Geniálny srbsko-americký vynálezca Nikola Tesla nakoniec prekonal svojich niekdajších rivalov – Edisona, aj Marconiho, hoci najväčšieho uznania sa dočkal zrejme až po smrti. Ale kto si dnes spomenie na Edisonov fonograf? Aj vláknové žiarovky sú v poriadnej defenzíve. A za vynálezcu rádia nakoniec súd určil Teslu, nie Marconiho. Ale elektrické rozvodné sústavy, vďaka ktorým prúdi energia našou civilizáciou, generátory, ktoré ju vyrábajú, aj elektromotory, čo poháňajú všetko navôkol sú „dedičstvom“ Nikolu Teslu.
Sen o bezdrôtovej slobode
Hoci bezdrôtové napájanie elektromobilov, či dokonca elektrických lietadiel, ktoré bolo snom Nikolu Teslu (a malo byť zadarmo!) dosiaľ v našej realite neevidujeme, iné objavy a vynálezy Tesla predvídal prekvapujúco presne. Teslovskou futurológiou sa zaoberal portál Gizmodo.
Nikola Tesla pri svojom experimentovaní s megavoltami. Foto: Dr. B. Jovanovic, Zdroj: Universalmuseum Joanneum
V rozhovore pre magazín Collier´s 30 januára 1926 Tesla spomína bezpilotné lietadlá riadené rádiom, ktoré budú brázdiť oblohu. Nepripomína vám to drony, ktorých sa aktuálne vyrojilo veľké množstvo?
Neprehliadnite: Údajný Teslov kvantový generátor má zachrániť svet
Odhad slávneho vynálezcu netrafil len bezdrôtový prenos energie do týchto lietadiel. Bezdrôtové prenosy dnes väčšinou končia pri bezkontaktnom nabíjaní a to ešte väčšinou prostredníctvom elektromagnetickej indukcie. Tu má tiež Tesla mnohé zásluhy, veď vynašiel a zdokonalil transformátor, ale pracoval skôr na prenosoch na veľké vzdialenosti.
Dnes sa Teslovým odkazom pre bezdrôtové napájanie cez magnetickú rezonanciu venuje spoločnosť WiTricity. Začiatkom roku 1926, kedy bol vydaný spomenutý rozhovor, televízia bola v plienkach, ale Tesla predpovedal televízne vysielanie, videotelefóny a globálnu mobilnú komunikáciu.
Predstava TV vysielania na obálke Science and Invention z júla 1922. Obr.: GIZMODO
Fax – vynález, ktorý zažiaril a pohasol
Tesla predpovedal aj „bezdrôtové noviny“ tlačené v domácnosti, a to už v roku 1920. Ale spoločnosti ako RCA skutočne testovali prístroje na bezdrôtový prenos novín v roku 1930. Boli neuveriteľne hlučné a pomalé, ale dôležité je, že skutočne pracovali. Takýto jednosmerný prenos textu a obrazu nebol ešte telefaxom, ktorý od 80-tych rokov minulého storočia prevalcoval inú komunikačnú technológiu na prenos textov – ďalekopis (telex).
Pozrite si: Bezdrôtové nabíjanie je v plienkach, budúcnosť má však veľkú
Boli by sme verili, že dnes bude fax prakticky archaickou technológiou, ktorá sa používa čoraz menej? Na druhej strane treba povedať, že pri faxovaní cez mobilné siete prichádzali problémy.
Prístroj na domácu tlač „bezdrôtových novín“ na obálke časopisu Radio Craft, apríl 1934. Obr.: GIZMODO
Napriek tomu, že prenášať faxy dokázali už mobilné siete 1. generácie, prenos bežal len polovičnou rýchlosťou (4,8 kbit/s) oproti pevným linkám a sedminovou oproti dnešnému štandardu Super G3 (33,2 kbit/s). Myšlienku faxu však pochoval e-mail šírený cez širokopásmový internet. Vďaka skenerom a počítačom dokážeme v podstatne vyššej kvalite a vo farbe prenášať dokumenty neporovnateľne vyššou rýchlosťou ako faxom. A konečne aj bezdrôtovo, cez mobilný broadband 🙂
Dnešné faxy sú takmer výhradne súčasťou multifunkčných tlačiarní – Panasonic KX-MB2030. Foto: Panasonic
Sci-fi o bezdrôtovom napájaní lietadiel, ktoré budú podnikať transkontinentálne lety bez tankovania paliva a bez medzipristátia sa však nenaplnilo. Celkovo bezdrôtový prenos silovej elektriny všesmerovými vysielačmi – tak ako je tomu pri rozhlasovom, alebo TV vysielaní, ktorý by zadarmo distribuoval energiu všetkým, čo ju potrebujú, je pri dnešnej úrovni poznania nereálny. Neznamená to však, že je nemožný za každých okolností.
Tesla – aktivista
Málokto si dnes spomenie, že Tesla bol zástancom šľachtenia ľudského rodu prostredníctvom eugeniky. Toto učenie nebolo v dvadsiatych rokoch minulého storočia vnímané negatívne, mnohí naopak verili v pozitívny prínos uplatňovania princípov eugeniky pri potláčaní dedičných chorôb a naopak pri zlepšovaní fyzických a mentálnych vlastností ľudí prostredníctvom riadenia genofondu.
Obr.: Wikipedia
Počas 2. svetovej vojny sa, žiaľ, eugenika stala súčasťou nacistickej politiky eliminovania takzvaných podradných rás. Tesla, ktorý bol humanista, však určite nemal na mysli potláčanie už narodených ľudí. Hoci z dnešného pohľadu aj direktíva, ktorá by schvaľovala, alebo zamietala žiadosti o uzavretie manželstva dvoch ľudí na základe fyzických znakov, alebo zdravotného stavu (genetických dispozícií) by sotva bola vnímaná ako demokratická.
Pozrite si: Toyota testuje bezdrôtové nabíjanie hybridov cez WiTricity
Nuž, žijeme inú dobu. Napriek tomu uplatňovaniu genetického screeningu sa vo veľkom používa napríklad na odhaľovanie genetických rizík nenarodených detí a v podobe liečby kmeňovými bunkami dúfame pomaly v zázraky. A to nehovoríme o epigenetike, ktorá bola pred sto rokmi neznámym pojmom.
Napriek tomu, že Tesla bol aj rozporuplnou osobnosťou, jeho dedičstvo je jedným z najväčších pokladov, ktoré naša civilizácia dostala do vienka. Jeho nespočetné vynálezy a objavy nám uľahčujú život a niektoré nápady ešte stále čakajú na realizáciu.