Nikon si pred zhruba 10 rokmi povedal, že bude fajn, keď do malého kompaktu naprace aj malý pico projektor, vďaka ktorému si budú majitelia môcť pozrieť fotky a videá večer po ich vyfotení. Mali sme tu aj kamery, čo niečo podobné ponúkali, no tie tiež skončili v zabudnutí. Rovnako tak aj séria kompaktov od Nikonu.
Dnes, po takmer 10 rokoch, ide do zabudnutia nielen čosi ako kompaktný digitálny fotoaparát, ale aj jednoznačne aj jedna z najzaujímavejších vychytávok – projektor. Nápad to nebol vôbec zlý, na svoju dobu dokonca uhlopriečka a rozlíšenie projektora boli veľmi prijateľné, no ani po troch generáciách nedokázal výrobca ľudí zaujať natoľko, aby séria mohla pokračovať. Dnes sú už, samozrejme, parametre na smiech.
Po modeloch COOLPIX S1100pj a S1000pj prišiel vynovený model, ktorý ponúkal lepšiu výbavu a menšie telo. Nikon COOLPIX S1200pj bol pomerne malý kompakt, na svoju dobu nevytŕčal z davu. S rozmermi 107 x 64 x 23 mm a hmotnosťou 186 gramov patril práve k tým menším. Z davu dokázal vytŕčať hlavne svojou farbou. Okrem klasickej čiernej mal totiž aj takúto ružovú, magentovú, farbu.
Za objektívom s vlastným mechanickým krytom bol uložený 14,1 Mpx CCD snímač s veľkosťou 1/2,3″. Na rok 2011 celkom bežné parametre, škoda ale CCD technológie snímača. Na ostrenie využíval detekciu kontrastu.
Zapuzdrený objektív ponúkal rozsah 28 – 140 mm, teda 5x optický zoom. Svetelnosť bola f/3,9 – f/5,8, no bol aspoň stabilizovaný.
V pravej stene bol iba úchyt na pútko a kryt miniUSB portu aj s nabíjaním a špeciálny port pre pripojenie Apple zariadení. Vďaka nemu bolo možné prehrávať cez projektor S1200pj obraz na stenu, resp. plátno z iPhonu alebo iPadu.
Cez pribalovaný video kábel bolo možné pripojiť ale aj iné zdroje obrazu.
V hornej časti boli základné ovládače – dvojpolohová spúšť s prstencom zoomu okolo, tlačidlo ON/OFF a špeciálny volič na úpravu ostrosti projektora.
V zadnej časti bol osadený napevno LCD displej s uhlopriečkou 3 palce a rozlíšením 480 x 320 px a niekoľko voličov. Na manuálny režim ste ale v tomto prípade museli zabudnúť. V hornej strane bolo aj tlačidlo pre rýchle spustenie videa. Jeho maximom bolo 1 280 x 720 px pri 30 fps. Na svoju dobu priemer, už sa objavovali aj modely s Full HD. Video malo aspoň stereo zvuk, zachytávaný mikrofónmi po stranách xenónového blesku. Pod bleskom bol mimochodom aj IrDA port pre diaľkové ovládanie.
Menu bolo veľmi jednoduché, ovládalo sa pomocou štvortlačidla v zadnej časti. Displej dotykový nebol.
Na ľavej strane nie je prakticky nič.
To najzaujímavejšie sa skrýva pod posuvným krytom v strede prednej časti… Pico projektor. Ten ponúkal rozlíšenie 640 x 480 px, teda VGA. V tme dokázal na stene vytvoriť maximálne 152 cm obraz (60″ zo vzdialenosti cca 3 m) s jasom na úrovni 20 ANSI lúmenov a kontrastným pomerom 200:1. Žiadna sláva, no v tmavej miestnosti, ideálne po zotmení to stačilo na prezretie natočeného či nafoteného obsahu. Na sledovanie nebodaj celovečerného filmu to už ale nestačilo.
Batéria s kapacitou 1 050 mAh ale dlho nevydržala. Našťastie cez miniUSB port ju bolo možné nabíjať, takže aj počas sledovania sa nemusela vybiť. Výrobca udával, že na jedno nabitie vydrží 1 hodinu projekcie, no v praxi to bolo zhruba 40 minút.
Mimochodom, v spodnej časti Nikonu COOLPIX S1200pj bola aj výklopná nožička, ktorú pri premietaní stačilo vysunúť a fotoaparát sa jemne naklonil pre lepší uhol premietania.
Novinka Nikon COOLPIX S1200pj pri svojom uvedení na trh stála 474 €. Pomerne dosť na kompakt, no nie až tak veľa na kompakt a projektor dokopy. Ľudia to však nedocenili a Nikon výrobu kompaktov s projektorom úplne zrušil. Možno sa pico projektora ale ešte dočkáme o pár rokov, kedy bude optika na inom stupni. Dovtedy budú pico projektory jedine ako jednoúčelové zariadenia predávané samostatne.
