Pozrite si
Za posledné roky sa objavilo niekoľko viac, či menej megalomanských projektov, ktoré chcú zabezpečiť vysokorýchlostný internet prostredníctvom satelitov. Nie pre telekomunikačných operátorov a podnikových zákazníkov, ale pre bežných užívateľov.
Medzi vážnych hráčov patria popri Blue Origin majiteľa Amazonu Jeffa Bezosa hlavne OneWeb, za ktorým stojí aj miliardár Richard Branson a hlavne SpaceX Elona Muska.
Aby takéto siete dokázali konkurovať existujúcim pozemským operátorom – mobilným, či fixným – musia byť schopné poskytnúť adekvátne služby na dnes pokrytých územiach a aspoň prijateľné služby (rýchlosť, latencia atď.) na nepokrytých územiach.
Tých nepokrytých priestorov je stále dostatok a výrazne sa nemenia, ale oceány, púšte, polárne oblasti, tajga, tundra a africké savany neposkytujú dostatok potenciálnych klientov, aby zaplatili náklady na siete pozostávajúce zo stoviek a tisícov družíc. Na to budú potrebovať operátori loviť aj vo vodách mainstreamových zákazníkov v mestách a na vidieku a to je veľmi krehká obchodná stratégia.
Niet divu, že doteraz prakticky všetky projekty, ktoré sa o čosi podobné pokúšali, skrachovali. Netýka sa to poskytovateľov pripojenia z geostacionárnych družíc, ktorí však pracujú obvykle len s jediným satelitom a internetové pripojenie nie je plnohodnotné (vysoké oneskorenie, nižšia rýchlosť, dátové obmedzenia, nutnosť veľkej parabolickej antény, atď.).
Zdanlivou výnimkou je sieť Iridium, ktorá ale po krachu prešla reštrukturalizáciou ako Iridium Next, a O3b mPOWER, zameraná na korporátnych klientov.
Dvaja súperi v ringu
Kedysi sa myšlienkou budovania globálnej internetovej siete zaoberal aj Facebook. Na pokrytie chcel využívať solárne drony a neskôr aj satelity, ale momentálne sa v tomto smere viditeľne neangažuje a projekt vývoja dronov Aquila ukončil vo fáze prototypu.
Na scéne sú aktuálne dvaja relevantní hráči – SpaceX a OneWeb. Blue Origin zrejme čaká na dokončenie vlastnej výkonnej rakety New Glenn, ale čas beží.
Najnovšie práve OneWeb dopravila na obežnú dráhu 34 satelitov svojej rovnomennej siete. O vynesenie z kosmodromu Bajkonur sa postarala v sobotu 21. marca o 17:06:58,1 UT nosná raketa Sojuz-2.1b s urýchľovacím blokom Fregat.
OneWeb informovala, že družice sa od urychľovacieho bloku oddelili v deviatich skupinách (1×2 a 8×4). Raketa Sojuz-2.1b štartovala pre britský OneWeb na základe kontraktu medzi ruským Glavkosmosom a francúzskou spoločnosťou Arianespace.
V prípade OneWeb išlo o tretí štart s nákladom telekomunikačných družíc, čím ich počet dosiahol 74. Celkovo chce firma vybudovať flotilu 648 satelitov a služby by mala poskytovať od budúceho roku. Keďže však OneWeb nedisponuje vlastnými nosičmi a príprava štartov spojená s koordináciou viacerých partnerov trvá „nádherne“ dlho, na budúci rok určite nebude mať k dispozícii celú flotilu.
Tempom 34 družíc na jeden štart by totiž bolo potrebné vypustiť ešte 17 nosných rakiet, čo ruská strana do konca tohto roku s najväčšou pravdepodobnosťou nestihne. Služby však môže OneWeb spustiť v určitom obmedzenom režime, napríklad vo vybraných oblastiach (ak dosiahne kritický počet satelitov).
Či sa tak ale stane, je otázne. Aj OneWeb totiž zisťuje, že globálne internetové pokrytie z obežnej dráhy je finančne, aj realizačne náročný projekt. Objavili sa aj informácie, že firma má finančné problémy a uvažuje aj o vyhlásení bankrotu. Špekuluje sa aj o možnom vplyve aktuálnej pandémie na realizáciu projektu.
Naopak, konkurenčná SpaceX, ktorá využíva vlastný nosič Falcon-9, už má na obežnej dráhe 360 satelitov a pri jednom štarte ich vynáša do vesmíru 60. Spoločnosť začiatkom roka uviedla, že tento rok by mohla uskutočniť v rámci projektu Starlink až 24 štartov, čím by dopravila do vesmíru až 1440 družíc Starlink. SpaceX zároveň chce spustiť prvé služby pre USA a Kanadu už koncom tohto roku.
Zdroj