Ambície internetového giganta v oblasti sieťovej infraštruktúry nie sú novinkou, spomeňme len optický internet Google Fiber, ktorý síce zatiaľ Google rozvinul len Kansas City v USA, ale chystá ho spustiť v desiatkach ďalších miest. Fígeľ (alebo fíber? :)) je v tom, že ponúka pripojenie s rýchlosťou až 1 Gbit/s.
Balónová show trochu inak
Na veľké veci sme si už v súvislosti s Google akosi zvykli. Gmail bol s kapacitou úložiska 1GB v čase svojho vzniku tiež šokujúcim projektom a Android prevalcoval všetkých starých harcovníkov na poli OS pre smartfóny. Najnovšie by chcel Google preklenúť digitálne priepasti medzi mestom a vidiekom a pokryť internetom kde-akú pustatinu. A to nielen pomocou bezdrôtových technológií, ale aj bez doteraz potrebných stožiarov pre základňové stanice. Nie, Google nemieri do vesmíru a nebude pokrývať biele miesta na mape internetu zo satelitov. Mieri nižšie, ale predsa len dosť vysoko a to doslova, aj v prenesenom zmysle – do stratosféry.
Použiť na pokrytie rozsiahlych území stratosférické balóny tiež nie je novou myšlienkou a nie je to pôvodný nápad spoločnosti Google. Nikto však nemal dostatok odhodlania a možno ani prostriedkov, aby prekročil hranicu ojedinelých experimentov. A už vôbec nedúfal, že by sa projekt dal rozvinúť masovo a pokryť celé štáty, ba aj kontinenty. Google áno.
Tip: Google poodhalil špecifikáciu Glass, ponúknu aj vibračné slúchadlo
V prvej fáze testovania projektu Loon na Novom Zélande vypustil tridsať balónov, ktoré majú na palube solárne články s výkonom 100W a bezdrôtový prijímač-vysielač pracujúci v nelicencovanom pásme Wi-Fi. Ak projekt v skúškach obstojí, plánuje Google pokrývať rozsiahle riedko osídlené oblasti na všetkých kontinentoch a vypustiť tisíce balónov.
Možno si neuvedomujete, že používaním internetu sa zaraďujete medzi svetovú elitu. Pripojenie má globálne totiž k dispozícii možno len tretina ľudstva (2,2 miliardy) a zvyšok takúto možnosť nemá. Nie preto, že by povedzme spojenie cez satelit nebolo možné zriadiť takmer kdekoľvek, ale pre väčšinu obyvateľov južnej pologule je takáto alternatíva cenovo absolútne nedosiahnuteľná. Rovnako nerentabilné je pre operátorov pokrývať sieťou, hoci aj bezdrôtovou, veľké oblasti chudobného vidieka.
Google chce pomocou balónov letiacich vo výške asi 20 km dostať k týmto ľuďom nielen lacný, ale aj pomerne rýchly internet – zhruba na úrovni mobilných sietí 3G. V preklade ide o broadband s rýchlosťou jednotky, možno až desiatky Mbit/s. To ale až v optimálnom prípade.
Ako to funguje?
Balón napustený héliom (požiar teda nehrozí) je z priehľadného materiálu a má rozmery 15 x 12 metrov. Do stratosféry vynesie technológiu zavesenú v spodnej časti. Na celodennú prevádzku potrebujú fotovoltaické panely údajne len 4 hodiny slnečného svitu.
Balóny budú unášané vetrom v dvojnásobnej výške v porovnaní s leteckými koridormi, takže k leteckým kolíziám by nemalo dochádzať. Nebudú mať vlastný pohon, ale Google bude schopný ovládať ich výšku – ako, zatiaľ neupresnil. Do úvahy pripadá uvoľňovanie záťaže pre vzostup a vypúšťanie plynu pre pokles. V rôznych výškach majú vzdušné prúdy rôzny smer a rýchlosť a takto by bolo možné do istej miery balóny riadiť nad určitým územím.
Technológia Google Loon pred štartom.
Nie je jasné, akým výkonom budú balóny vysielať, ale zďaleka to nemôže byť tých 100W, ktoré vedia dodať solárne panely. Bezlicenčné pásmo ISM totiž takisto podlieha pravidlám a v prípade veľkého výkonu by takéto vysielače mohli spôsobiť problémy iným zariadeniam operujúcim v pásme 2,4 GHz, alebo 5 GHz. Každý balón však vďaka svojej výške dokáže pokryť územie s plochou až 2000 km2, čo zodpovedá kruhu s polomerom asi 25 kilometrov. A ako Google vymyslel chrbticovú sieť pre tieto „základňovky“?
Prijímacia anténa musí byť exteriérová a schovaná je v kryte veľkosti futbalovej lopty. Foto:Gizmag 5x
Nuž, je to skôr akýsi medzistupeň medzi chrbticovou a prístupovou sieťou. Balóny si totiž konektivitu budú odovzdávať medzi sebou navzájom, kým sa niektorý nedostane na dosah pozemnej retranslačnej stanice. Tieto stanice budú od seba vzdialené zhruba 100 km, budú teda mnohonásobne redšie, než BTS v mobilných sieťach. Samotný prijímač používateľa potrebuje externú anténu – čím väčšiu, tým lepšie. Tá, ktorú ukázal Google, vyzerá v kryte ako futbalová lopta a je aj podobnej veľkosti.
Projekt Loon založil Richard DeVaul, ktorý pomáhal Googlu vyvíjať aj okuliare Google Glass. Foto: archone.
Google si je vedomý, a potvrdil to aj experiment na Novom Zélande, že spojenie môže občas vypadávať a od poveternostných podmienok, resp. od pohybu balónov v dôsledku vzdušných prúdov, závisí aj jeho kvalita a rýchlosť. Viac balónov, ale sieť zahustí a kvalita spojenia sa zlepší. Projekt Loon založil Richard DeVaul, ktorý pomáhal Googlu vyvíjať aj okuliare Google Glass a Google konzultoval aj s NASA a ďalšími organizáciami.
Napriek tomu si aj takáto infraštruktúra vyžiada veľké investície, ale budú rádovo nižšie, ako pri klasických sieťach. Šéf projektu Loon Mike Cassidy uviedol, že balónový internet by bolo možné nasadiť aj ako dočasné riešenie pri zničení infraštruktúry po prírodných katastrofách. Aj oblasť okolo mesta Christchurch na Novom Zélande, kde prebieha prvý experiment, bola pred dvoma rokmi postihnutá tragickým zemetrasením so 185 obeťami a následne bola dlho odrezaná od komunikačných sietí.
Celkovo mi myšlienka pokrytia rozľahlých území pomocou balónov pripadá natoľko šialená, že by mohla byť aj úspešná. V každom prípade je Google jednou z mála firiem, ktorá sa odhodlala riešiť problém konektivity komerčne nezaujímavých – chudobných ľudí roztratených v šírych pustatinách. Či sa to nakoniec podarí, uvidíme neskôr. V hre je totiž, napriek silnému týmu, ktorý stojí za projektom, priveľa otáznikov.