Pozrite si
PET fľaše, plastové slamky, poháre, či mikroténové sáčky, ktoré končia vo svetových oceánoch už dnes predstavujú veľký environmentálny problém. Keďže však svetové veľrieky prinášajú každoročne do oceánov ďalšie milióny ton plastov (aktuálne asi 8 mil. ton za rok), situácia sa rýchlo zhoršuje.
Aj preto postupne vzniká tlak nielen na obmedzovanie produkcie plastového odpadu, ale aj na jeho likvidáciu v riekach, alebo oceánoch. Práve na odstraňovanie oceánskych plastov sa zamerala spoločnosť The Ocean Cleanup, ktorú založil známy holandský ekoaktivista Boyan Slat.
Jeho projekt vychádza z myšlienky, že morské prúdy kumulujú plávajúce plasty v niekoľkých veľkých oblastiach, ktorých vyčistenie by bolo teoreticky možné pomocou bezobslužných plávajúcich bariér. Tie by sa následne odtiahli na pobrežie, kde by sa plast zrecykloval.
Prvý ostrý test spustil The Ocean Cleanup už v septembri minulého roka s plávajúcou bariérou s prezývkou Wilson (podľa známeho filmu Stroskotanec). Pre technické problémy však musel byť test prerušený a poškodená bariéra bola odtiahnutá do prístavu. Ďalšia testovacia fáza, ktorá sa začala minulý mesiac, však prináša nádejné výsledky.
Tím Ocean Cleanup ohlásil prekonanie významného míľnika pomocou nového mechanizmu kotvenia, ktorý má odstrániť problémy súvisiace s rýchlosťou pohybu plávajúcej bariéry. Tie trápili predchádzajúcu verziu zberača oceánskeho odpadu.
Opäť sa ráta s bariérou tvaru U, ktorá pláva v prostredí Veľkej pacifickej odpadkovej škvrny a pohlcuje plastový odpad ako obrovský Pac-Man. Základným predpokladom je, že plast na hladine unášaný prúdom sa bude pohybovať inou rýchlosťou ako bariéra poháňaná kombináciou sily prúdov, vĺn a vetra.
Jednou z alternatív bolo poháňať bariéru tak, aby plávala rýchlejšie ako odpad, a takto ho doháňala. Zvíťazila však opačná koncepcia. Nové riešenie bude používať padák v podobe obrovskej kotvy, ktorá bariéru zbrzdí, aby bola pomalšia, ako plastový odpad.
Tento rýchlostný rozdiel je kľúčový, pretože je potrebné plastový odpad v rámci obrovskej bariéry nielen zhromažďovať, ale ho tam aj dlhodobo udržať bez ľudského zásahu. To preto, že operácie sa budú odohrávať vo vzdialenosti rádovo 2000 km od pobrežia.
Po najnovšom redizajne bariéry vývojári narazili práve na problém s udržateľnosťou zhromaždeného odpadu. Časť zozbieraného plastu má totiž sklon k pretečeniu cez korkovú líniu, ktorá ho má udržať pokope. Teraz otestujú upravený systém s plavákovou líniou zväčšenou z priemeru 15 cm na viac ako pol metra.
Dobré správy by však nemali vzbudzovať prehnaný optimizmus. Objem plastového odpadu v oceánoch, a hlavne gradient jeho rastu, je taký veľký, že problém nestačí hodiť na plecia jediného startupu.
Ak sa technológia zberu odpadu osvedčí, treba do jej nasadenia masívne zainvestovať, aby sa rozšírila. No zároveň je nutné podporiť opatrenia, ktoré zamedzia prenikaniu plastov do riek a iných častí životného prostredia. Najnovšie zistenia, že častice mikroplastov konzumujeme v morskej soli, pitnej vode (a tým aj v pive) a objavujú sa aj v snehových zrážkach v Arktíde, by mali byť dostatočným mementom.
Zdroj