Pozrite si
V uplynulých dňoch priniesli viaceré médiá správu o tom, že Európska únia plánuje zaradiť uhlíkové vlákna (karbón) na zoznam nebezpečných látok. Okrem rozčúlenia zo strany automobilových fanúšikov prišla na rad aj panika zo strany akcionárov firiem, ktoré sú vo výrobe karbónu najväčšími hráčmi.
V skutočnosti sa však žiaden zákaz nekoná. Aktuálny návrh európskej legislatívy karbón z rizikových materiálov vynecháva.
Zdrojom nedorozumenia bola predbežná verzia návrhu revízie smernice o vozidlách na konci životnosti (End-of-Life Vehicles Directive). Tá krátko obsahovala karbón ako problematický materiál z hľadiska možných zdravotných rizík počas recyklačného procesu. Zatiaľ čo pri výrobe je karbón z rovných plátov bezpečne upravovaný vakuovaním do požadovaného tvaru, problematický má byť pri deštrukcii, kedy vytvára jemný prach potenciálne škodlivý pre dýchacie cesty a pokožku ľudí, ako aj elektroniku v okolí, ktorú môže vyskratovať.
Obsah pokračuje pod reklamou
Kým však ešte svetové médiá písali o tomto pôvodnom pláne a údajnom zámere zakázať využívanie uhlíkových vlákien v rámci Európskej únie, komisia už návrh aktualizovala a karbón z návrhu vylúčila, upozorňuje Forbes. Dôvodom tejto zmeny je nedostatok jednoznačných dôkazov o škodlivosti uhlíkových vlákien a silná spätná väzba zo strany automobilového a leteckého priemyslu.
Materiál ako karbón má pre moderný priemysel zásadný význam. Využíva sa v automobilovom, leteckom aj športovom sektore najmä pre svoju pevnosť a nízku hmotnosť. Napríklad BMW patrí k firmám, ktoré do tohto materiálu výrazne investovali, a to už pri vývoji modelov i3 a i8. V súčasnosti je karbón významnou súčasťou karosérií modelov iX a XM.
Návrh mal okamžitý dopad aj na trh. Akcie hlavných japonských výrobcov uhlíkových vlákien, Toray Industries, Teijin a Mitsubishi Chemical, sa krátkodobo po medializácii pôvodného návrhu výrazne prepadli.
Pochybnosti o bezpečnosti karbónu sa odvíjali od starších štúdií, ktoré poukazovali na riziká vznikajúce pri recyklácii tohto materiálu. Jedna z najčastejšie citovaných pochádza z Japonska (2019), kde sa konštatuje, že vznik uhlíkového prachu počas spracovania „predstavuje vážny problém“. Podobné varovanie zaznelo aj z Nemecka, kde tamojší Federálny inštitút pre bezpečnosť práce odporúča zvýšenú opatrnosť pri manipulácii s materiálmi na báze uhlíkových vlákien.
Technológia recyklácie karbónu je energeticky náročná, vyžaduje opakované zahrievanie nad 500 °C na odstránenie živice a získanie samotných vlákien. Niektoré spoločnosti však vyvíjajú vlastné postupy spracovania, ktoré sú menej invazívne a umožňujú efektívnejšie využitie materiálu.
Uhlíkové vlákna sa stali populárnym materiálom najmä vďaka svojej vysokej pevnosti pri extrémne nízkej hmotnosti. Práve preto sa uplatňujú najmä v oblastiach, kde sa kladie dôraz na výkonnosť a úsporu hmotnosti, od motoršportu cez letectvo až po špecifické architektonické aplikácie. V automobilovom priemysle je karbón dôležitý nielen z pohľadu jazdných vlastností, ale aj environmentálnej stopy. Napríklad BMW tvrdí, že vďaka využitiu karbónu je celková emisná stopa modelu iX počas jeho životného cyklu výrazne nižšia v porovnaní s ekvivalentným SUV so spaľovacím motorom.
Aj keď aktuálny návrh EÚ už karbón ako rizikový materiál neobsahuje, téma jeho ďalšieho využívania a najmä recyklácie zostáva otvorená. Očakáva sa, že diskusia o tom, ako zaistiť bezpečné spracovanie uhlíkových vlákien na konci ich životnosti, bude pokračovať. Zatiaľ však platí, že karbón zostáva súčasťou technologického vývoja v automobilovom priemysle aj inde, bez obmedzení zo strany Európskej únie.