Pozrite si
Pojem sieťová parita (grid parity) vyjadruje stav, keď alternatívny zdroj energie dokáže generovať elektrinu za rovnaké, alebo nižšie náklady ako je predajná cena elektriny z rozvodnej siete.
Sieťová parita je variabilná z hľadiska rôznych skupín odberateľov (domácnosti, podniky). Závisí, samozrejme, aj od toho, či je zdroj energie vybavený aj záložnými batériami.
Rok 2020 bude míľnikom
V rôznych krajinách je úroveň sieťovej parity odlišná. Závisí to nielen od tamojších cien elektriny, ale aj od miestnych podmienok, ako je počet slnečných, alebo veterných dní, sily vetrov a intenzity slnečného žiarenia. Do hry vstupujú aj rôzne náklady na inštaláciu alternatívnych zdrojov. Vzhľadom na dlhodobý pokles cien solárnych panelov dnes fotovoltaické elektrárne dosiahli sieťovú paritu v mnohých krajinách, vrátane mierneho pásma. Platí to aj o veterných elektrárňach.
„Zelená“ elektrina bude podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu z obnoviteľných zdrojov (International Renewable Energy Agency, IRENA) čoskoro lacnejšia ako energia z väčšiny fosílnych palív. Je tu rozdiel oproti sieťovej parite, lebo klasická energetika zahŕňa napríklad aj jadrové elektrárne, ktorých podiel na produkcii elektrickej energie je v niektorých krajinách, vrátane Slovenska, významný.
Vo svojej novej správe Renewable Power Generation Costs in 2017 agentúra odhalila, že technologické zlepšenia, opatrenia vlád a proaktívny vývoj projektov stlačia náklady výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov na nové minimum.
Do roku 2020 bude energia z obnoviteľných zdrojov väčšinou lacnejšia ako z fosílnych palív. To je dobrá správa, pretože ekonomické parametre firmy (a súkromné osoby väčšinou tiež) rešpektujú oveľa spoľahlivejšie, ako ekológiu.
Čína udáva trendy
Správa IRENA toto zlacňovanie pripisuje rozsiahlym globálnym trendom, ale dôležitým fenoménom tohto vývoja je Čína. Najľudnatejšia krajina sveta zohráva pri znižovaní nákladov dôležitú úlohu.
Priemerné predajné ceny elektriny tu klesli z približne 0,43 USD za watt (inštalovaného výkonu) v roku 2016 na hodnotu len 0,3 USD/W v roku 2017. Medzi krajinami existujú stále veľké rozdiely, ale za posledných 7 rokov náklady na 1 kW inštalovaného výkonu klesli viac ako o polovicu (USA), až o tri štvrtiny (India, Japonsko, Francúzsko), ba aj viac.
Samotná cena solárnych panelov a invertorov tvorí však len zlomok celkových nákladov na inštaláciu fotovoltaickej elektrárne – väčšinou menej, ako polovicu, ako ukazuje nasledujúci graf.
V Číne len v roku 2017 pribudlo celkovo 52,83 gigawattov novej solárnej kapacity, čím jej celková hodnota dosiahla 130,25 GW. Predstavuje to približne 7,3 percenta z celkovej výroby elektrickej energie v krajine. Okrem toho Čína pridala 12,8 GW vo vodných a 45,78 GW v tepelných elektrárňach.
Čína znižuje svoju závislosť na fosílnych palivách aj v doprave a zvyšuje počet nabíjacích staníc pre elektromobily. V priebehu roka 2017 išlo o nárast o 51%. Podľa názoru IRENA pomôžu nižšie náklady na elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie uľahčiť využívanie elektromobilov. Tie zlepšujú hospodárnosť ukladaním elektrickej energie do batérií a zmenšujú uhlíkovú stopu elektrickej dopravy.
V správe sa uvádza, že Čína podstatným spôsobom ovplyvňuje rozvoj obnoviteľných zdrojov. V oblasti fotovoltaických panelov je napríklad Čína nielen svetovou jednotkou v ich výrobe, ale aj v spotrebe. Veľkosť čínskej ekonomiky zároveň ovplyvňuje aj globálne trendy.
USA pribrzdia?
Trochu nepriaznivo môže vývoj ovplyvniť zasahovanie prezidenta USA. Donald Trump patrí k známym klimaskeptikom, takže obnoviteľné zdroje veľmi nepreferuje. Baníci a ťažiari ďalších fosílnych palív prinášajú viac voličských hlasov, ako firmy inštalujúce solárne panely. Precedens máme aj na Slovensku.
Okrem toho v Spojených štátoch prezident Trump práve uvalil 30% sadzbu na dovážané solárne panely v rámci koncepcie „America First“, čo je namierené najmä na produkciu z Číny.
Hoci sa domáci výrobcovia solárnych panelov, vrátane Tesly, môžu z ochranárskych opatrení tešiť, lebo sa im zníži konkurencia a zlepšia marže, sankcie môžu mať aj negatívne následky. Pravdepodobne sa tým spomalí tempo budovania obnoviteľných zdrojov energie v USA.
Zdroj