, aj v mimozemských prostrediach, primárne na Marse, kde boli identifikované veľké ložiská soli, ktoré môžu byť pozostatkom dávneho výskytu veľkých zásob tekutej vody.

Vedci už predtým našli mikroorganizmy žijúce v prostrediach, kde sa tvorí halit z nedávnych a moderných dôb. Tieto prostredia sú extrémne slané, napriek tomu sa v nich darilo mikroorganizmom, ako sú baktérie, huby a riasy. Mikroorganizmy boli zaznamenané v tekutých inklúziách v sadre a halite, väčšinou z moderných alebo nedávnych čias a v niekoľkých starých vzorkách. Spôsob identifikácie týchto prastarých organizmov však vyvolal pochybnosti, či sú z rovnakého obdobia ako halit. Inak povedané, nebolo isté, či vzorky neboli kontaminované.

Stred Austrálie je teraz púšťou, ale kedysi sa tam rozlievalo prastaré more. Nachádza sa tam rozsiahla vrstva halitu, ktorá svedčí o starovekom morskom prostredí.

Schreder-Gomes(ová) a jej tím analyzovali vzorky z formácie Browne extrahované v Západnej Austrálii v roku 1997. Vykonali výskum nezmeneného neoproterozoického halitu s použitím iba neinvazívnych optických metód. Takto zostal halit nedotknutý. To znamená, že čokoľvek vo vnútri muselo byť zachytené v čase, keď sa kryštály vytvorili.

Vo vnútri našli organické pevné látky a kvapaliny potvrdzujúce prokaryotické a eukaryotické  bunky na základe ich veľkosti, tvaru a ultrafialovej fluorescencie. Niektoré vzorky vykazovali farby potvrdzujúce organický rozpad, zatiaľ čo iné preukázali rovnakú fluorescenciu ako u moderných organizmov.

To naznačuje nezmenený organický materiál a je možné, že niektoré organizmy sú stále živé. Tekuté inklúzie by mohli slúžiť ako mikrobiotopy, kde sa darí malým kolóniám mikroorganizmov. Živé prokaryoty už boli extrahované z halitu starého 250 miliónov rokov, prečo by sa nezachovali aj 830 miliónov?

Za normálnych okolností by za milióny rokov uväznené organizmy zničilo ionizujúce žiarenie, ale horniny ukryté hlboko pod povrchom dokázali živé organizmy uchovať, ako dokázal výskum na vzorkách starých štvrť miliardy rokov.

Dáva to nádej aj pre výskum Marsu, kde existujú ložiská s podobným zložením, ako formácia Browne v Austrálii. Výskum bol publikovaný v magazíne Geology.