Život si bez vody zatiaľ nevieme dobre predstaviť ani mimo Zeme, ale zrejme to platí aj naopak. Tam kde je voda v tekutom stave, tam sa s veľkou pravdepodobnosťou vyvinie aj život. A ako dokazujú výskumy z extrémnych miest na Zemi, dokáže aspoň v primitívnej forme prežívať aj pri neuveriteľných teplotách, tlakoch a v chemickom prostredí pripomínajúcom predpeklie.
Zábery riečneho koryta sondy Curiosity na Marse (vľavo) a podobný terén na Zemi. Foto: NASA
Aj preto sa pozornosť vedcov pri hľadaní potenciálneho života vo vesmíre intenzívne zameriava na Mars. Hoci jeho povrch aj podnebie pripomínajú akúsi polárnu púšť, predsa by sa tam mohla zachovať voda a okolo rovníka v lete dokonca aj v kvapalnom skupenstve. Práve hľadaním podmienok pre život, alebo stôp po ich minulej existencii, sa od minulého roku zaoberá najsofistikovanejší marsovský robot, americká sonda Curiosity.
Tip: Curiosity je na Marse, otvára novú etapu kozmického výskumu
Na základe záberov Curiosity z kamery s vysokým rozlíšením už NASA avizovala nález lokality pripomínajúcej koryto vyschnutého potoka. O objave sme písali v článku Curiosity našla na Marse vyschnutý potok. Čo bude nasledovať? Ale nie je to prvá a ani posledná indícia nasvedčujúca, že na Marse bola minimálne v minulosti tečúca voda a teda aj oveľa vyššia teplota a hustejšia atmosféra, ako je tomu dnes. Najnovšie prišla s ďalším objavom smerujúcim k vode prekvapivo sonda Opportunity.
Tento marsochod pôsobí na červenej planéte od roku 2004, kedy pristál spolu so svojou dvojičkou, vozidlom Spirit. Medzi priority ich výskumu patrilo práve pátranie po vode. A hoci je už Opportunity dávno po plánovanej životnosti (tá mala byť len 3 mesiace), stále funguje a vysiela na Zem snímky a ďalšie informácie. Vozidlo Spirit prestalo komunikovať s riadiacim strediskom v marci 2010. Podľa britskej stanice BBC objavila Opportunity na Marse skalu, ktorá zrejme obsahuje ílovitý materiál. K objavu došlo v oblasti Cape York, na okraji kráteru Endurance s dĺžkou 22 metrov.
Íl pritom naznačuje minulú prítomnosť vody v tekutom stave. Minulé objavy svedčiace o možnej prítomnosti vody v ďalekej minulosti hovorili o vode, ktorú by sme prirovnali skôr k zriedenej kyseline. Vďaka nízkemu pH by pravdepodobne nebola veľmi priateľským prostredím pre život (aj keď nové objavy na Zemi prinášajú prekvapenia aj v tomto smere). Keďže Opportunity nemá na palube takú analytickú výbavu ako Curiosity, na základe výsledkov jej rentgenového spektrometra sa nedá stanoviť presné minerálne zloženie horniny, ale len prítomnosť jednotlivých prvkov.
Cieľ Solander Point sa na tejto panaromatickej snímke nachádza na kopčeku na horizonte vľavo. Je vzdialený asi 1 km od súčasnej pozície Opportunity a sonda by ho mohla dosiahnuť v auguste 2013. Foto: NASA JPL/BBC
Ílovité minerály majú podľa Steva Squyresa z Cornellovej univerzity, ktorý vedie misiu vozidiel Spirit a Opportunity, tendenciu neutralizovať pH. Pomáhajú vytvoriť vodu, ktorá sa dá piť a je priaznivá pre život. Riadiace stredisko misie teraz vyslalo Opportunity do oblasti zvanej Solander Point, kde by sa mohli nachádzať ďalšie kusy horniny s obsahom ílovitých materiálov.
Ílovité zlepence má analyzovať aj Curiosity, ktorá by mahla objaviť aj prípadné fosílne pozostatky organických materiálov.
Trasa sondy Opportunity na Marse. Momentálne sa nachádza pri kráteri Endurance (hore). Foto: NASA/JPL/Cornell University
Odhliadnuc od toho, že blízko pod povrchom Marsu by teoreticky mohol život existovať dodnes, prítomnosť vody v tekutom aj v pevnom skupenstve by mimoriadne uľahčila logistiku na budúcich marsovských základniach. Prípadný nález baktérií, alebo iných primitívnych foriem života na Marse by však mohol kolonizáciu Marsu aj výrazne pribrzdiť. Vzhľadom na odlišný genofond by mohli takéto organizmy pri zavlečení na Zem spôsobiť ekologickú katastrofu, alebo pandémiu a platí to aj naopak. Úvahy o budovaní stálych základní na Marse okolo roku 2020 preto vyzerajú máličko predčasné.