Pozrite si
Väčšina elektrickej energie spotrebovanej v EÚ počas prvého polroku 2020 pochádzala z obnoviteľných zdrojov, vďaka čomu sme mali v Európe aj čistejšie ovzdušie. Tešiť sa, že ide o dlhodobý trend, je však trochu predčasné.
Informácie o vývoji produkcie a spotreby elektriny v EÚ priniesla koncom júla britská spoločnosť Ember. V správe uvádza, že v prvom polroku 2020 vyprodukovali obnoviteľné zdroje energie (vietor, slnko, voda a biomasa) 40 % všetkej elektrickej energie v EÚ. Podiel fosílnych palív na jej produkcii bol v rovnakom období 34 %.
Ide o historicky prvé takéto dlhé obdobie, kedy v celej EÚ dominovali obnoviteľné zdroje energií, nie fosílne palivá. K prevahe „zelenej“ energie prispeli najmä nové veterné a solárne elektrárne s podielom 21 % na výrobe elektriny a tiež priaznivé počasie v 1. polroku. Vďaka tomu klesli emisie CO2 v energetickom sektore EU o 23 %.
Situácia v jednotlivých krajinách sa však líši. Napríklad v Poľsku stále výrazne dominuje uhlie a náš sused ani nemieni príliš rýchlo tepelné uhoľné elektrárne utlmovať. Poľsko je aktuálne najväčším výrobcom elektriny z uhlia pred Nemeckom a Českom, ale aj tam došlo medziročne k poklesu o 12%.
Tieto informácie vyzerajú optimisticky, ale na oslavy je ešte priskoro. Veľkú „zásluhu“ na priaznivom vývoji mal znížený dopyt priemyselných odvetví po energii v 1. a 2. štvrťroku 2020 kvôli útlmu spôsobeného koronakrízou. Potvrdzuje to aj Ing. Michal Kolimár, energetický audítor a riaditeľ strediska distribúcie energií spoločnosti PPA Power DS.
„Je to dobrá správa nielen kvôli zredukovaniu množstva skleníkových plynov, ale aj v geopolitických súvislostiach. EÚ nemá dostatok fosílnych palív, preto sa snaží rozvíjať iné, najmä zelené technológie výroby elektriny. Väčšinu týchto zdrojov však nie je možné regulovať, takže nastávajú momenty, keď je energie prebytok, respektíve nedostatok. Táto nerovnováha sa v súčasnosti vyrovnáva hlavne reguláciou konvenčných zdrojov. Napríklad, keď na severe Nemecka zafúka vietor, všetky elektrárne, ktoré môžu, znížia výrobu elektriny“, hovorí M. Kolimár.
Podobne to funguje, keď je elektriny v sieti nedostatok a nie je možné, alebo vhodné dopyt vykryť dovozom. Tento spôsob fungovania však nie je výhodný a dlhodobo udržateľný, preto je potrebné budovať energetické zásobníky, ktoré budú schopné stabilizovať distribučnú sústavu.
Aktuálne je zrejme najlepšou cestou budovanie veľkých batériových úložísk, schopných dodať v čase špičky do siete veľké množstvá energie a v čase prebytku zas energiu ukladať. Na výstavbu takýchto veľkých batériových komplexov sa špecializuje aj Tesla, ktorá postavila okrem iných 100 MWh úložisko v Južnej Austrálii.
Inou alternatívou sú podľa M. Kolimára z PPA Power DS veľké elektrolyzéry, ktoré by pomocou „prebytočnej“ elektriny z vody vyrábali vodík na pohon vodíkových áut, prípadne na ďalšie účely. V tomto prípade však ide o beh na podstatne dlhšie trate, pretože vodíková infraštruktúra, rovnako ako trh elektromobilov (prípadne lodí, vlakov a lietadiel) s palivovými článkami je zatiaľ v plienkach.
To, že optimistické vnímanie výsledkov energetickej produkcie v EÚ v 1. polroku má svoje limity, uvádza aj Ember. Kríza spojená s epidémiou COVID 19 neutlmila len dopyt po elektrine, ale aj výstavbu nových kapacít solárnych a veterných elektrární. V prípade vetra budú nové inštalácie nižšie až o 30% oproti očakávaniam.
V druhej dekáde sa však bude musieť kapacita solárnych a veterných zariadení oproti predchádzajúcemu desaťročiu zvýšiť dvoj- až trojnásobne, aby sa do roku 2030 dosiahol klimatický cieľ v podobe zníženia emisií o 55%. Sme síce na začiatku dekády, ale ak chceme tieto plány naplniť, obnoviteľné zdroje treba zaradiť medzi priority.
Zdroj