Olympus OM-D E-M10 Mark III - dostupné CSC s Ultra HD videom

Olympus nám naservíroval už tretiu generáciu svojho CSC foťáku zo série OM-D pre menej náročných. Napriek tomu jeho technická špecifikácia a cena zaujmú aj tých náročnejších.

Aj to je dôvod, prečo som sa na test novinky tešil. Po dvoch rokoch tak opäť prišiel na scénu už tretí z rodu E-M10, ktorý na prvý pohľad nerozoznáte od predchádzajúceho modelu OM-D E-M10 Mark II.

Výrobca sa však vyhral s detailmi, zmenili sa niektoré ovládacie prvky a pribudlo napríklad aj microUSB rozhranie. Hoci novinka patrí do série OM-D určenej pre profesionálov, telo s mnohými plastovými časťami nie je utesnené voči poveternostným vplyvom.

Na druhej strane je to pochopiteľné, fotoaparát tejto cenovej kategórie nemôže mať všetko. Plastové telo je žiaľ náchylné na poškriabanie a odieranie farby. Testovací model prešiel už niekoľkými testami a je to žiaľ na ňom vidieť.

Ak si ho teda kúpite, určite odporúčam puzdro v štýlovom retro spracovaní, ktoré predáva priamo Olympus. Foťák ním získa nielen punc klasiky, ale aj potrebnú ochranu.

E-M10 Mark III sa v ruke drží príjemne. Zadný grip na palec je tak akurát, mierne väčší je aj predný grip. Kvôli dizajnu výrobca zjavne nepoužil väčší, no určite by mu to neuškodilo.

Ovládacie prvky sú na tých istých miestach, ako u predchodcu. V pravej hornej časti nechýba trojica kruhových voličov, pričom ten najdôležitejší obsahuje nový režim snímania.

Okrem PASM, plnej automatiky, videa či scén a ART filtrov pribudol režim AP. Ide o pokročilý režim snímania (Advanced Photo), ktorý v sebe združuje funkcie ako Live Composite, Live Time, multiexpozíciu, HDR, tiché snímanie, panorámu, korekciu lichobežníka AE bracketing a Focus bracketing.

Toto všetko bolo kedysi nutné hľadať kade-tade v menu aparátu, teraz je to na jednom mieste. Takúto funkciu kvitujem, vrcholom by však bolo, keby bolo tieto funkcie možné aj upravovať podľa vlastných preferencií.

Napríklad mne osobne by nechýbala korekcia lichobežníka, multiexpozícia či niektoré ďalšie. Takto musím cez funkcie listovať. To ale nepovažujem za mínus, iba ideu na vylepšenie. Na vyvolanie výberu z tohto režimu slúži ďalšie nové tlačidlo na hornej strane, no úplne vľavo.

Tým sa dostanete nielen k výberu v AP režime, ale napríklad pri manuálnych režimoch aj ku komplexnému rýchlemu menu, v ktorom je možné nastaviť prakticky všetko, pri ostatných režimoch sa zas dostanete do sekundárneho menu pre výber.

Napríklad pri scénickom režime sa ocitnete vo výbere scén, pri ART režime vo výbere filtrov apod. Druhé rýchle menu vyvoláte stlačením tlačidla OK v 4-smerovom tlačidle na zadnej strane.

Aj kvôli tomuto tlačidlu sa funkčné tlačidlá zredukovali na dve, čo ale menej náročným nebude prekážať. Škoda len, že v menu nie je možné po vzore veľkých súrodencov nastaviť funkcie jednotlivým tlačidlám.

Nastavenia sú v tomto okresané. Inak je rozhranie takmer identické s ostatnými novými modelmi série OM-D. Menu je samozrejme aj v slovenčine, nechýbajú mu vyskakovacie popisy funkcií či prehľadná grafika.

Po prvom nastavení fotoaparátu ale nebudete vďaka dvojici rýchlych menu do hlavného menu potrebovať ani vkročiť. Všetko sa dá nastaviť cez ich rozhrania. Jedine rýchlosť motorčeka elektronických objektívov, tú musíte zvoliť cez menu.

Nastaviť je možné rýchlosť samostatne pre foto a video. O to, aby aj výsledok vášho fotenia bol čo najlepší, sa stará 16,1 Mpx Live MOS snímač zavesený na 5-osovej stabilizácii a procesor TruePic VIII.

Stabilizácia je veľmi účinná a vďaka nej je možné z ruky fotiť aj to, čo by ste sa doteraz neodvážili. Pokojne sa dá udržať aj 1/15 sekundy, extrémisti dokážu určite aj viac. Uzávierka sa vie „sklápať“ od 1/4 000 sekundy, v režime tichého snímania od 1/16 000 sekundy.

Elektronickú uzávierku ale v inom programe nastaviť možné nie je. Aj vďaka rýchlemu procesoru je možné v kontinuálnom režime snímať rýchlosťou do 8,6 fps a do 22 záberov v RAW formáte.

Na snímači je viac ostriacich bodov, ako v predchádzajúcom modeli. Dokopy je ich 121 a zaberajú celkom veľkú časť snímača. To sa hodí aj pri videách, kedy snímač vie preostrovať na väčšom rozsahu obrazu.

O automatické ostrenie sa stará detekcia kontrastu, ktorá má ale svoje limity, hlavne pri večerných, alebo nočných záberoch. Inak ale ostrí veľmi rýchlo a presne.

Ak náhodou nezaostrí na predmet, ktorý chcete, stačí ťuknúť na dotykový displej a je to. Dotykový displej slúži na určovanie zaostrovaných predmetov aj pri fotení cez hľadáčik, no v tomto prípade už ako touchpad, teda ostriaci bod si posúvate v mriežke prstom.

Dá sa na to zvyknúť celkom rýchlo, a to pri fotení na ľavé i pravé oko. Iba si vymeníte palce. Hľadáčik je mimochodom OLED displej s rozlíšením príjemných 1 024 x 768 pixlov. Hlavný displej má uhlopriečku 3 palce, je typu TFT LCD a má rozlíšenie 720 x 480 px.

Displej je výklopný, no iba horizontálne, čo nepoteší selfie maniakov a youtuberov. S nimi súvisí aj video. To je možné nahrávať do MOV formátu pri rozlíšeniach 4K Ultra HD (3 840 x 2 160 px), Full HD (1 920 x 1 080 px) a HD (1 280 x 720 px).

Ultra HD je možné natáčať pri 30 fps, ostatné aj pri 60 fps, resp. 120 fps . Žiaľ, Ultra HD z iného, ako video režimu, nenatočíte. Ostatné však áno, stačí stlačiť tlačidlo nahrávania v hornej stene. Poteší ale možnosť časozberných videí až do formátu Ultra HD.

Nastavenia sú podrobné, no zároveň jednoduché na nastavenie a hranie sa s videom. Na „hranie sa“ slúži aj viacero už vyššie spomínaných režimov.

Napríklad Live Composite pre maľovanie svetlom, Live Time pre pohodlné snímanie s otvorenou uzávierkou, no nesmiem zabudnúť ani na ART filtre, ktorých je v novinke až 30, pričom mnohé majú ďalšie nastavenia. Odpadá tak nutnosť zmeny fotografií v postprocessingu.

Samotné výstupy, či už statické, alebo dynamické, sú na slušnej úrovni. Fotografie pri bežnom svetle sú výborné, až so stúpajúcou tmou rastie aj ISO, a tým i šum fotografií. Do ISO 1 600 šum takmer ani nezbadáte, čím viac ale narastá, tým je to horšie. ISO 12 800, resp. ISO 25 600 je už nepoužiteľné.

Fotografie sú v plnej veľkosti, pre ich zobrazenie ich otvorte v novom okne, alebo tabe. Zábery sú upravené z RAW záberov.

V tmavých, alebo málo kontrastných scénach novinka stráca dych aj pri ostrení, kedy buď preostruje o život a snaží sa nájsť predmet, ktorý môže zaostriť, alebo ostrenie úplne vzdá. Nestáva sa to ale našťastie často, len s tým musíte počítať. 8,6 fps platí pre AF-S, teda zaostrenie a pálenie.

Počas vysokorýchlostného snímania nie je novinka schopná preostrovať. Buffer s kapacitou do 22 RAW záberov je ale vcelku slušný. Podpora UHS-II SDXC kariet taktiež poteší, hlavne pri rýchlom ukladaní dát vrátane videí.

Ultra HD video je podarené, no podobne, ako v prípade fotografií, je tak olympusácky saturovanejšie. Farby sú živšie, ako v skutočnosti. To ale nie je výrazná chyba. Ak vám to ale prekáža, je možné si ich upraviť.

Pri videu môže chýbať vstup na mikrofón či výstup na slúchadlá, no tento aparát nie je profesionál, ktorý by mal mať všetko.

Batéria s kapacitou 1 210 mAh sa prakticky nezmenila, no vďaka novšiemu procesoru a menej náročnému hardvéru vie vydržať o čosi dlhšie. Výrobca podľa CIPA udáva 330 záberov, mne sa podarilo vyšťaviť batériu po cca 200 záberoch a asi 15 minútach videa. Nie je to teda žiadny zázrak.

Pochvalu si Olympus zaslúži za microUSB port, ale pokarhanie za nemožnosť nabíjania batérie cez tento port. Je to škoda, pretože aj na cestách by ste si mohli OM-D-čko dobiť hoc aj zo záložného zdroja. Wi-Fi modul je u Olympusu už stálicou, rovnako tak i prepracovaná mobilná aplikácia s množstvom funkcií. Na tú ani po rokoch konkurencia stále nemá.

Olympus ukazuje, že svoje foťáky vie robiť na vysokej úrovni. Hoci má Mark III plastové telo a starší snímač, podáva výborné výsledky. Začínajúci fotografi tak majú skvelú náhradu za veľkú low-end zrkadlovku.

Aj preto si od nás vyslúžil ocenenie Dobrá cena

Olympus OM-D E-M10 Mark III si môžete zakúpiť aj v predajnej sieti NAY, alebo si ho nechajte pohodlne doručiť priamo až domov.