V posledných týždňoch sme sa aj na našich stránkach venovali startupu Ocean Cleanup. Po dôkladných prípravách už začal zbierať plastový odpad v Pacifiku. Ide o vyvrcholenie niekoľkoročného úsilia, ktoré inicioval holandský študent leteckého inžinierstva Boyan Slat.
Tento chvályhodný projekt bude stáť zrejme veľa energie a času, ale v priebehu niekoľkých rokov by mohol pomôcť zredukovať množstvo plávajúcich plastov. Tie sú morskými prúdmi sústreďované v niekoľkých hlavných „odpadkových škvrnách“, kde je ich koncentrácia výrazne nadpriemerná.
Zlou správou je, že plávajúce bariéry na zber a likvidáciu plastového odpadu nedokážu zbaviť moria mikroplastov. Sú totiž rozptýlené v hlbších vodách, alebo na dne oceánov. Tam sa tieto častice dostávajú do tiel morských živočíchov a prostredníctvom nich aj do potravinového reťazca ďalších účastníkov ekosystému – vtákov, cicavcov, aj ľudí.
Úsile bez konca
Takýto následný zber je zároveň sizyfovským úsilím, ktoré nerieši zásadný problém – každoročný prísun státisícov ton nového plastového odpadu do morí prostredníctvom riek . Aby sme dosiahli skutočný zvrat, musíme „zatiahnuť kohútiky“ na týchto „plastovodoch“.
Ako uviedol magazín Trend, nemeckí vedci z Helmholtz Centre for Environmental Research – UFZ zistili, že až 90 percent objemu plastového odpadu v oceánoch pochádza len z desiatich veľtokov. Ide o osem ázijských riek – Mekong, Amur, Perlovú rieku, Gangu, Hai, Žltú rieku, Indus, Jang-c‘-ťiang a Niger a Níl v Afrike.
Väčšina týchto riek, hoci majú obrovské povodie a dĺžku, preteká len jednou krajinou. Tieto krajiny nemajú účinný systém čistenia vody, ani ochrany vodných zdrojov.
Ani jedna európska, alebo americká rieka sa nenachádza v rebríčku TOP 10 najväčších znečisťovateľov. A to napriek tomu, že západné krajiny spotrebovávajú obrovské množstvá jednorázových plastov.
Znižovanie tejto spotreby je kľúčové, ale osvetu a zlepšenie zberu a spracovania plastového odpadu je potrebné zacieliť hlavne na rozvíjajúce sa krajiny. Tam by mali totiž príslušné opatrenia najväčší efekt.
Nemeckí vedci za najväčších vinníkov plastového znečistenia oceánov označili Čínu a Indiu. Z ročného objemu asi osem miliónov ton plastového odpadu, ktoré rieky vyplavia do oceánov, pochádza viac ako 10% len z dvoch riek – Jang-c‘-ťiangu a Gangy. Predstavuje to zhruba 900-tisíc ton plastov.
To je však úsilie ďaleko presahujúce možnosti akéhokoľvek startupu, alebo jednotlivého podnikateľského subjektu.Sú tu však aj dobré správy – do zámeru dosiahnuť pokrok pri znižovaní plastov v riekach a na morských plážach plánuje pomocou silných finančných stimulov zasiahnuť Nórsko.
Zdroje financií proti zdrojom znečistenia
Začiatkom tohto roku navštívil nórsky minister pre medzinárodný rozvoj Nikolai Astrup africkú Ghanu, kde strávil istý čas s tímom, ktorý zbieral odpad z pláží v rozvojových krajinách.
Vysvitlo pritom, že tieto krajiny nemajú k dispozícii dostatočnú infraštruktúru, aby dokázali takto pozbieraný odpad spracovať, alebo ekologicky zlikvidovať.
https://www.youtube.com/watch?v=L2DLXtFbNRc
Odpad tak nakoniec skončí v riekach, ktoré sa vlievajú do oceánu. Nórsko sa však rozhodlo, že sa tento stav pokúsi zmeniť. Nórska premiérka Erna Solberg oznámila štvorročný záväzok na vyčistenie svetových oceánov, ktorý krajina podporí sumou 200 miliónov dolárov.
Nórsko okrem peňažného záväzku otvorilo aj partnerstvo so Svetovou bankou v novozriadenom fonde PROBLUE, zameranom na znižovanie morského plastového odpadu a iných látok znečisťujúcich oceány v rozvojových krajinách.
Tento fond bude podporovať rozvojové krajiny pri realizácii niektorých riešení na elimináciu odpadu.
So 75 miliónmi dolárov, ktoré už boli fondu pridelené, je Nórsko odhodlané zriadiť lepšiu infraštruktúru nakladania s odpadmi po celom svete. Pôjde napríklad o budovanie sanitárnych skládok a vytvorenie lepších techník zberu odpadu. Fond je však iba pomocnou rukou, ktorá má viesť rozvojové krajiny k tomu, aby podnikli správne prvé kroky.
„V roku 2050 bude žiť na tejto planéte pravdepodobne 10 miliárd ľudí a oceány budú ešte dôležitejšie, než dnes“, povedal minister Astrup. Nórsko ako prímorská krajina má záujem na zachovaní čistých oceánov, pretože dve tretiny jeho exportných príjmov pochádzajú z činností na moriach, alebo v pobrežných oblastiach.
Nórski predstavitelia sú odhodlaní angažovať sa v úsilí na znížení znečistenia oceánov, pretože mnohé ďalšie krajiny – vrátane USA – v tomto smere zlyhali, uviedol portál Mashable. Nórska iniciatíva prichádza v hodine dvanástej. Dúfajme, že pomôže naštartovať aj vlády ďalších krajín.