Nestačia vám aplikácie vo vašom smartfóne, alebo chcete byť ”v obraze” aj pri športových a iných aktivitách, kde mobil nemáte pri sebe? Nositeľné inteligentné zariadenia sú pre vás riešením.
Podiel oslovených, ktorí za posledný týždeň použili nositeľné zariadenia (žltá), alebo sa o ne zaujímajú (modrá). Zdroj: Ericsson ConsumerLab Analytical platform, 2014
Naznačuje to aj nová štúdia Ericssonu Dlhší život: zdravie a internet, v ktorej analyzoval spokojnosť spotrebiteľov so zdravím a ako ich zdravie a športovanie súvisí s využívaním internetu. Štúdia, ktorá pokrýva 49 krajín, zhrnula dáta z nedávnych spotrebiteľských prieskumov.
Bez internetu ani na krok?
Stále viac spotrebiteľov podľa zistení štúdie využíva internet a nositeľné technológie na sledovanie svojho zdravotného stavu, športových aktivít, ale aj monitoring smogu v okolí a podobne.
POZRITE SI: Revolúcia? SCiO pridá smartfónom šiesty zmysel
V spojení s externým senzorom sa už objavili aj aplikácie, ktoré umožnia kontrolovať kvalitu a bezpečnosť potravín na základe chemickej, alebo spektroskopickej analýzy. (Aj keď v tomto prípade ide len o začiatky.)
Michael Björn, šéf výskumu v Ericsson ConsumerLab hovorí, že tí, čo sú spokojní so svojím zdravotným stavom a životným štýlom spravidla ako prví skúšajú nové prístupy. Majú väčší záujem o novinky spomedzi „wellness“ technológií ako typickí technologickí pionieri, alebo tí, ktorí trpia nejakými zdravotnými problémami.
Technologickí nadšenci aj športoví profíci v prvej línii
„Títo „Early adopters“ majú veľmi špecifické nároky súvisiace s cloudom, ochranou súkromia, dizajnom a funkciami, ktoré chcú využívať simultánne. Naplnenie len jedného či dvoch z týchto nárokov im jednoducho nepostačí,“ povedal M. Björn.
Podľa Ericssonu sa 71 percent spotrebiteľov zaujíma o monitorovanie svojho zdravia, ako aj o nositeľné zariadenia, preto sa analytika organizmu, správania, či športových aktivít sústreďuje na nositeľné zariadenia. Spotrebitelia si údajne myslia, že aj široká paleta cloudových služieb im dáva potenciál žiť zdravšie a dlhšie, bez ohľadu na to, či sú technológie nositeľné alebo nie.
POZRITE SI: Elektronický skarabeus rozptýli vaše obavy
Štúdia tiež odhalila, že očakávania dlhšieho života idú za hranice osobných zariadení a služieb a povzbudzujú nástup zmeny v individuálnom aj v spoločenskom vnímaní zdravia ako životného štýlu.
Náš názor na tento nepochybne významný trend, ktorý predstavuje nástup náramkov, príveskov, inteligentných odevov, nalepovacích senzorov a iných nositeľných zariadení, je možno trochu opatrnejší. Autorovi príspevku totiž marketing výrobcov pripomína „osvedčené“ pravidlo západnej medicíny.
Na trojfázovom princípe „vyľakať – ukľudniť – ponúknuť“ totiž funguje mašinéria, ktorej snahou je skôr zarábať, než uzdravovať. Tým nechcem tvrdiť, že výsledky uvedenej štúdie nereprezentujú názory respondentov. Nezabúdajme však, že dĺžka a kvalita života nie je (vždy) to isté.
Pomocníci, alebo „skratky do neba“?
Samozrejme, netreba absolutizovať. Moderná diagnostika a personálne pomôcky, vrátane nositeľných zariadení pripojených do internetu, môžu mnohým skutočne pomôcť k lepšej kondícii a kvalitnejšiemu životu. Ale nespravia prácu za nás. Tak ako merač krvného tlaku neodstráni príčinu nemoci, hoci by stav pacienta monitoroval nonstop.
Tú totiž nespôsobuje nedostatočné meranie, ale čosi iné a to treba napraviť. Napríklad odstrániť stres, zlepšiť životosprávu a podobne, ale často je treba „zabojovať“ na viacerých frontoch súčasne.
POZRITE SI: MWC 2015 | HTC a Under Armour spojili sily a vznikol Grip
„Skratky do neba“, a to tak technologické, ako chemické, jednoducho z dlhodobého hľadiska nefungujú. Ako varovanie pred nebezpečenstvom, alebo monitoring záťaže, umožňujúci lepšie športové výsledky, sú tieto technológie fajn. Ako samospasiteľný všeliek na všemožné neduhy síce nositeľné zariadenia neposlúžia, no ako motivácia na dosiahnutie zdravšieho životného štýlu áno.
Zdroj: Ericsson