Niekedy 5 nm tranzistor bol technologický vrchol, dnes tomu tak už nie je

Polovodičový priemysel dlho predpokladal, že tranzistor s veľkosťou menšou ako 5 nanometrov nemôže fungovať a nič menšie ani nie aj predstaviteľné. Opak je však pravdou a technici opäť posúvajú Moorov zákon do nových rozmerov.

Počas posledných rokov sa ukázalo, že už to nie je až tak nemožné, ako sa kedysi zdalo. Aj vďaka vedcom z University of California Berkeley a ich magickým nano-uhlíkovým trubičkám, známym aj ako grafénovým, môžeme čoskoro používať tranzistory menšie ako 5 nm.

Pre príklad Ali Javey, Jeff Bokor, Chenming Hu, Moon Kim and H.S. Philip Wong  vytvorili nanometrovú bránu, aj keď v súčasnosti sa používa architektúra s 20 nm a Samsung sa len chystá spustiť sériovú výrobu 10 nm procesorov.

Použitím len kremíka pre tak malé tranzistory vzniká problém s kontrolou prúdu ich elektrónov, čo môže spôsobiť samovoľné vypnutie tranzistora.

Pri použití sulfidu molybdeničitého (MoS2) sú elektróny „ťažšie“, teda je možné pracovať aj s podstatne menšími veľkosťami a dokonca až na spomínanej úrovni 1 nanometra.

Je nutné pripomenúť, že už v roku 2008 výskumníci z University of Manchester použili grafén na tvorbu 1 nm tranzistora s niekoľkými uhlíkovými trubičkami. Už v roku 2006 kórejskí vedci prostredníctvom technológie (súčasná) FinFET vyrobili 3-nanometrový tranzistor.

V najbližšej dobe môžeme očakávať ďalšie pokroky v takmer nepredstaviteľnom svete nanometrov a tranzistorov.